Desať rozdielov

Bývala to taká obľúbená hra, maliar nakreslil dva obrázky a bolo treba nájsť desať drobných rozdielov. Rozdiely boli nebadané, v detailoch. Nedávno ma napadlo niečo podobné, ale bez nakreslených obrázkov: Nájdite 10 rozdielov medzi bratislavským šoférom a vodičom z vidieka... Začal som hľadať, ale 10 som ich nenašiel. Možno prídete na ďalšie, mne tieto padli do oka:

- Bratislavčan jazdí "telo na telo" bez ohľadu na rýchlosť, vidiečan si necháva pred sebou primeraný odstup  podľa aktuálnej rýchlosti. Blavákov to náramne škrie, neznesú tú medzeru a snažia sa do nej za každú cenu pichnúť.
- Vidiečan nevpáli do križovatky na červenú, na rozdiel od Bratislavčana, ktorý v tom vidí jasnú príležitosť vyniknúť.
- Bratislavčan si vynucuje prechod do iného pruhu a keď robí vidiečan to isté, Bratislavčan sa čuduje a ako trúba trúbi.

Inak sa v Bratislave jazdí celkom fajn, dá sa stretnúť aj ústretovosť a slušnosť za volantom, ale u pozorovaných dám som si to akosi nevšimol...  :)

Ešte pridám jeden postreh z diaľnice Bratislava - Trnava. Obmedzenie na 110 sa už vžíva do praxe, cesta medzi Trnavou a Bratislavou sa podobá takej pekne rozťahanej kolóne (v exponovanom čase), autá idú v dvoch pruhoch vedľa seba, zväčša aj s odstupom približne tých 70 m. Tretí pruh by bol zbytočný, keby sa občas nevyskytol nejaký odvážny náhlivec.

Dva pravé pruhy sa pohybujú s rozdielom v rýchlosti max. 10 km/h, čo je približne rozdiel v rýchlosti 110 km/h podľa tachometra a podľa GPS. Oba pruhy sú teda v zásade v rámci limitu, s nejakou malou toleranciou. Má to svoju logiku, veď policajti nevidia na tachometer vo vozidle a presnosť merania GPS by mala byť v súlade so skutočnosťou (a s ich meraním). Jediné, čo je tam pre šoféra obmedzujúce, je sledovanie tachometra, alebo jazda podľa tempomatu. O to uvoľnenejšie sa potom cíti, keď je už za vodou (za Trnavou) a môže to dotlačiť na 130 (140 podľa tachometra). Len má chvíľu stiesnený pocit, že jeden pruh mu chýba.

Na okraj

Ak bloger napíše svoj článok v stave emocionálneho rozpoloženia, tak to zvyčajne zapôsobí aj na čitateľa. Niekedy pozitívne, ale často aj negatívne. Keď však chce niekto zanietene písať o politike len na základe obsahu hoc aj mienkotvorných médií a domnienok, mal by si najprv nechať vychladnúť hlavu a vyvetrať emócie. Chladná hlava totiž zvyčajne reprezentuje rozum.

Keby v politike neboli preexponované emócie, nebolo by ani vojen a nikdy by sa nehovorilo, že vojna je pokračovaním politiky inými prostriedkami. Začína to kvapkou slova a končí povodňou. Bohužiaľ, politika je vždy boj o prístup k moci a inak to asi nebude, preto v rozhodujúcich chvíľach používa a svätí všetky dostupné, aj emocionálne prostriedky na ovládnutie davu, lebo aj pri úniku na "betla" v mariáši sa hovorí - v národe je sila (alebo, s....a trhá gate).

Rohatka a západka

Rohatka a západka, to je taký malý technický zázrak. Dvojica strojných súčiastok perfektne spolupracuje na tom, aby sa koliesko otáčalo len jedným smerom. Spätný chod nedovolí, jedine zásahom z vonku. Na rovnakom princípe fungujú ceny benzínu. Naspäť cesta nemožná, len vpred sa ísť musí... Práve mi to vyšlo tak, že som natankoval po zvýšení ceny. Je to však relatívne, lebo ak sa pozriem do blízkej budúcnosti, tak som vlastne natankoval pred zvýšením.

Sarkozy začal stavať kanál, ktorý spojí Seinu a Rýn. Hnacím motorom vraj bola finančná kríza a veľké ambície prezidenta (prezidentské voľby). Vodné dielo bude mať 106 km a malo by byť hotové do roku 2016. Z ciest na lode sa presunie pol milióna kamiónov. Investície sú odpoveďou Francúzska na krízu. Núka sa paralela s našim dávnym plánom na splavnenie Váhu a ďalších tokov, či výstavbu plavebných kanálov. Obávam sa, že túto krízu sme premeškali a ktovie, kedy budeme mať my ambiciózneho prezidenta, či predsedu vlády?

Bútľavá vŕba má nový dizajn a nový "favicon". Ak si trochu rozostrím zrak, "F" sa mi zdvojí a tak to čítam ako Filipov Fejsbúk. Celkom vážne však musím skonštatovať, že tá jeho nová stránka nadobudla po zmene dizajnu "look" profesionálneho publicistu (hádam nepreháňam :). Pozitívne pre mňa je aj to, že na pozadie si nezvolil čiernu, ktorá je vraj ekologická, ale zle sa na nej číta. Tak teda do nového štartu želám Filipovi kvalitu a výdrž. Lebo vzhľad je iba jedna stránka mince, ktorá sa emituje kvôli (myšlienkovému) obsahu. 

