Tvoje oči sú ako holubice
a Tvoja hlava ako púpava.
Vetrovka ako kôra z borovice
a Tvoja hlava ako púpava.
Vetrovka ako kôra z borovice
2008/12/04
Monkovitosť
Vždy keď si natieram maslo na chlieb, spomeniem si na seriálového hrdinu Monka, ktorému v českom dabingu hovoria "Mank" a v slovenskom "Monk". Je to paradox, že práve Monkovi, ktorý je seriálovým perfekcionalistom a úzkostlivo dbá o čistotu všetkého, sa také niečo u nás prihodilo.
Neviem, či naozaj existuje taká odchýlka, alebo si to autor seriálu vymyslel ako príťažlivú zaujímavosť, ale v malom rozsahu sa takáto vlastnosť dá nájsť skoro u každého. Odráža sa to napríklad aj v tom, ako si niekto vie urobiť a udržiavať poriadok na pracovnom stole. Dokonca existujú rôzne vedecké teórie o tom, ako majú byť uložené veci podľa zásad ergonómie.
Niekedy prehnané vnímanie poriadku a čistoty plodí aj konflikty. Cestoval som raz s jedným vyššie položeným zamestnancom nápravného ústavu (basy) a sťažoval sa na svoju ženu, že je chorobne čistotná, až to vyústilo do rozvodu. Jeho argument o prehnanej poriadkumilovnosti ženy vraj súd plne akceptoval a rozvod netrval dlhšie ako pol hodiny...
To bol prípad extrémneho prejavu "monkovitosti", ale som presvedčený, že v každej rodine sa nájde niekto, kto určuje, kde ktorá vec má svoje miesto a trvá na tom, aby to ostatní dodržiavali. Ja som v tomto smere absolútne tolerantný k sebe, najradšej odkladám veci práve tam, kde ich nabudúce budem hľadať pri spomienkovom spätnom chode, ale uznávam, že to nie je systémové riešenie... O mojom pracovnom stole radšej ani nehovorím.
Pri natieraní masla na chlieb sa však správam celkom systémovo. V prvom rade, chlieb musí mať hrúbku aspoň 1,5 cm a nevadí, ak sa k jednému koncu jeho hrúbka zväčšuje. Nenávidím strojom krájaný chlieb. Ten hrubý koniec, padne za vlasť ako posledný. Chlieb mastím tak, aby som ho pri jedení držal v ľavej ruke, pričom palec je na dolnej kôrke a prsty na vrchnej. V tomto postupe spočíva moja "monkovitosť".
Nabudúce: klasika o šnurovaní topánok :)
Neviem, či naozaj existuje taká odchýlka, alebo si to autor seriálu vymyslel ako príťažlivú zaujímavosť, ale v malom rozsahu sa takáto vlastnosť dá nájsť skoro u každého. Odráža sa to napríklad aj v tom, ako si niekto vie urobiť a udržiavať poriadok na pracovnom stole. Dokonca existujú rôzne vedecké teórie o tom, ako majú byť uložené veci podľa zásad ergonómie.
Niekedy prehnané vnímanie poriadku a čistoty plodí aj konflikty. Cestoval som raz s jedným vyššie položeným zamestnancom nápravného ústavu (basy) a sťažoval sa na svoju ženu, že je chorobne čistotná, až to vyústilo do rozvodu. Jeho argument o prehnanej poriadkumilovnosti ženy vraj súd plne akceptoval a rozvod netrval dlhšie ako pol hodiny...
To bol prípad extrémneho prejavu "monkovitosti", ale som presvedčený, že v každej rodine sa nájde niekto, kto určuje, kde ktorá vec má svoje miesto a trvá na tom, aby to ostatní dodržiavali. Ja som v tomto smere absolútne tolerantný k sebe, najradšej odkladám veci práve tam, kde ich nabudúce budem hľadať pri spomienkovom spätnom chode, ale uznávam, že to nie je systémové riešenie... O mojom pracovnom stole radšej ani nehovorím.
