2007/10/02

Zastavenie

Viem, že by sa patrilo napísať viac ako jednu vetu, ale niekedy aj tá jedna stačí podnietiť fantáziu. Niekedy dokonca aj fantáziu diskutujúcich.. O diskutéroch však len v dobrom, lebo oni sú korením blogu, ich si treba vážiť a ja si ich vážim.. Tých verných, aj tých druhých, ktorí sa tu len tak náhodne zastavia (zastavili) a pridajú (pridali) svoj názor počas uplynulých 17 mesiacov k mojim 162 zamysleniam na wabovinách...

Ďakujem...
___________
motto pod čiarou:
"Kvalita a osobnost bloggera formuje i kvalitu komentářů. Pod skvělým blogem jsou skvělé komentáře, pod hloupým blogem jsou hloupé komentáře..."

(z diskusie k článku "Psát blog je stále těžší a těžší")
Napísal ...
Rubrika:

6 komentárov:

  1. M.Č.03 októbra, 2007 08:40

    predpokladám, že to zastavenie predstavuje iba tvoje hlboké nadýchnutie sa pri kráčaní po svojej blogovej ceste a malé obzretie sa do minulosti..
    ...lebo cesty väčšinou vedú ďalej a ak zastaneme, stratíme šancu objaviť prekvapenia v ich zákrutách, ktoré sa ešte len nejasne vynárajú z diaľky, ale už ich tušíme.. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. w-abt03 októbra, 2007 13:43

    mia, dýcham pravidelne, občas sa obzerám za seba i vedľa seba, len niekedy sa mi zdá, že nejdem po ceste, ale po koľajniciach..

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Filip Struhárik04 októbra, 2007 09:17

    to neva. koľajnice majú isté mínusy, ale ber to aspoň tak, že železničná doprava je najbezpečnejšia (?) a najekologickejšia (?)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. w-abt04 októbra, 2007 11:53

    Hej, filoss, to máš pravdu, ale vlak nestojí v každej dedine, ak tam chceš, musíš často vystúpiť... :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. M.Č.07 októbra, 2007 13:26

    wabt, človek veľakrát dospeje do situácie, kedy je nútený ísť po koľajniciach, vedúcich nemenným a vopred daným smerom...či sa mu to páči, alebo nie..

    OdpovedaťOdstrániť
  6. w-abt07 októbra, 2007 17:25

    mia a všetci tu, čo ma inšpirujete.. takto je to ono, diskusia má svoj vlastný smer, od môjho "zastavenia" sa iba odrazila a plynie svojou vlastnou cestou... cestou bez koľajníc a bez pevných ohraničení z betónu..

    Ale aj cesty majú svoje nemenné ciele... človek niekedy chce kráčať voľnou krajinou a lesom, vystúpiť na vrcholky hôr.

    Len tak voľne blúdiť mimo ciest a koľajníc, kráčať len v smere podľa stôp a odtlačkov spriaznených duší, nechať sa viesť snom a fantáziou...

    ....
    ...
    ..
    .

    OdpovedaťOdstrániť

Prihlásiť na odber: Zverejniť komentáre (Atom)