Túžba, z očí do očí

Čítal som nedávno, že mladí ľudia vo väčšine uprednostňujú priame spoločenské kontakty pred internetovou anonymitou... Nebola to až taká výrazná štatistická prevaha, ale aj tak je to potešiteľné, že mládež je ľudsky zdravá a neprestáva hľadať svoje reálne spoločenské kontakty...

Ak by som sa mal posudzovať podľa tohoto kritéria, patrím stále k mládeži, tiež uprednostňujem, ak sa to dá, živý rozhovor pred anonymným internetovým kontaktom. Človek zoči voči človeku hneď vie s kým má tú česť či v dobrom alebo v zlom.

Možno je divné takéto uvažovanie práve tu, kde píšem do prázdna. V nemom rozhovore sa pozerám do neviditeľných očí "v spleti siete končiacich" a spomínam na jednu filmovú premiéru v Bratislave. Bola to veľká slávnosť, československá premiéra filmu Vojtecha Jasného "Touha" v Bratislave, v hlavnej úlohe Jana Brejchová.

Jana, mladá a krásna bola osobne prítomná na scéne a v kultúrnom programe zaznela okrem iného aj báseň Jiřího Wolkra "Balada o očích topičových" v podaní (mne) neznámeho umelca, ktorý svojim mohutným hlasom a podotýkam, že bez mikrofónu navždy zapísal do mojej pamäti slová básne:

"Antoníne, topiči elektrárenský,
do kotle přilož!"

Antonín dnes, jak před lety dvaceti pěti,
železnou lopatou otvírá pec,
plameny rudé ztad syčí a letí,
ohnivá výheň a mládenec
Antonín rukama, jež nad oheň ztuhly,
přikládá plnou lopatu uhlí,
a že jen z člověka světlo se rodí,
tak za uhlím vždycky kus očí svých hodí
a oči ty jasné a modré jak květiny
v praméncích drátů nad městem plují,
v kavárnách, v divadlech, nejraděj nad stolem rodiny
v radostná světla se rozsvěcují.

...

Veľká chyba

Netrvám vždy na bezpodmienečnom dodržiavaní pravidiel a poriadku, lebo tak by bol život dosť "zošnurovaný", ale teraz sa mi to vypomstilo. Mám jednu špeciálnu šálku na kávu, z ktorej mi ten nápoj najlepšie chutí a tiež som si na kávu z nej zvykol.

Nedávno som sa však potreboval trochu vypotiť, chytala ma akási viróza, tak som usúdil, že k tomu mi najlepšie dopomôže šálka dobrého zeleného čaju s medom. Aj pomohla, ale porušil som pri tom tradíciu - zaužívaný poriadok - z pohodlnosti som si urobil čaj do mojej veľkej kávovej šálky.

To bola tá veľká chyba, ktorú som urobil, teraz sa neviem zbaviť hnedého pásu vnútri šálky, tam kde sa pred časom kolísala hladina zeleného čaju... Neviem čo s tým. Sľubujem, že už budem poriadny, len mi poraďte ako sa zbaviť hnedého čajového pásu v kávovej šálke...

Prvá lastovička

Výhody zatepleného domu sú nesporné, potvrdzujú to aj lastovičky, keď si hneď v prvej sezóne po zateplení nášho domu postavili na novom obložení hniezdo. Za pozornosť stojí, že plastový rám okna nepoužili ako nosný prvok

Pre dnešný piatok som si stanovil konkrétnu pracovnú úlohu - vymeniť silikónové utesnenie okolo vane. Voda síce ešte nezatekala, ale odlepujúci sa tmel nepôsobil esteticky.

Odstránenie starej výplne nebolo až takým problémom, dlhšie ma zdržalo dokonalé vyčistenie škáry a odstránenie zvyškov silikónu. Potom bolo treba kúpiť tmel a ešte nejaké drobnosti.

V drogérii ma oslovila mladá žena, že má rovnaký problém ako ja a či by som jej neprišiel utesniť vaňu, lebo manžela nemá doma...

??? Tipovanie dovolené v diskusii... :)

Konečne Muzika

Konečne som videl Muziku, ešte mi chýba Báthoryčka a som pre tento rok skompletovaný s filmami slovenskej produkcie. Na muziku som sa tešil, lebo už sám názov evokuje dobrú náladu (titulok je strašne dôležitý). Neviem, či to o mne viete, raz som to tu už spomínal, že niekdajšie dedinské kapely, dychovky a "jazzbandy" sú mojou srdcovou záležitosťou...

