Reklama

Niekedy sa mi zdá, že reklama je spoločenským odpadom, ktorý znečisťuje a ohrozuje naše životné prostredie množstvom farebne potlačeného papiera, či étericky nadmerným vlnením rozhlasových a televíznych kanálov, alebo tiež duchovne nadmerne prisudzovanou dôležitosťou reklamy v porovnaní s inými, Bohu a človeku milými činnosťami.

Na druhej strane, v aktuálnej ľudskej spoločnosti plní reklama aj funkciu akéhosi mazadla, ktoré pomáha roztáčať stroje ekonomiky a neustále aktivuje ľudské obranné mechanizmy voči nej, teda paradoxne zvyšuje reklamnú imunitu spoločenského organizmu. Platí tu to isté, ako u nadmerného užívania liekov, príliš veľa reklamy vedie k rezistencii voči nej.

Z aktuálneho reklamného balíka som si tentokrát všimol politickú reklamu SaS, v ktorej jej najvyšší ďakuje voličom. Zdá sa mu, že je zase o krok bližšie k parlamentu. Nechcem mu tu robiť reklamu, lebo to ani nepotrebuje, už sa mu ušlo dosť pozornosti, ale zaujali ma jeho aktuálne propagované referendové otázky.

V súhrne by som povedal, že sú starostlivo vyberané na efekt, napriek tomu si o nich dovolím pouvažovať z môjho zorného uhla.

1. Zrušenie koncesionárskych poplatkov - je iba malé "a" za ktorým musí nasledovať ešte zopár väčších písmen abecedy. V ďalšom kroku totiž treba prísť na iný spôsob financovania verejnoprávnych médií a tu sa núkajú v zásade dve možnosti - financovať ich priamo z daní, čo by zjednodušilo systém, ale podriadilo by ich vláde. Druhou možnosťou je nefinancovať ich z verejných zdrojov, teda ich premeniť na komerčné (čo je fakticky privatizácia), teda zrušiť ich verejnoprávny štatút. Prvá otázka takto získava oveľa širší rozmer, ako by sa zdalo. Možno autori majú v rukách komplex riešení, ale ja ho nepoznám.

2. Obmedzenie poslaneckej imunity - to je pesnička, ktorá už bola v repertoári viacerých speváckych zborov, ale vždy akosi narazila. Možno motyka vystrelí a raz sa to podarí, aj keď si myslím, že sa to bude dariť iba postupne a pomaly.

3. Zníženie počtu poslancov na 100, to je trend, ktorý sa už uplatnil na obecných úrovniach ale v NR SR bude mať šancu až vtedy keď to dostaneme nariadené z EÚ...
Tak, či tak, všetko bude závislé od vývoja politickej situácie, ako sa budú strany cítiť pre takú zmenu, lebo ju dobrovoľne podporia iba tí, ktorým bude vyhovovať zo straníckeho pohľadu.
Zníženie počtu poslancov má však aj svoje pre i proti. Na prvý pohľad sa ušetrí trochu peňazí (možno.....), na druhej strane sa menej ľudí skôr dohodne, ale sa hovorí aj - viac hláv, viac rozumu (áno, záleží na tom, či sú tie hlavy kapustné, alebo poslanecké...).

4. Stanovenie maximálnej ceny vládnych limuzín - usmievam sa, lebo je to veľmi všeobecne povedané a nie je v tom žiaden skutočný limit. Nie je rozhodujúca maximálna cena, ale požiadavky na komfort a bezpečnosť. Cena je vždy závislá aj od ponúk na trhu, takže tento bod si radím do veľmi otáznych.

5. Voľby cez internet - taká otázka nič nestojí, osobne si to neviem predstaviť, lebo je to zrejme dosť komplikovaná záležitosť technicky aj bezpečnostne, takže tiež to nebude veľmi lacná realizácia. V každom prípade predpokladám, že SaS toto presadzuje ako prostriedok na kvalitatívnu zmenu voličskej základne, čo môže byť z istého pohľadu aj rizikom, starší asi vieme ktorým smerom. Ak voľby cez internet, tak by som ich spojil aj so všeobecnou voličskou povinnosťou.

