Dary

 Vianočné obdarovávanie už máme za sebou, všetci sa tešíme, nikto nekalkuluje a to je dobre. Čaká nás silvestrovský záver roka, ktorý si pamätáme ako plný humoru. Najprv to bývali estrády z rozhlasu, František Dibarbora a ujo z Detvy. Neskôr na chvíľu zažiaril Milan Markovič. Dnešní humoristi sa nechytajú ani zďaleka. Je to škoda, lenže dnes je taká doba, že za srandu sa považuje len to, čo sa vysmieva z aktuálnych, alebo ešte nedávnych politikov. 

V televízii sme tiež zažili obdobie rozkvitu humoru. Rádi spomíname na staré "Silvestre", na českých protagonistov nám blízkeho humoru, na Lasicu a Satinského... Aj v TV Silvestroch v posledných rokoch prevláda všeličo, len kvalitný humor akosi chýba. Neočakávame preto príliš od tohto najnovšieho, ale radi sa dáme prekvapiť. 

Paradoxne, keď sme mali jeden, či dva kanály, bolo humoru viac, ako teraz keď ich máme 120. A na Nový rok sme vždy mávali prejav prezidenta, len teraz nebude prezident, ale prezidentka. Vlastne je to jedno, v novoročnom prejave nikdy nebolo nič zaujímavé, ale aj tam sa občas dala nájsť sranda. Tak nech aj teraz bude.

Pravá a ľavá

Tentokrát to nebude nič svetoborné, len také obyčajné ponožky. Kedysi sa vyrábali ponožky tak, že jedna bola pravá a druhá ľavá. V dnešných časoch je to už jedno, máme dve rovnaké ponožky. Asi je to dané tým, že sa na ich výrobu používajú elastické materiáli a tak sa každá prispôsobí každej nohe. Príslušne sa pri nosení vytvarujú. Záhadou je, prečo sa pri opätovnom obúvaní dostane pravá na ľavú nohu a naopak. 

Sú veci medzi nebom a zemou, ktoré sa dejú samé od seba... 

Dobrú chuť ku štedrovečernej večeri!

Dobro a zlo

Čierne a biele, oheň a voda, dobro a zlo... Ťažká filozofická dilema. Jedno bez druhého na svete, ktorý poznáme, neexistuje. Hádam len tej vody je tu našťastie viac. Dôležitá je vraj rovnováha, lebo na rovnováhe je založený celý vesmír. Každé narušenie rovnováhy vo vesmíre sa trestá výbuchom, zrážkou, katastrofou. Potom nastáva nová rovnováha, kde už to staré dobro neplatí, a staré zlo z minulosti sa môže transformovať na dobro, vzniká život. Menia sa len pozorovateľské postoje.

Kapor, či morská ryba

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden kapor, najväčší zo všetkých. Živá váha 4,5 kg. Okrem neho plávalo v tej nádrži najmenej 20 ďalších, ale pomaly sa ich počet znižoval. Nových už nedovezú. Aj tak to chodí v prírode, chvíľu si kapor pláva v bahne, chvíľu na tanieri v trojitom obale ako podkovička a kolobeh v tejto časti potravinového reťazca je ukončený. 

Je lepší vyprážaný kapor, alebo rybie filé z mrazničky? To je otázka.

Kniha

Kniha je len to, čo je v papierovej forme napísané a vydané. Sú aj elektronické knihy, ale to už je iná kategória, e-život. Tak či onak, pri výpadku internetu ostane e-ľuďom len to, čo majú vo vlastných médiách, teda v počítači, na externých diskoch, USB kľúčoch, či na DVD a podobne. Pri výpadku elektriny to všetko ostáva živé len na určitý čas, do vybitia batérií. Potom už len u tých, ktorí si vedia vyrobiť elektrickú energie z vetra, slnka, alebo dynamami zo svojej kinetickej energie.   

V papierovej, klasickej forme:

som práve dočítal: Eduard Chmelár, Rekonštrukcia slovenských dejín

začal som čítať: Radoslav Procházka, Brychtov boj