Od istého času sa u nás rozmohla móda kruhových križovatiek. Nemám proti nim nič, len spôsob, akým sa stavali všade, kde sa len dalo ma trochu hneval, lebo nie všade sa hodia, aj keď sú nenáročné na spotrebu prevádzkovej energie. Poznám niekoľko prípadov takýchto križovatiek, kde spôsobujú hromadenie vozidiel, sú spomaľovačom a brzdou prevádzky. Pritom sveteľná križovatka o kúsok ďalej zvláda situáciu v špičkách pohodlne.
O to práve ide, že v križovatkách s malým zaťažením a zložitým tvarom prinesie kruhová križovatka jednoznačnosť v orientácii a zabezpečí plynulosť. Ak sa však zaradí do extrémne silnej prevádzky a nemá vhodné parametre, dosiahne sa opačný účinok - dlhé kolóny zo všetkých strán. Rozmach stavania kruhových križovatiek už pripomínal montáž "spomaľovačov", keď to už vyzeralo tak, že občania žiadali namontovať spomaľovač na svoju ulicu s odôvodnením, že už skoro všetci to majú, len my nie...
Zrejme sme už v budovaní kruhových križovatiek ako "všelieku" dosiahli vrchol a začne sa viac rozmýšľať pri rozhodovaní o tom, kde áno a kde nie. Nedávno bola zbúraná prvá kruhová križovatka (dva roky stará) a nahradená rozumným systémom riadenia premávky pomocou semafórov. "Už bolo načase" - píše sa v článku na Aktualitách - "kruhovú križovatku v Radoli v okrese Kysucké Nové Mesto demontovali..." Odstránili dopravné značky a namontovali semafóry. Je koniec niekoľko kilometrovým kolónam v Radoli.
2010/12/20
2010/12/17
Videl som Kleopatru
Za všetko môže Martina z Turca. Kvôli jej mediálnej hviezdičke som odpozeral celé jojkárske prominoviny. Viem, že je to hriech, ale hádam mi to Spojená televízia s rozhlasom (STVR) odpustí. Je to sila, celé tie "promislené" noviny. Od moderátorky cez celebritné hviezdy až po Skrúcaného s vyhladenými vráskami.
Dozvedel som sa, že Zora Coborová miluje gorily a rada by sa k nim presťahovala aspoň na dva roky. Skutočne vzrušujúce, keď si spomeniem, ako naša päťročná dcéra snívala o tom, že raz bude doktorkou zvierat na safari v Afrike. Potom z toho vyrástla.
Verešovej kalendár som už videl včera na internete a tu sa znova potvrdzuje, že internet je zdrojom nielen mojich informácií, ale aj bulvárne médiá z neho hojne čerpajú. Martinku z Turca avízovala moderátorka s nafúkanými perami už od začiatku niekoľkokrát, aby tým udržiavala pri obrazovkách divákov túžiacich po televíznych prominetoch a hviezdičkách.
Oplatilo sa, vydržal som až do konca. Do úžasného dialógu moderátorky s Kleopatrou o ničom, zmysluplnom. To sa už dnes nenosí, kde sú tie časy Václava Havla... Pravdu povediac, líčením sa od seba veľmi nelíšili, aj keď Martina sa líči sama, na polovicu s kamarátkou hneď ráno. Martina však mala hrubší rám okolo očí. To ma na celebritách najviac fascinuje a zároveň deprimuje...
Kedysi dávno bývalo zvykom celebrít, vystupovať pred kamerami v tmavých okuliaroch na očiach, dnes si dámy rámujú nahrubo svoje okuliare rovno na telo, na spôsob Mortyšie od Adamsovcov. Móda je veľká čarodejnica, niekomu stačia gorily v Afrike a niekto chce mať rámy okolo vlastných očí. Keď sme už u očí, rád by som ešte upozornil na červené okuliarové "záušnice" Štefana Skrúcaného. Efektné, vynikali tou červenou líniou od oka k uchu, musel som si to všimnúť.
Zo záverečného dialógu moderátorky s Kleopatrou z Turca, prerušovaného celebritnými vstupmi, som mal pocit ako by sa rozprával Dávid s Goliášom. Len za svet si neviem spomenúť, ktorá bola za Dávida a ktorá za Goliáša...
