Pizza zadarmo

Niekde, už ani neviem kde, som čítal odkaz na nejedlé waboviny. Dnes preto chcem, aby boli jedlé aspoň virtuálne..

Tiež som sa niekde, už ani neviem kde vyjadril, že pizzu nemám rád... Teraz to chcem uviesť na pravú mieru, lebo to neznamená, že by som ju nezjedol, iba ju príliš nemilujem (citite ten jemný rozdiel - mať rád a milovať?). Mám radšej jednoduché jedlá, ako slanina, bryndza, mastný chlieb s cibuľou.. :)

Trochu to preháňam, ale fakt je, že pizza je taliansky vynález, tak ako rôzne cestoviny a špagety, okrem makových slížov a šúľancov, tie sú naše, tie si nedáme... Aj pizza sa už dostáva do našej kuchyne, len stále neviem ako ju treba písať... V krátkom slovníku je uvedená ako pizza a číta sa ako picca, ale ja by som to vyslovil jednoducho pica...

Odbočil som do Talianska a pritom som chcel práve o slovenskej pizzi, lebo tak ako sa v slovníku, aklimatizovala, zaradila sa aj medzi typické slovenské jedlá... Neveríte? Včera som dostal letáčik,z neďalekej pizzerie a v ponuke sú okrem iného aj takéto lahôdky:

Gazdovská pikantná - saláma, klobása, feferóny, cibuľa
Maďarská - syr, debrecínska šunka, feferóny, cibuľa

Chlapská - syr, saláma, tabasco, vajce, feferóny, cibuľa
Dračí dych - syr, šunka, olomoucke syrečky, cesnak .... mňam

Bačov sen - smotana, syr, oštiepok, slanina, klobása .... NOVINKA

a konečne aj:

Pizza - posúch - cesnakovo-olivový olej

Na záver silný reklamný ťah: PIZZA ZADARMO !!! Každá jedenásta zadarmo!

Tak neviem, hádam ani dve by som nezvládol... ale poriadny chlap by mohol a hneď by ho aj zapísali do Guinnessovej knihy rekordov...

Poetické zamyslenie

Ak máte náladu na čítanie poézie a chcete sa jej rýchlo zbaviť, zadajte do gúglu výrazy: básne, poézia... Garantujem, že po prečítaní niekoľkých básní zo stránok, z akéhokoľvek výberu, stratíte chuť na poéziu, na dlhší čas...

Každý deň stretnúť úsmev

Niekedy je to tak, že odrazu je tma... Znie to až neuveriteľne, že včera išlo o to, stretnúť človeka každodenne a nielen to, stretnúť človeka s úsmevom.. Čo môže byť viac? Doma, v meste kde som prežil život, takýchto ľudí stretávam často, možno aj každý deň.

Sú to starí známi, kolegovia z práce, alebo len ľudia, ktorých rozoznávam z diaľky podľa spôsobu chôdze, podľa zvyčajného oblečenia a nakoniec aj podľa tváre a niekedy aj podľa mena. Stačí len naznačiť úsmev, byť prvý a stretnem človeka s úsmevom. Je jedno, či na ulici, či v obchode, ale aj hocikde inde, lebo všade tu som doma.

Tak som si pomyslel, aké by to bolo, presťahovať sa do iného mesta, do neznáma... Bol by som odrazu sám? Kto z ľudí by mi bol človekom a kto by opätoval môj úsmev?

Zastavenie

Viem, že by sa patrilo napísať viac ako jednu vetu, ale niekedy aj tá jedna stačí podnietiť fantáziu. Niekedy dokonca aj fantáziu diskutujúcich.. O diskutéroch však len v dobrom, lebo oni sú korením blogu, ich si treba vážiť a ja si ich vážim.. Tých verných, aj tých druhých, ktorí sa tu len tak náhodne zastavia (zastavili) a pridajú (pridali) svoj názor počas uplynulých 17 mesiacov k mojim 162 zamysleniam na wabovinách...

Ďakujem...
___________
motto pod čiarou:

"Kvalita a osobnost bloggera formuje i kvalitu komentářů. Pod skvělým blogem jsou skvělé komentáře, pod hloupým blogem jsou hloupé komentáře..."

(z diskusie k článku "Psát blog je stále těžší a těžší")

Osud

Osud existuje, skladá sa zo samých náhod...