6. Zmeny v tlačovom zákone, bez ďalšieho vysvetlenia je to rozhodne najľahšie uskutočniteľný zámer, lebo vôbec nie sú tu tie zmeny definované... Viem, že sa o tom zákone veľa povedalo, ale takto položená otázka do referenda je viac-menej iba do zaokrúhlenia počtu.

Tiež som sľúbil minule, že o politike už píšem naposledy a tiež som populisticky nedodržal slovo... Ale veď som vlastne písal o reklame...

Prúd času

Aby sme neuviazli v spomienkach, treba sa občas pozrieť aj na súčasnosť, na ten prchavý moment, ktorý je tu teraz a v momente je zase preč. Ľudia, príroda a veci okolo nás sú na pohľad nemenné. Tak ako bežne nevieme pozorovať rastliny v ich raste, tak ani vlastný život nevidíme ako neustálu zmenu, ktorá nás opotrebováva. Zdá sa nám, že sme stále rovnakí. Až sa raz pozrieme na fotografie spred rokov a zbadáme prúd času. Alebo deti, rastú a my sa nemeníme, iba na nich vidieť čas.

Život nad spomienkami

Dá sa povedať, že dosť bolo politiky? Nedá, je všade okolo nás. Aj v našej obývačke práve kraľuje Hríb. Máme tri televízory, rôzne staré, ale Lampa ide len na tom najnovšom. Jeden z tých starších je farebný, vyrobený v Česku, ten najstarší je z Rumunska, čiernobiely. Je veľmi zachovalý, svojho času sme ho kúpili ako dočasnú náhradu za pokazený Rubín-Tesla, ktorý odišiel týždeň pred revolúciou. Oba však majú nedostatočný kanálový rozsah na dnešné pomery káblovej televízie.

Náhodou, práve v tom istom čase ako nám odišiel Rubín, som prestal konzumovať hríby. Nie že by som zberačom neveril, príležitostne sa zúčastňujem na zbere aj ja, ale dobrovoľne som sa vzdal tej pochúťky, aby v prípade potreby bol vždy niekto, kto poskytne prvú pomoc... :) Nikdy sa nič také nestalo, ale bral som to ako prospešnú abstinenciu. Od istého času konzumujem virtuálneho Hríba, ale témy si starostlivo vyberám, to sme nakoniec očakávali aj od nežnej, že nám prinesie pluralitu názorov a slobodnú voľbu (aj TV programu).

Dnes, keď nie som v centre diania (v obývačke), sám sa zamýšľam nad mojimi spomienkami z tých čias. Sú tam kde majú byť, raz ich odtiaľ možno vytiahnem, ani to nemusí byť okrúhly dátum, len tak pre potešenie... Nemyslím si, že politici klamú, len niekedy to vypáli úplne naopak, a stalo sa to aj Václavovi Havlovi v jeho prejave z roku 1989. Nechcem citovať, ale kto má záujem, pozrie sa sem. Tak je to, mali sme ideály, dnes máme život.

Dnes naposled...

Daj Bože Vianoce

Pred nedávnom som sa sťažoval na skorý príchod Vianoc do médií ale tieto boli rýchlo vytlačené z centra pozornosti reflexiami na 17. november 1989. Okrúhly dátum zaúčinkoval neobyčajne silne, oveľa viac ako po iné roky sa spomína, píše a hodnotí ostatných 20 rokov. Porovnáva sa dnešok s ideálmi "nežnej".

To všetko je v poriadku, každý si rád zaspomína na silné emócie, ktoré nás vtedy držali. Aj u nás vyvesili spomienkové fotografie a dokumenty na to obdobie VPN a OF. Práve tieto dve odlišné organizácie boli predobrazom rozdelenia republiky, presnejšie - zrovnoprávnenia zložiek vtedajšej federácie. Už tam bol položený základ samostatného fungovania dvoch republík.

To ostatné čo nasledovalo, bolo iba pozvoľným uvádzaním písaných, aj nepísaných revolučných ideálov do života. Jedným z hlavných hesiel mítingov bola požiadavka na zrovnoprávnenie všetkých foriem vlastníctva. K tomu skutočne došlo v nasledujúcich rokoch a ja si myslím, že to bolo dosť podstatné, lebo z ideálov sa žiť nedá. Dodatočne si môžeme klásť otázku, kto z toho profitoval viac a kto menej?