Dozvedel som sa, že Zora Coborová miluje gorily a rada by sa k nim presťahovala aspoň na dva roky. Skutočne vzrušujúce, keď si spomeniem, ako naša päťročná dcéra snívala o tom, že raz bude doktorkou zvierat na safari v Afrike. Potom z toho vyrástla.
Verešovej kalendár som už videl včera na internete a tu sa znova potvrdzuje, že internet je zdrojom nielen mojich informácií, ale aj bulvárne médiá z neho hojne čerpajú. Martinku z Turca avízovala moderátorka s nafúkanými perami už od začiatku niekoľkokrát, aby tým udržiavala pri obrazovkách divákov túžiacich po televíznych prominetoch a hviezdičkách.
Oplatilo sa, vydržal som až do konca. Do úžasného dialógu moderátorky s Kleopatrou o ničom, zmysluplnom. To sa už dnes nenosí, kde sú tie časy Václava Havla... Pravdu povediac, líčením sa od seba veľmi nelíšili, aj keď Martina sa líči sama, na polovicu s kamarátkou hneď ráno. Martina však mala hrubší rám okolo očí. To ma na celebritách najviac fascinuje a zároveň deprimuje...
Kedysi dávno bývalo zvykom celebrít, vystupovať pred kamerami v tmavých okuliaroch na očiach, dnes si dámy rámujú nahrubo svoje okuliare rovno na telo, na spôsob Mortyšie od Adamsovcov. Móda je veľká čarodejnica, niekomu stačia gorily v Afrike a niekto chce mať rámy okolo vlastných očí. Keď sme už u očí, rád by som ešte upozornil na červené okuliarové "záušnice" Štefana Skrúcaného. Efektné, vynikali tou červenou líniou od oka k uchu, musel som si to všimnúť.
Zo záverečného dialógu moderátorky s Kleopatrou z Turca, prerušovaného celebritnými vstupmi, som mal pocit ako by sa rozprával Dávid s Goliášom. Len za svet si neviem spomenúť, ktorá bola za Dávida a ktorá za Goliáša...
2010/12/16
Prízraky Vianoc
Vianoce majú niekoľko príznakov, ktoré neklamne naznačujú ich príchod. Na prvom mieste je reklama, tá začína rok od roku skôr, aby sa niečo nepremeškalo. Zaplaví médiá, teda televízne kanály, rozhlas a veľké super a hyper markety. Potom sa prejde na druhú fázu a to sú vianočné trhy. To sú také tie búdky na námestiach, kde si rozosmiati občania dajú varené víno, či medovinu, alebo grog. V ponuke sú aj jedlá, ako cigánska, klobásy, šunka a niekde aj výročný predaj holandských syrov. Pod holandskou hlavičkou dostanete aj originálny parmezán.
Vianočné príznaky sa pomaly dostávajú aj do rodín. Prejavuje sa to zvyšovaním objemu a frekvencie nákupov potravín. Občas aj darčekov. Potom príde deň, keď ženy domáce nájdu svoj životný, alebo aspoň výročný cieľ. V byte sa začne šíriť zo dňa na deň dotieravejšia vôňa cukru a iných zákuskových prísad. Nedá sa to vyvetrať, misy so zákuskami sú všade, najprv medovníky, potom suché pečivo a nakoniec to ostatné. Špajza praská vo švíkoch, všade je južné, východné i západné ovocie. Ktoré sa prvé začne kaziť, to sa prvé začne vyhadzovať.
Keď sa všetky príznaky naplnia, skončí advent. Začína detský raj. Tak asi do 5 rokov. Sneh som medzi vianočné prízraky (príznaky) nezaradil, lebo jeho výskyt je náhodný a málokedy je synchronizovaný s Vianocami. To všetko len pre ten jeden deň (večer), nazývaný Štedrý. Pre to výročné stretnutie rodiny pri jednom stole, kde sa urobí inventúra, koľko nás ešte je. Kaprové masakre to istia. Stretnutie zavŕši rozbaľovanie darčekov. Potom siesta s plnými bruchami pri TV aparáte plnom kanálov, na ktoré sa ani nemôže dostať, je ich toľko že živé slová nemajú šancu.
