Veľký Boris

Je nedeľa, tak som bol aj ja na omši v Prešove, ale iba prostredníctvom TV Lux, ale zážitok to bol vskutku autentický. V častých záberoch do obecenstva som hľadal svojich známych, ale nikoho som neobjavil, ani Miku, ani Katku a dokonca ani Mariána, takže na konci som nemal komu podať svoju virtuálnu ruku. Na omši je aj tak najdôležitejšia kázeň a táto prešovská ma naozaj zaujala.

Pán farár, na meno si nespomínam, tak len tak bez mena sa pokúsim zhrnúť to zvláštne. Teda pán farár v kázni spomínal publicistu Borisa Filana. Veľmi chválil jeho kritický postoj k dnešným našim médiám a v tom som s ním súhlasil, ale najkrajšie bolo, ako Filana povýšil na "Veľkého Borisa". Doslovne tak ho uviedol, že Veľký Boris povedal... Niečo mi to pripomenulo.

Kto sem občas chodí na waboviny vie, že Boris (Veľký) je aj môj obľúbenec, jeho rozprávanie zážitkov z ciest má zvláštny kolorit, ktorý ho u mňa radí ku známym českým "rozprávačom", k Donutilovi, Bolekovi Polívkovi a k ďalším kecalom. Ak by na Slovensku existovala Nobelova cena za rozprávanie a ja by som bol akademik, tak by som určite hlasoval za Borisa Filana.

Čo sa týka tej omše v Prešove, ono je to tak, bol som tam v duchu, ale duchovná účasť na omši sa neráta, tak som tam vlastne ani nebol! Tak to vychádza z toho, čo píšu na stránke televízie Lux:

"Sledovanie priameho prenosu sv. omše v žiadnom prípade nenahrádza účasť na sv. omši. Vysielame ho predovšetkým ako službu pre chorých a nepohyblivých."

Fušovanie do remesla básnikom...

Prší,
voda sa hmlí,
slová padajú
z neba do pekla
ako rosa
bezcitne lezú na dušu.
Sivý obzor
obraz času padá na nás
bez výstrahy
Oceľové mraky plynú
padajú a tlačia sa dolu
aby čoskoro pohltili zem
a men...

Šťastie je len muška malá

Nie dáma, ale pán

Toto je z rehabilitačného centra, kde som si aj dnes lebedil. Keď mi sestrička kázala ľahnúť si na brucho, hneď ma zarazila silná vôňa vanúca z lôžka. Aj som to skomentoval poznámkou, že tu predo mnou iste ležala patrične navoňaná dáma. Prekvapila ma odpoveďou, že nie dáma, ale pán. Tak som vzal na vedomie, že časy sa menia.

V prestávke som si šiel kúpiť, ako zvyčajne capucino z automatu. Nachystal som si 40 centov a ako prvú som tam hodil dvacku. Automat mi mincu vrátil a na displeji svietila nula. Skúsil som znova tú istú mincu, automat ju akceptoval, začal vrčať a na displeji sa rozsvietila suma 0,40 €. Od prekvapenia som skoro nestihol podložiť pohár. Proste som dieťa šťasteny.

Bonus

Keď sa na niekoho šťastie prilepí tak to chvíľu vydrží. Už pred týždňom mi volala jedna slečna, že som vyhral 70 € a že by som si ich mal vtedy a vtedy prísť tam a tam prevziať. Netušil som o čo ide, vraj som kedysi vyplnil nejaký dotazník a oni ma vylosovali. Najprv som tam nechcel ísť, ale keď mi ešte raz zavolala, tak som včera šiel.

Samozrejme, bola to prezentácia tovaru jednej Euro-firmy. Najprv nám, čo sme vyhrali rozdali "bonusové" poukážky a začali predvádzať svoj tovar. Kuchynský robot za 500 €, čo dokáže všetko, vrátane vypracovania cesta na knedle v priebehu pár minút. Super prístroj, ale aby som bol presný, ceny oznamovali až úplne na konci, aby nekazili dobrý dojem z predvádzania.

Okrem robota tam bol vákuovač do dlane na vákuové balenie potravín (za 350), sada japonských nožov za rovnakú cenu, sada špeciálneho riadu na varenie i pečenie za 800 a ešte zopár maličkostí, ako pol litra panenského oleja za 10 €. Tie komplety bolo možné kúpiť aj na splátky. Pokiaľ som tam bol, nikto si nič nekúpil, okrem niekoľkých fliaš oleja sa obchodom nedarilo.