Na ekonomické profity tej doby mám teóriu, že profitovali aktívni ľudia (ako vždy), ktorí videli trochu ďalej ako bežný občan. Tí nemuseli byť ani veľmi viditeľní, stačilo poťahovať nitky z pozadia. Využili pritom aj politické informácie a nenápadne smerovali porevolučný vývoj k dosiahnutiu svojich cieľov, ale tak to podľa mňa vždy chodí.

Na druhej strane sú tu pre masy aj slobody, tie sme dosiahli všetky, ľudské aj občianske, ktoré sú už závislé len od vlastných schopností, teda od stavu nášho konta. Dosiahli sme to, že každý sám má v rukách, v možnej miere svoj osud a pritom nikto nemusí skláňať hlavu pred samozvanými autoritami (nezamieňať s "celebritami":). Nič lepšie sme v roku 1989 nemohli zažiť.

Spravodajstvo týždňa

Z domova

Dnešný deň je u nás zasvätený voľbám do VÚC. Naozaj, voľby sú ako sviatok, lebo tak ako chodíme do kostola, tak chodíme aj k volebným urnám. Poriadne sa pred tým vyumývame, chlapi sa oholia a navlečieme sa do nejakého slušného oblečenia a niektorí nahodia aj úsmev. Protestujete, že nie všetci chodíme do kostola? Na veď! Aj v tom je kus podobnosti.

Tak isto by sa dalo povedať, že v Boha a v zázraky neveria len tí čo chodia do kostola, ale aj mnoho iných zo stáda pohodlných. Ateisti sa bijú do pŕs, že zázraky neexistujú. Existujú však aj politickí ateisti a tí zásadne nechodia k voľbám, lebo neveria na volebné zázraky.

Pravdaže, ani veriaci nečakajú po voľbách zázraky, ale hovorí sa, že viera aj hory prenáša... (alebo láska?). Tak, alebo onak, pre mňa je výsledok neistý, lebo som sa pred volebným aktom neoholil.

Prírodné zákony

Od istého času chodím plávať a tam občas premýšľam nad prírodnými zákonmi. Najlepšie mi to myslí pri splývaní na hladine. Riešil som napríklad problém s archimedovým zákonom. Ak plávam s vystrčenou hlavou, ťažšie sa držím nad hladinou, ale keď ponorím aj hlavu, splývam pohodlne, vtedy je to úplne perfektné. Jediným problémom je, že občas musím vystrčiť nad hladinu periskop.

Ak teda ponorená hlava pôsobí ako plavák a nadľahčuje telo, tak potom musí byť dutá. Výsledok pokusu - sám na sebe som dokázal, že mám dutú hlavu... Pozor, nezovšeobecňujem to, vy ju máte určite vyplnenú múdrosťami, tak si ju pekne držte nad hladinou a nespoliehajte sa, že vás hlava zachráni, keď vás hodia do vody.

Vianoce

Prvou predzvesťou blížiacich sa Vianoc sú vždy vianočné reklamy. Podľa nich sa už istý čas nachádzame v tomto cirkuse. Ešte zaujímavejším sviatkom ako Vianoce je Nový rok. Kedysi, k novému roku nosili kominári po domoch kominásky nástenný kalendár. Dnes túto tradíciu prevzal istý telefónny operátor pomarančovej farby. Pekná pozornosť, na každý týždeň propagácia nejakej oranžovej služby, to poteší.

Ku kalendáru je pribalený aj osobný list s ďalšími super ponukami. Na prvý pohľad, len sa človek nesmie zaujímať o podrobnosti. Napríklad rýchly internet už od 6 € a keď chcete balíček, aby bol užitočný, dostanete sa až na 23, alebo 33 €. Takže môj súčasný balíček bez obmedzenia dát, za 12 € je bezkonkurenčný a nemením podľa kalendára.

Na záver citát z diskusií na blogoch: Blbý národ, blbá vláda... (napísal: Blbec)