Len čo si trochu vydýchneme, príde Silvester, malé Vianoce zavŕšené povinným sektom. A Nový rok bude na svete. Namiesto pôrodných bolestí matky Roka ju čaká len ohromný rachot ohňostroja a delobuchov. Vraj majú Vianoce aj iný, duchovný rozmer v pozadí. Alebo je to naopak? V každom prípade v praxi prevláda prehnaná "štedrosť". Pripadá mi to fádne, aj keď by hádam nemalo. Rok po roku sa to takto opakuje. Žijeme preto, aby sme sa na Vianoce dobre najedli? Alebo pracujeme preto, aby sme si zaslúžili chlieb "vezdejší"? Už ani neviem. Asi je to tým, že už nemám 5 rokov.
Vianočné príznaky sa pomaly dostávajú aj do rodín. Prejavuje sa to zvyšovaním objemu a frekvencie nákupov potravín. Občas aj darčekov. Potom príde deň, keď ženy domáce nájdu svoj životný, alebo aspoň výročný cieľ. V byte sa začne šíriť zo dňa na deň dotieravejšia vôňa cukru a iných zákuskových prísad. Nedá sa to vyvetrať, misy so zákuskami sú všade, najprv medovníky, potom suché pečivo a nakoniec to ostatné. Špajza praská vo švíkoch, všade je južné, východné i západné ovocie. Ktoré sa prvé začne kaziť, to sa prvé začne vyhadzovať.
Keď sa všetky príznaky naplnia, skončí advent. Začína detský raj. Tak asi do 5 rokov. Sneh som medzi vianočné prízraky (príznaky) nezaradil, lebo jeho výskyt je náhodný a málokedy je synchronizovaný s Vianocami. To všetko len pre ten jeden deň (večer), nazývaný Štedrý. Pre to výročné stretnutie rodiny pri jednom stole, kde sa urobí inventúra, koľko nás ešte je. Kaprové masakre to istia. Stretnutie zavŕši rozbaľovanie darčekov. Potom siesta s plnými bruchami pri TV aparáte plnom kanálov, na ktoré sa ani nemôže dostať, je ich toľko že živé slová nemajú šancu.
Len čo si trochu vydýchneme, príde Silvester, malé Vianoce zavŕšené povinným sektom. A Nový rok bude na svete. Namiesto pôrodných bolestí matky Roka ju čaká len ohromný rachot ohňostroja a delobuchov. Vraj majú Vianoce aj iný, duchovný rozmer v pozadí. Alebo je to naopak? V každom prípade v praxi prevláda prehnaná "štedrosť". Pripadá mi to fádne, aj keď by hádam nemalo. Rok po roku sa to takto opakuje. Žijeme preto, aby sme sa na Vianoce dobre najedli? Alebo pracujeme preto, aby sme si zaslúžili chlieb "vezdejší"? Už ani neviem. Asi je to tým, že už nemám 5 rokov.
2010/12/13
Hal3000 a W7
Moje zámery v rámci inovácie domácej informačnej bázy sa naplnili. Nevyhral to žiaden notebook, aj keď Hal3000 ION2 má isté spoločné rysy s klasickým notebookom. Pripomeniem, že už nejaký čas som hľadal náhradu za dosluhujúci desktop a nechcel som čakať kým naozaj vypovie poslušnosť. Na rozdiel od starkého PC som požadoval niečo s nižšou spotrebou energie a hlavne niečo takmer bezhlučné.
Na ostatných technických parametroch som príliš nebazíroval, dnes nie je obava, že by človek kúpil niečo v tejto oblasti príliš morálne zastaralé, inovácie sú stále v plnom prúde, napriek tomu sa niekde treba zastaviť a potom niekoľko rokov chváliť to svoje. Laptop som nakoniec odmietol hlavne pre klávesnicu, s ktorou je ťažké solídne pracovať. Pravdou je aj fakt, že ak cestujem, som rád, že nemám počítač, relaxujem.
Ako to teda dopadlo? Najprv hlučnosť, tá je alfou aj omegou tejto akcie. Podľa výrobcu je na úrovni 28 dB, čo je približne polovičná hodnota oproti bežnému PC, voči môjmu starému ešte lepšie. Musel som však odskúšať niekoľko polôh umiestnenia, lebo ľahká stolová doska slúži ako ozvučnica a zosilňuje zvuk. Skončil teda na sklenenej plošinke zo skla hrubého 5 mm, ktrá sa v žiadnom prípade nedostene do rezonancie. Takto mi to vyhovuje.