LN upozorňujú, že v priebehu nasledujúceho týždňa príde ku spoplatneniu aktuálneho vydania LN, ale aj archívu. Takže kto si nepriplatí, už si tento článok o zákaze vjazdu starých áut do niektorých českých miest neprečíta. Začína sa nová éra Piano. Všetko raz skončí, prečo nie lacný spravodajský internet? Všetko ide hore, nielen benzín. Tu je idea jasná, za kvalitu si vraj treba tiež priplatiť. Veď uvidíme, ako to dopadne. Dobrá správa je, že na wabovinách nemienim zvyšovať kvalitu. 

Joj, noviny JOJ

TV JOJ porazila RTVS, lepšie povedané, zlikvidovala poludňajší Rádiožurnál Slovenského rozhlasu. Čím to je, že Slovenský rozhlas klesá? Že by to bolo tým, že bývalá generálna riaditeľka, rieši veci neriešiteľné celkom inde? Aj internetová stránka rozhlasu ostala visieť vo vzduchoprázdne neprehľadná a zrejme nedokončená.

Mali sme doma taký zvyk, že počas obeda, ktorý začína vždy presne o 12-tej hodine sme počúvali reláciu Rádiožurnál, teraz už namiesto toho sledujeme poludňajšie noviny na TV JOJ. Sú síce trochu zvláštne, ale na počutie vecné a pestré. Pozitívne je aj to, že správy nepodávajú emocionálne podfarbené, ako je to zvykom na Markíze, kde mám často dojem, že sa vnucujú do priazne diváka.

Babská jazda

Začnem sa sťažovať na osud, možno sa polepší. Chceli sme ísť do kina v Trnave a nakoniec sme skončili v Dunajskej Strede. Tomu sa hovorí osud, alebo inak aj nešťastie. Nie že by sme sa tam nevedeli dohovoriť, to nie, bežnú konverzáciu sme vzájomne zvládali, ale zložitejšie veci už boli menej zrozumiteľné. To nehovorím o filme, ten bol našťastie so slovenskými titulkami. Obrovské nedorozumenie bolo v tom, že táto filmová premiéra bola v skutočnosti prezentačnou akciou nejakej voňavkovej firmy, a niekoľko ďalších firiem iného zamerania, ktoré pre istotu nebudem menovať.

Obnášalo to najprv to, že cena vstupenky bola o 1,00 € vyššia ako obvykle, vraj je v tom aj tombola. Povedzme, že hej. Film mal začať o 18:30, ale keďže "prezentácia" zvaná "Babská jazda" na dedine nikdy nezačína včas, začiatok filmu sa (pre mňa nedobrovoľne) začal s hodinovým meškaním. Keby len to, ale som sa tiež nedobrovoľne poučil, čo je to "kúčovanie" (od slova couch). Teda asi tak by som to zjednodušil, že je to podľa slov prednášajúcej, sedenie v kaviarni a rozprávanie sa s klientmi. Žiadne radenie, ale hlavne hľadanie cieľov a riešení krok za krokom... Budiš, ešte celkom čulí sme to strávili.

Aby som nezabudol aj na pozitíva, za vložené euro dostal každý z nás pohár sektu, rôzne propagačné tlačoviny, balíček čaju, pol kubického centimetra nejakej voňavky a poukaz na menu v nejakej reštaurácii za 5 €. Nie je však jasné, či je to cenový limit, ktorý si treba zaplatiť, alebo menu v hodnote 5 € zdarma. To sa uvidí až tam, alebo asi neuvidí, lebo nemám rád veľké porcie... Kto by si myslel, že to bol koniec, veľmi by sa mýlil. Po filme bola ešte prednáška o tom, ako sa má ozdobiť Veľkonočný stôl. A potom tombola, ktorá už bez nás, ktovie ako dopadla a pohostenie s kúskom pizze. Za ten záver ovšem neručím, lebo som radšej sadol za volant a dal si doma mastný chlieb s cibuľou.

Koho by po tom všetkom ešte zaujímalo, aký to vlastne bol film? Ale predsa, išlo o film z americkej produkcie "Skús ma rozosmiať" (Just Go with It), akože inak, romantická komédia. V niekdajších videopožičovniach by sa rýchlo premiestnil medzi zábavné ležiaky. Popravde trochu mierne drsná komédia vo vyjadrovaní i v použitých gagoch. Našlo sa v nej aj niekoľko miest vhodných na zasmiatie a jedna scéna typu "doják". Nie veľmi dojímavá, len jemne precítená "pravá láska". O príbehu pri takejto komédii radšej pomlčím, bola by to škoda slov. Ako obvykle ide o baby a chlapov a to všetko medzi nimi náležite roztopašné.  

Nebudem sa vyjadrovať v štýle odporúčam/neodporúčam, lebo dnes by som nebol, z pochopiteľných dôvodov, filmársky objektívny. Mal som chuť sa zabaviť, ale po únave z hodinového odkladu s nudnou prezentáciou mi už nálada k humoru padla na nižšiu úroveň. A ešte jeden postreh, nakoľko to bolo bez nášho vedomia organizované ako babská jazda, tak som v sále spočítal chlapov, boli sme štyria, teda pomer muži/ženy 4:50. A ešte jedna príjemná vec, v kine sme sedeli vedľa mladého páru a hneď po pozdrave sme začali rozhovor a po niekoľkonásobnej výmene viet a názorov sme zistili, že sme susedia a bývame v susedných domoch. Svet je malý.

_______________
Oficiálna stránka: http://www.justgowithit-movie.com/
Réžia: Dennis Dugan, Scenár: Allan Loeb, Timothy Dowling, kamera: Theo van de Sande, hudba: Rupert Gregson-Williams, hrajú: Adam Sandler, Brooklyn Decker, Jennifer Aniston, Nicole Kidman, Timothy Dalton