Pri natieraní masla na chlieb sa však správam celkom systémovo. V prvom rade, chlieb musí mať hrúbku aspoň 1,5 cm a nevadí, ak sa k jednému koncu jeho hrúbka zväčšuje. Nenávidím strojom krájaný chlieb. Ten hrubý koniec, padne za vlasť ako posledný. Chlieb mastím tak, aby som ho pri jedení držal v ľavej ruke, pričom palec je na dolnej kôrke a prsty na vrchnej. V tomto postupe spočíva moja "monkovitosť".
Nabudúce: klasika o šnurovaní topánok :)
2008/12/02
Bodka za Eurom
Po dnešku som si povedal, že o Eure nechcem do Nového roku ani počuť, ale nedá mi, aby som sa nezmienil o milej vecičke, ktorá dnes prišla poštou. Je to konverzná karta, čo je podľa mňa veľmi praktická pomôcka pre orientáciu v cenách Sk a €Je to hologram, na ktorom sú hodnoty v Sk aj v €. Na tejto nekvalitnej snímke v hornej časti vidieť hodnotu v korunách, dolu vidieť (bold) hodnoty v €. Obe hodnoty sa zobrazujú tak, že sa kartička nakláňa a porovnáva sa príslušné pole tabuľky. Jednoduchšia "kalkulačka" pre približnú orientáciu už hádam ani nemôže byť.
Made in China
Keď som povedal, že o Eure nič viac, tak to platí, odteraz budem písať iba o zábavných vecičkách. Takou je aj "magnetický podávač" Made in China.
Je to vec, ktorá by mi v minulosti bola náramne užitočná pri hľadaní drobných magnetických predmetov (skrutky, matice, klince a pod.). Na obrázku je teleskopický podávač zložený, po roztiahnutí má dĺžku asi 80 cm.
Na konci je silný magnet, ktorému nič neodolá. Pri prvej skúške som touto vecičkou roztriedil nerezové príbory od železných... Nehrdzavejúca oceľ totiž nie je magnetická.
Užitočná vecička za pár šupov, akurát neviem, na čo mi teraz bude, ale možno sa zíde, pre prípad. Jediným problémom ako u podobných maličkostí bude - nájsť ju práve vo chvíli, keď je potrebná. Len ju nesmiem odložiť k starým magnetickým disketám 3,5", ak sa ešte vôbec dajú čítať, musím si to overiť, preveriť antivírusom staré typy vírusov...
Posteľ
Nedávno som dostal za úlohu zmontovať novú posteľ, rozloženú v niekoľkých balíkoch. Operácia sa podarila, posteľ sa narodila zdravá a silná. Stačil k tomu obyčajný, ale aj elektrický skrutkovač, aby to šlo rýchlejšie. Mal som súčasne zmontovať aj nočný stolík, ale v návode mal napísané, že k tomu potrebujem aj vodováhu... Netuším na čo, lebo je to iba pár dosák, ale predpis je predpis, tak som to zatiaľ odložil a zháňam vodováhu. Môže byť aj Made in China...
2008/12/01
Eurobalíček prvého dňa
Na blogoch sa rozhorely fakle novej eurokampane. Do predaja prišli eurobalíčky a to je príležitosť natrieskať po hlavách dôchodcom... Čo už, keď tých príležitostí, byť nad vecou nie je až tak veľa.
Pošta plná nervóznych dôchodcov... Píše Zuzana, aj germa sa sťažuje, že sa už minuli... Je mi to ľúto, ale také veci sa stávajú. Vážne, je to úžasná udalosť, ktorú nemožno obísť mlčaním... Srandy nikdy nebolo dosť, tak si tu aj ja pribalím jeden eurobalíček (alebo štyri), ako to vidím a ako som zareagoval.
Šiel som na poštu okolo obeda, balíčky už nemali, vraj ich vypredali počas dvoch hodín, hneď ráno. Nepýtal som sa, kto ich vykúpil, ani ma to nezaujímalo, keď nemajú, idem ďalej. Ten balíček mi pripadal ako vhodný suvenír, či pamiatka na pohnuté dni vstupu do eurozóny... Balíček prvého dňa, tak nejako to aj filatelisti majú zaužívané.