Nie je to tým, že by som mal zvlášť silne vyvinutý hudobný sluch, ale práve naopak, mám veľmi tolerantný sluch a každé zakolísanie a každé nezvyčajné umiestnenie tónu v týchto prípadoch beriem ako charakteristický znak dobrej dedinskej kapely, ale inak sa na to pozerám na koncerte profesionálneho hudobného telesa.

Tak som sa na Muziku tešil kvôli muzike a som rád, že sa do nej podarilo dostať krásne kúsky, dosť na obraz doby v ktorej sa film odohráva. Zvlášť saxofón je nádherný nástroj, ktorého tóny vedia zarezonovať v duši, ale aj zvukom lodnej sirény navodiť atmosféru diaľav.

Príbeh filmu mi pripadal absolútne pravdivý, samozrejme zásluhou literárnej predlohy, ale aj filmového spracovania. Skrátka, Muzika je koncert aj príbeh, aj návrat do nie tak dávnej minulosti. Musel som pri tomto filme porovnávať slovenský film z minulosti a dnešný a vyšlo mi, že ten dnešný má všetky atribúty súčasného umenia....

Súčasné slovenské filmy znesú porovnanie s tou najlepšou českou produkciou posledných čias, na druhej strane v relatívne veľkom počte českých filmov sa nájde aj veľa takých, ktoré ma príliš neoslňujú.. Len nechcite po mne dôkazy, sú to len moje filmové dojmy...

Jednu vec, ktorú stále vyčítam slovenským, ale aj českým filmom aj dubingu, je zvuková stránka, ktorá v snahe po autenticite nezvláda pomer slova a ruchov na pozadí. Dnes to bolo oveľa lepšie ako naposledy v okresnom meste pri filme Polčas rozpadu, lebo náš premietač je kamarát...

Liberta

Neviem, čo je toto za svet, že práve Slovensko je typické tým, že sa tu nekradne... Mám starý dámsky bicykel značky Liberta, občas ho zabudnem na 24 hodín niekde v meste, jasné že zamknutý, ale sám bez pomoci to vždy prežije a nikto si ho nevezme.

Keby ten bicykel bol auto, už by to možno bol veterán, lebo bol vyrobený v roku 1968. Neviem, či aj v bicykloch existuje kategória veteránov, ale tento by si ju už zaslúžil. Možno by mohol dostať aj nejaké miesto v múzeu, aj keď nie príliš exkluzívne, možno by bol zatiaľ spokojný aj s depozitom.

Neuveriteľné je, že s týmito bicyklami sa stále obchoduje, napriek tomu, že ich výrobca pred niekoľkými rokmi skolaboval na následky klasického českého tunela... (správa z netu). V Čechách sa ponúkajú dámske verzie po 250 Kč, na Slovensku chcú za to isté 800 Sk. Ak si dobre pamätám, nový stál okolo tisícky Kčs.

Moja Liberta mala (a má dodnes) jednu zvláštnosť oproti iným, normálnym bicyklom, ona totiž nedrží stopu, takže pustiť riadidlá čo len na moment, znamená istý pád. Už ani neviem, prečo som ju nereklamoval, proste som si na to zvykol.

Liberta mi uštedrila počas 40 rokov nepretržitej prevádzky dva riadne pády, ale nebola to jej vina... Raz to bolo tak, že som sa na nej rozbehol a mal som na riadidlách zavesenú plnú plátennú tašku zeleniny, tá sa nejako vopchala do kolesa a zablokované predné koleso ostalo stáť, pričom ja som letel ďalej a na spôsob Judo kotúľa som pristál na zemi skôr ako bicykel.

Druhý pád bol na prvý pohľad nebezpečnejší, lebo sa odohral na ceste za plnej premávky... Pri odbočovaní vľavo som ľavou rukou zamával a pre istotu som sa obzrel dozadu a stratil som balans. Skončil som na asfalte ako pápež, keď vystúpil z lietadla v Ivánke. Nikto ma neprešiel, tak som tu a píšem...

Nevadí, že sprostosti píšem, veď som sa práve včera dočítal, že blogovanie je zdraviu prospešné... Takže po starom - v zdravom tele zdravý vzduch (alebo duch?). Je síce pravda, že prieskum o prospešnosti blogovania je z Ameriky, ale prečo by som si neprisvojil názor, ktorý sa mi celkom pozdáva..?