More je

More je matkou života na zemi. Je slaná chuť v ústach, a chladný dych rýb. More je báseň s množstvom rýmov, je povznášajúcim rytmom a melódiou vĺn.

Veľa iných prirovnaní sa mi núka k tomu pocitu, byť súčasťou morského sveta na pobreží. More je aj pláž, ktorú mám rád, a mám ho rád, ako batéria čo miluje svoj elektrolyt, keď sa dobíja energiou.

More sú lode, lodičky a bárky kolíšuce sa na vlnách až po hranicu tolerovanú mojim žalúdkom. More sú tajomstvá dialok a vysnívané romantické ciele.

More je "more" nádherných žien zaliatych slnkom ako mušky v jantáre a každá je kráľovnou svojej krásy a každý deň, víly rodiace sa z peny morských vĺn, zvádzajú moje zmysly.

To je more...

....

Venované moru, Slieme a iným miestam, aj maltskej Venuši...

Skúsenosti

Človek ich zbiera takmer každodenne v nekonečnom kolobehu. Niekedy ich možno považovať za neomylné pravdy... Jedna moja aktuálna hovorí:

- Nikdy nechoď fotografovať historické pamiatky s manželkou, dcérou, alebo frajerkou, lebo sa k pamiatkam nedostaneš a budeš postávať na ulici, alebo čučať na nezaujímavé handry ako dilino... Maximálne ťa môžu obviniť, že práve ich považuješ za ruinu...

Slovo o slove

Tak som si pomyslel, že keby nebolo nedorozumení a konfliktov, ľudská komunikácia by stratila logický zmysel. Nie že by bola úplne nezmyselná, našlo by sa viacero iných zmyslov, iba logika komunikácie by chýbala.

Keby nebolo konfliktov a nedorozumení, stačilo by nám na pritakávanie a podlizovanie sa potľapkanie po pleci, súhlasné zamrmlanie či zakrochkanie, alebo iba opičí škrek šťastia.

Ktovie, ako začala v dávnoveku ľudská komunikácia? Čo bolo skôr - verejný prejav, alebo kritika? Možno to začalo už prvým úderom oponenta kyjakom po chrbte rečníkovi, ako prejav nesúhlasu s vysloveným názorom, alebo naopak - kyjak bol rečou vyhlasovateľa názoru...

A tak nejako mierumilovne to začalo a pokračuje dodnes...

Lampuka

Aj taký deň sa našiel, že zapršalo, tak sme sa venovali kultúre... Je to široký pojem, tak radšej o detailoch pomlčím. Iný slnečný deň, ktorý nevyšiel navnivoč sme strávili na pieskovej pláži, na opačnej strane ostrova, kvôli vetru, ktorý vanul až fúkal zo severu.

Piesočnaté pláže sú ako stvorené pre rodiny s malými deťmi. Tak som chvíľu pozoroval ratolesti v interakcii s ich rodičmi a dospel som k ďalšej objavnej pravde, ktorá sa zapíše do análov... Zistil som totiž, že najfotografovanejšími ľuďmi na svete sú osobnosti, o ktorých ešte nikto nič nevie.

Nikto nevie, čo z tých deťúreniec vyrastie, ale už sú albumy a harddisky preplnené ich fotografiami... A je to dobré, lebo v nich sú nádeje ľudstva.

Názov článku je zdanlivo od veci, ale nie je to tak. Lampuka (Coryphaena hippurus) je rybka, ktorá najradšej pláva okolo pobrežia a v blízkosti lodí a je vinikajúca na tanieri, o čom nás presvedčila jedna entita budúcnosti ľudstva - naša dcéra, ktorú sme hojne fotografovali keď bola malá a netušili sme, že raz z nej bude aj vynikajúca kuchárka...

Nikto nie je doma

Ešte stále pretrváva dovolenkové obdobie, iba dnes sa trochu zatiahlo, teda pôjdeme za spoznávaním prírodných krás... Aj také dni boli na našej dovolenke v stredomorí. Stredomorie pre mňa začína kdesi na úrovni Florencie a končí v Afrike.

Zvláštne je, že na Sicílii nás neokradli, to sme už boli extra opatrní, lebo rímske metro nás poučilo, teda našťastie iba jedného z nás okradli, ale o to dôkladnejšie. Hotovosť nestojí za reč, ale boli tam tri platobné karty a všetky osobné doklady, vrátane vodičáku, okrem pasu... Horor.

Vzápätí, pri blokovaní kariet, asi o 10 min., banky už mali evidované tri neúspešné pokusy o výber z každej... Najväčšie trampoty budú pri vybavovaní nových dokladov... Talianska polícia v Ríme bola ústretová, takže okrem tej zlodejiny nám už nič náladu nepokazilo... Nedali sme si pokaziť...