Nie som naozaj numizmatik, na to je už príliš neskoro, ale mať taký balíček prvého dňa, prečo nie? Tak som zašiel do prvej banky z desiatich na námestí, posadili ma na stoličku a že vraj, koľko chcem tých balíčkov? Tak som sa rozhodol pre štyri... Naozaj iba na pamiatku pre seba, pre ženu a pre rodinu, ktorá dočasne žije v zahraničí (v eurozóne... :), nech neprídu o ten adrenalín.
Na reálnu platbu už dávno mám poodkladanú kopu mincí zo zahraničných ciest a na začiatku roka aj tak budú brať aj Slovenské koruny, veď nikto si to nenačasuje tak presne, že by na Silvestra o polnoci minul posledný slovenský Halier a použil prvý Eurocent...
Pri nákupe eurobalíčka som nezažil žiadne tlačenice (asi som nekonfliktný typ...), ani dôchodcovia mi nenanávali, tak načo o tom píšem? To sa predsa nenosí...
Doplňujúci dovetok z médií (2. 12. 2008):
"Vzhľadom na mimoriadne vysoký záujem o kúpu štartovacích balíčkov vo veľkých množstvách (stovky a tisíce kusov), sa Národná banka Slovenska rozhodla obmedziť ich predaj na svojich pracoviskách na 10 kusov na osobu," informovala agentúru SITA hovorkyňa NBS Jana Kováčová.
Zdroj: Aktuality (SITA)
Pošta plná nervóznych dôchodcov... Píše Zuzana, aj germa sa sťažuje, že sa už minuli... Je mi to ľúto, ale také veci sa stávajú. Vážne, je to úžasná udalosť, ktorú nemožno obísť mlčaním... Srandy nikdy nebolo dosť, tak si tu aj ja pribalím jeden eurobalíček (alebo štyri), ako to vidím a ako som zareagoval.
Šiel som na poštu okolo obeda, balíčky už nemali, vraj ich vypredali počas dvoch hodín, hneď ráno. Nepýtal som sa, kto ich vykúpil, ani ma to nezaujímalo, keď nemajú, idem ďalej. Ten balíček mi pripadal ako vhodný suvenír, či pamiatka na pohnuté dni vstupu do eurozóny... Balíček prvého dňa, tak nejako to aj filatelisti majú zaužívané.
Nie som naozaj numizmatik, na to je už príliš neskoro, ale mať taký balíček prvého dňa, prečo nie? Tak som zašiel do prvej banky z desiatich na námestí, posadili ma na stoličku a že vraj, koľko chcem tých balíčkov? Tak som sa rozhodol pre štyri... Naozaj iba na pamiatku pre seba, pre ženu a pre rodinu, ktorá dočasne žije v zahraničí (v eurozóne... :), nech neprídu o ten adrenalín.
Na reálnu platbu už dávno mám poodkladanú kopu mincí zo zahraničných ciest a na začiatku roka aj tak budú brať aj Slovenské koruny, veď nikto si to nenačasuje tak presne, že by na Silvestra o polnoci minul posledný slovenský Halier a použil prvý Eurocent...
Pri nákupe eurobalíčka som nezažil žiadne tlačenice (asi som nekonfliktný typ...), ani dôchodcovia mi nenanávali, tak načo o tom píšem? To sa predsa nenosí...
Doplňujúci dovetok z médií (2. 12. 2008):
"Vzhľadom na mimoriadne vysoký záujem o kúpu štartovacích balíčkov vo veľkých množstvách (stovky a tisíce kusov), sa Národná banka Slovenska rozhodla obmedziť ich predaj na svojich pracoviskách na 10 kusov na osobu," informovala agentúru SITA hovorkyňa NBS Jana Kováčová.
Zdroj: Aktuality (SITA)
2008/11/26
Cinka panna
Bol som na kultúre, videl som film Cinka Panna. Je to vcelku pekný romantický príbeh, zasadený do historickej reality 18. storočia. Môj celkový dojem však nebol príliš dobrý, čo má na svedomí, okrem iného aj fakt, že film pôsobí dosť nesúrodo. Nie je to film typicky slovenský (nech sa na mňa režisér nehnevá), ani maďarský, ani český, aj keď tie tri vplyvy sa tam dajú vypozorovať.