K ostatným veciam skoro nemám čo povedať, má to 4x USB2 a 2x USB3, HDMI aj D-sub analóg, čo je dôležité, lebo monitor som nemenil. Spotreba energie je potešujúca, od 25 do 40 W podľa záťaže. HDD 500 GB, DVD napaľovačka a čítačka niektorých typov kariet. Mám ho pár dní, tak ešte sa neviem vyjadriť ku všetkému. Súčasťou dodávky je aj Windovs 7 a ten je pre mňa novinkou. Niektoré jeho "vymoženosti a kudrlinky" sa mi už podarili eliminovať, už som v prostredí klasických XP.
Windovsy vždy prinesú nejaké novinky, ktoré vedia užívateľa rozčúliť, ale inak to s nimi ide celkom fajn. Tentokrát som sa spoľahol na bezplatný antivírus Essential a zatiaľ ešte neuvažujem ani nad dodatočným firewallom, zdá sa že by to bolo nosenie dreva do lesa, aj keď by to drevo je krajšie užívateľsky príjemnejšie. Nemám totiž rád, keď niekto so mnou a s mojim mini počítačom manipuluje v pozadí. Starostlivosť Microsoftu je v niektorých ohľadoch až dojemná, ale aj tak som ostal verný Firefoxu...
Hal3000 ION2
Na ostatných technických parametroch som príliš nebazíroval, dnes nie je obava, že by človek kúpil niečo v tejto oblasti príliš morálne zastaralé, inovácie sú stále v plnom prúde, napriek tomu sa niekde treba zastaviť a potom niekoľko rokov chváliť to svoje. Laptop som nakoniec odmietol hlavne pre klávesnicu, s ktorou je ťažké solídne pracovať. Pravdou je aj fakt, že ak cestujem, som rád, že nemám počítač, relaxujem.
Ako to teda dopadlo? Najprv hlučnosť, tá je alfou aj omegou tejto akcie. Podľa výrobcu je na úrovni 28 dB, čo je približne polovičná hodnota oproti bežnému PC, voči môjmu starému ešte lepšie. Musel som však odskúšať niekoľko polôh umiestnenia, lebo ľahká stolová doska slúži ako ozvučnica a zosilňuje zvuk. Skončil teda na sklenenej plošinke zo skla hrubého 5 mm, ktrá sa v žiadnom prípade nedostene do rezonancie. Takto mi to vyhovuje.
K ostatným veciam skoro nemám čo povedať, má to 4x USB2 a 2x USB3, HDMI aj D-sub analóg, čo je dôležité, lebo monitor som nemenil. Spotreba energie je potešujúca, od 25 do 40 W podľa záťaže. HDD 500 GB, DVD napaľovačka a čítačka niektorých typov kariet. Mám ho pár dní, tak ešte sa neviem vyjadriť ku všetkému. Súčasťou dodávky je aj Windovs 7 a ten je pre mňa novinkou. Niektoré jeho "vymoženosti a kudrlinky" sa mi už podarili eliminovať, už som v prostredí klasických XP.
Windovsy vždy prinesú nejaké novinky, ktoré vedia užívateľa rozčúliť, ale inak to s nimi ide celkom fajn. Tentokrát som sa spoľahol na bezplatný antivírus Essential a zatiaľ ešte neuvažujem ani nad dodatočným firewallom, zdá sa že by to bolo nosenie dreva do lesa, aj keď by to drevo je krajšie užívateľsky príjemnejšie. Nemám totiž rád, keď niekto so mnou a s mojim mini počítačom manipuluje v pozadí. Starostlivosť Microsoftu je v niektorých ohľadoch až dojemná, ale aj tak som ostal verný Firefoxu...
Hal3000 ION2
2010/12/12
Sobotník bez pointy
Výhodou môjho sobotníka je, že nemá žiadne obmedzujúce limity v oblasti námetov. Preto sa v ňom môžem zamyslieť aj nad terminológiou blogovania. Nech je to tak, či onak, názov blog sa vžil a som presvedčený, že zakotvil v našom jazyku, prinajmenšom do doby, kým bude blogovanie existovať. Trochu nejasno býva v označovaní blogového príspevku ako "článok" (spot), či jednoducho "blog".