Zbaštili sme večeru grátis a tešili sme sa z "bonusovej" výhry. Ako sa však doma ukázalo, v podmienkach je, že bonus 35 € bude poskytnutý len ako zľava na zájazd, alebo pobyt zakúpený v jednej CK, v minimálnej hodnote 350 €. Pri nižšej cene sa znižuje bonus na 10% z ceny. Podmienky sú stanovené a darovanému koňovi ani príliš na zuby nepozeráme, len ktovie, či si do roka k tomu koňovi dokúpime aj koč a stajňu...

Rytmus života

Chválim si tento rytmus života, v ktorom existuje internet a hlavne blogy. Nebyť blogov, musel by som sa viac starať o našu záhradku. Možno by to zvýšilo "árové" výnosy, ale iste by som sa aj viac, ale možno aj celkom zdravo na čerstvom vzduchu narobil. Nie je to tak, preto kvôli internetu kupujeme zemiaky a cibuľu od veľkopestovateľov. S našim cesnakom vydržíme do pol zimy, len papriky máme prebytok počas celej sezóny a paradajok tak akurát.

Rytmus života najčastejšie určujú naše žalúdky. Aj dnes ma žena rytmicky poslala kúpiť pol chleba, a ešte čosi, čo mi pripísala na papierikovú objednávku. Chcel som do supermarketu, ale nemal som 1€ na košík, tak som zašiel k pokladni, že si drobné zamením. Slečnu som požiadal o celé euro za moje drobné, ukázlo sa však, že mám iba 99 centov, tak mi to euro nedala, napriek prísľubu, že po nákupe to doplatím. Som síce podľa slečny nedôveryhodná osoba, ale slušňák, tak som poďakoval a kúpil som chlieb u konkurencie v špecializovanom obchodíku oproti.

Vo všeobecnosti sa radšej podrobujem rytmu života s internetom, ako rytmu podľa papierových novín. Keď sa mi výnimočne zažiada zapáchajúceho novinového papiera, tak si kúpim istý, vraj mienkotvorný denník, aj keď ho v podstate považujem za polovičný bulvár a moju mienku nemá šancu utvoriť, maximálne si vytvorím mienku o úrovni novín. Párkrát som sa už nechal dobehnúť nabubrelou reklamou na prílohy, v ktorých nakoniec zvyčajne nie je nič nové, ani zaujímavé, iba zopakovanie všeobecne známych faktov...

Aby som nezabudol, na tom papieriku som mal dnes napísaný okrem pol chleba aj časopis Rytmus života. Nemám rád ten "rytmus", lebo vždy keď ho kupujem sa červenám a ospravedlňujem sa, že ten bulvár nie je pre mňa, ale pre moju ženu. Sám by som taký časopis ani neprelistoval. Aby ste si o mne nemysleli, že nakupujem len podľa papierika, tak som dnes namiesto polovičky kúpil chlieb celý a k nemu ešte balíček pekárenských slaných tyčiniek a lákavo vyzerajúci turecký med (mňam) ako odmenu za cestu s rytmom života.

Zdravie a mediálny humor

Relax...

Opäť som tu a rekapitulujem si udalosti posledných dní. Po prvom dni rehabilitácie, som bol mierne unavený, ale včera som už pozoroval zvláštny jav. Keď som kráčal zo strediska, uvedomoval som si to jemné príjemné chvenie svalstva nôh s pocitom istoty, že kráčam na súhre svalov a nie na kostiach obalených mäsom...

Moje rameno, vďaka ultrazvukovej masáži a rašelinovým zábalom tiež získava svoju starú hybnosť, rozšírilo si svoje limity, za čo ma moja doktorka o dva týždne iste pochváli. Chválim si hlavne podvodnú masáž na novom zariadení rehabilitačného strediska, a samozrejme plávanie v bazéne, to je bodkou za perfektným relaxom, aj vďaka príjemným sestričkám.

Opäť som si obnovil prax môjho vlastného plaveckého štýlu rýchleho plávania, z čoho mám radosť a dávam si predsavzatie, že v plávaní budem pokračovať vo veľkom plaveckom bazéne. Dopracovať sa k vlastnému štýlu plávania, považujem za svoj novátorský úspech. Nie, nemám to patentované, kto chce môže sa prísť pozrieť o dva týždne do veľkého olympijského bazéna na bezplatnú ukážku a prevzatie licencie :)

Mediálna patapolitika...

Nemohol som toto dnešné malé pousmiatie označiť ako politika, lebo je to pre osoby znalé skôr oblasť humoru v tomto priestore (okolo GPS 48°N, 17°E). Správa z médií: "Slovensko kleslo v slobode tlače o 37 priečok". Pre dnes končím a čakám ako zareaguje slovenská pobočka "tej organizácie" na moju mediálnu slobodu prejavu. Predpokladám že skočím o 37 priečok vyššie.