Jemne farebne tónované scény sú v súlade s romantikou, náladové sekvencie s koňmi sú výborné. Čo sa týka zostrihania, trochu mi vadilo dvojnásobné zaradenie (inak peknej) identickej snímky letu bocianov a fakt, že spočiatku dávala filmu umelú dynamiku "freehand" kamera až tak, že som si to začal uvedomovať.
Najslabším miestom filmu sú herecké výkony, predovšetkým hlavná predstaviteľka (Anna Gurji) ma nepresvedčila, ale ani typovo sa na tú rolu príliš nehodila. Myslím Cinku Pannu v jej dospelom veku, nie malé dievča, ktoré hralo veľmi dobre rolu dievčaťa odháňaného od huslí... Jej otec bol dobrý a tiež Martin Huba v úlohe zemepána, hlavne v závere exceloval.
Úsmevná bola snaha kameramana a strihača, nasnímať zábery hrajúcej Cinky s huslami tak, aby to bolo v synchróne a realistické, napriek tomu sa to nedarilo. Práve v týchto záberoch mi veľmi chýbal výraz huslistky, ktorá má talent a oddáva sa hre... Ona pri hraní celkom nezaujate aj konverzovala, ale možno sú moje predstavy príliš "súčasné"...
Film je označovaný ako "hudobný", ale hudba okrem záveru zväčša pôsobila len ako "filmová", dotvárajúca atmosféru. A to už radšej nehovorím o Gottovi pod záverečnými titulkami... Skoro by som zabudol, v krčmových scénach bol zaradený aj akýsi Juraj, ktorý sa chystal bohatým brať a chudobným dávať... Priam Jakubiskovský moment...
Môj celkový dojem kazilo aj kino, ktoré bolo zaplnené do posledného miesta a v mojom okolí sa náhodou nachádzalo niekoľko rušivých elementov - za chrbtom si občas dosť hlasne komentovali dej, vpravo i vľavo dvakrát zvonil mobil a dve dievčatá predo mnou mi niekoľkokrát zasvietili do očí mobilom, lebo nemohli vydržať 120 minút bez sms komunikácie. Ale to už je o kultúre v inom zmysle...
Jemne farebne tónované scény sú v súlade s romantikou, náladové sekvencie s koňmi sú výborné. Čo sa týka zostrihania, trochu mi vadilo dvojnásobné zaradenie (inak peknej) identickej snímky letu bocianov a fakt, že spočiatku dávala filmu umelú dynamiku "freehand" kamera až tak, že som si to začal uvedomovať.
Najslabším miestom filmu sú herecké výkony, predovšetkým hlavná predstaviteľka (Anna Gurji) ma nepresvedčila, ale ani typovo sa na tú rolu príliš nehodila. Myslím Cinku Pannu v jej dospelom veku, nie malé dievča, ktoré hralo veľmi dobre rolu dievčaťa odháňaného od huslí... Jej otec bol dobrý a tiež Martin Huba v úlohe zemepána, hlavne v závere exceloval.
Úsmevná bola snaha kameramana a strihača, nasnímať zábery hrajúcej Cinky s huslami tak, aby to bolo v synchróne a realistické, napriek tomu sa to nedarilo. Práve v týchto záberoch mi veľmi chýbal výraz huslistky, ktorá má talent a oddáva sa hre... Ona pri hraní celkom nezaujate aj konverzovala, ale možno sú moje predstavy príliš "súčasné"...
Film je označovaný ako "hudobný", ale hudba okrem záveru zväčša pôsobila len ako "filmová", dotvárajúca atmosféru. A to už radšej nehovorím o Gottovi pod záverečnými titulkami... Skoro by som zabudol, v krčmových scénach bol zaradený aj akýsi Juraj, ktorý sa chystal bohatým brať a chudobným dávať... Priam Jakubiskovský moment...
Môj celkový dojem kazilo aj kino, ktoré bolo zaplnené do posledného miesta a v mojom okolí sa náhodou nachádzalo niekoľko rušivých elementov - za chrbtom si občas dosť hlasne komentovali dej, vpravo i vľavo dvakrát zvonil mobil a dve dievčatá predo mnou mi niekoľkokrát zasvietili do očí mobilom, lebo nemohli vydržať 120 minút bez sms komunikácie. Ale to už je o kultúre v inom zmysle...
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)