Môj cit pre materinský jazyk mi hovorí, že "článok" sa veľmi nehodí, skôr mi tam pasuje to označenie "blog". Na prvý pohľad to možno vyznieva ako mätenie pojmov, ale aj tak si myslím, že to čo tu píšem je blog, aj to kam to píšem je tiež môj blog. Prečo by som inak hovoril, že "blogujem"? Píšem blogy, teda blogujem (myslím, som). Piki so mnou nebude súhlasiť, ale on je pravoverný klasik blogovania a ja len taká pozdná škola.
Čítam a sledujem blogy už dosť dlho (nie každý "blog" stojí za prečítanie, niektoré stačí len sledovať) a myslím si, že nie všetky príspevky vyznievajú ako "článok", nie všetky majú tú literárnu, alebo publicistickú ambíciu. Blog je podľa mňa to, čo je a nie to čo by to podľa teórie mal byť. Uznávam, že blogovať sa dá aj písaním solídnych "článkov", ale to už je o inom, vážnejšom prístupe. Na označení nakoniec vôbec nezáleží, záleží len na tom, čo si myslí čitateľ a jazykovedný ústav.
Dnes bola sobota a ja nepíšem o nakupovaní na trhu, lebo je zasnežené a naša tržnica pod holým nebom už má po sezóne. Namiesto toho začína sezóna nezdravého stravovania. Domáce zabíjačky, klobásy, tlačenky, podbradok, oškvarky, slanina, jaternice, krvavničky atď. Do Vianoc bude ešte šunka, ako sa teraz v TV módne hovorí "Prosciutto" a zaklincujú to štedré dni s prebytkom jedla a maškŕt. Tak kedysi vzniklo príslovie, že najedol sa ako sedliak na Vianoce a to trvá...
Jedlo a recepty sú stále in. Receptov je plný internet, každá televízia varí aby nám narobila chute. Ja tiež občas niečo prihodím na tento "blog", ak sa mi podarí ukuchtiť nejaká zvláštnosť. U mňa je zvláštnosťou aj taká obyčajná kaša, lebo mám rád jednoduché jedlá. Len som zvedavý na televízne stravovacie trendy v budúcom roku, ako zareagujú na zdražovanie. Budú nás kŕmiť viac, alebo menej? So servítkou, alebo bez nej?
Môj cit pre materinský jazyk mi hovorí, že "článok" sa veľmi nehodí, skôr mi tam pasuje to označenie "blog". Na prvý pohľad to možno vyznieva ako mätenie pojmov, ale aj tak si myslím, že to čo tu píšem je blog, aj to kam to píšem je tiež môj blog. Prečo by som inak hovoril, že "blogujem"? Píšem blogy, teda blogujem (myslím, som). Piki so mnou nebude súhlasiť, ale on je pravoverný klasik blogovania a ja len taká pozdná škola.
Čítam a sledujem blogy už dosť dlho (nie každý "blog" stojí za prečítanie, niektoré stačí len sledovať) a myslím si, že nie všetky príspevky vyznievajú ako "článok", nie všetky majú tú literárnu, alebo publicistickú ambíciu. Blog je podľa mňa to, čo je a nie to čo by to podľa teórie mal byť. Uznávam, že blogovať sa dá aj písaním solídnych "článkov", ale to už je o inom, vážnejšom prístupe. Na označení nakoniec vôbec nezáleží, záleží len na tom, čo si myslí čitateľ a jazykovedný ústav.
Dnes bola sobota a ja nepíšem o nakupovaní na trhu, lebo je zasnežené a naša tržnica pod holým nebom už má po sezóne. Namiesto toho začína sezóna nezdravého stravovania. Domáce zabíjačky, klobásy, tlačenky, podbradok, oškvarky, slanina, jaternice, krvavničky atď. Do Vianoc bude ešte šunka, ako sa teraz v TV módne hovorí "Prosciutto" a zaklincujú to štedré dni s prebytkom jedla a maškŕt. Tak kedysi vzniklo príslovie, že najedol sa ako sedliak na Vianoce a to trvá...
Jedlo a recepty sú stále in. Receptov je plný internet, každá televízia varí aby nám narobila chute. Ja tiež občas niečo prihodím na tento "blog", ak sa mi podarí ukuchtiť nejaká zvláštnosť. U mňa je zvláštnosťou aj taká obyčajná kaša, lebo mám rád jednoduché jedlá. Len som zvedavý na televízne stravovacie trendy v budúcom roku, ako zareagujú na zdražovanie. Budú nás kŕmiť viac, alebo menej? So servítkou, alebo bez nej?
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)