Prší,
voda sa hmlí,
slová padajú
z neba do pekla
ako rosa
bezcitne lezú na dušu.
Sivý obzor
obraz času padá na nás
bez výstrahy
Oceľové mraky plynú
padajú a tlačia sa dolu
aby čoskoro pohltili zem
a men...
voda sa hmlí,
slová padajú
z neba do pekla
ako rosa
bezcitne lezú na dušu.
Sivý obzor
obraz času padá na nás
bez výstrahy
Oceľové mraky plynú
padajú a tlačia sa dolu
aby čoskoro pohltili zem
a men...
nefušuješ....
OdpovedaťOdstrániťje veľmi smutná, priam depresívna, no aj v tom smútku pekná
patrí sa poďakovať, aj za tú mieru nadsádzky v tvojom hodnotení :)
OdpovedaťOdstrániťČože tak smutne?
OdpovedaťOdstrániťA čože by smutne? Ja nič, to iba ona, múza ušla z múzea...
OdpovedaťOdstrániť