Týždeň bez bodky

Z domova: Keď sa zamyslím nad udalosťami minulého týždňa, najdôležitejšie sa mi zdajú šúľance s makom, ktoré som mal v nedeľu na obed. Myslím to celkom vážne, boli vynikajúce, podobne ako krémová cesnačka vo vydlabanej veľkej žemle. Že voľby? Tie sme vyhrali, tak panuje všeobecná spokojnosť... Svoju výhru už komentoval Dzurinda, aj Fico.

Moja rehabilitácia s cvičením a plávaním prebiehala lepšie ako som očakával, sestrička na mňa tlačí a nedá mi vydýchnuť... Je to výborný pocit, keď sa človek môže na chrbte poškrabkať obidvomi rukami. Čo sa týka ramena, mohol by som už bez problémov nastúpiť u štátnych lesov za drevorubača a plávať by som mohol aj na olympiáde (veď niekto musí byť aj posledný...). Len by som si mal dať nalepiť "kinesio tape" na zvýšenie svalovej výkonnosti, ako riadny olympionik.

Zo sveta: Vedci vraj zistili, že vesmír, ktorý poznáme a vidíme, je len zlomkom celkovej hmoty vo vesmíre. Ten podstatný zvyšok tvorí temná hmota, ktorú nevidíme a nevieme ju nijako uchopiť. Je všade, fakticky drží vesmír pohromade. Drží aj nás tým, že nám dáva príťažlivosť... Preto je gravitácia tak silná a preto sa pri rozbití atómu uvoľňuje tak obrovské množstvo energie, ktorá je pôvodom temná.

Zaujímavý paradox, vedci tú neznámu neviditeľnú energiu (hmotu) nazvali "temnou", ale neznáme miesta na zemi označujeme ako "biele" miesta.

Rodové rozdiely

Keď vidím pred sebou ženu, ktorá sa vyzlieka, po každom kúsku zhodeného šatstva a bielizne je krajšia. U mňa je to naopak, keď sa postavím nahý pred zrkadlo a obliekam sa, po každom kúsku bielizne a šatstva som krajší... Najkrajší som v snehovej fujavici, s baranicou stiahnutou na uši a s rúškou proti chrípke na nose. :)

(: enžáv ťarben :)

Reklama

Niekedy sa mi zdá, že reklama je spoločenským odpadom, ktorý znečisťuje a ohrozuje naše životné prostredie množstvom farebne potlačeného papiera, či étericky nadmerným vlnením rozhlasových a televíznych kanálov, alebo tiež duchovne nadmerne prisudzovanou dôležitosťou reklamy v porovnaní s inými, Bohu a človeku milými činnosťami.

Na druhej strane, v aktuálnej ľudskej spoločnosti plní reklama aj funkciu akéhosi mazadla, ktoré pomáha roztáčať stroje ekonomiky a neustále aktivuje ľudské obranné mechanizmy voči nej, teda paradoxne zvyšuje reklamnú imunitu spoločenského organizmu. Platí tu to isté, ako u nadmerného užívania liekov, príliš veľa reklamy vedie k rezistencii voči nej.

Z aktuálneho reklamného balíka som si tentokrát všimol politickú reklamu SaS, v ktorej jej najvyšší ďakuje voličom. Zdá sa mu, že je zase o krok bližšie k parlamentu. Nechcem mu tu robiť reklamu, lebo to ani nepotrebuje, už sa mu ušlo dosť pozornosti, ale zaujali ma jeho aktuálne propagované referendové otázky.

V súhrne by som povedal, že sú starostlivo vyberané na efekt, napriek tomu si o nich dovolím pouvažovať z môjho zorného uhla.

1. Zrušenie koncesionárskych poplatkov - je iba malé "a" za ktorým musí nasledovať ešte zopár väčších písmen abecedy. V ďalšom kroku totiž treba prísť na iný spôsob financovania verejnoprávnych médií a tu sa núkajú v zásade dve možnosti - financovať ich priamo z daní, čo by zjednodušilo systém, ale podriadilo by ich vláde. Druhou možnosťou je nefinancovať ich z verejných zdrojov, teda ich premeniť na komerčné (čo je fakticky privatizácia), teda zrušiť ich verejnoprávny štatút. Prvá otázka takto získava oveľa širší rozmer, ako by sa zdalo. Možno autori majú v rukách komplex riešení, ale ja ho nepoznám.

2. Obmedzenie poslaneckej imunity - to je pesnička, ktorá už bola v repertoári viacerých speváckych zborov, ale vždy akosi narazila. Možno motyka vystrelí a raz sa to podarí, aj keď si myslím, že sa to bude dariť iba postupne a pomaly.

3. Zníženie počtu poslancov na 100, to je trend, ktorý sa už uplatnil na obecných úrovniach ale v NR SR bude mať šancu až vtedy keď to dostaneme nariadené z EÚ...
Tak, či tak, všetko bude závislé od vývoja politickej situácie, ako sa budú strany cítiť pre takú zmenu, lebo ju dobrovoľne podporia iba tí, ktorým bude vyhovovať zo straníckeho pohľadu.
Zníženie počtu poslancov má však aj svoje pre i proti. Na prvý pohľad sa ušetrí trochu peňazí (možno.....), na druhej strane sa menej ľudí skôr dohodne, ale sa hovorí aj - viac hláv, viac rozumu (áno, záleží na tom, či sú tie hlavy kapustné, alebo poslanecké...).

4. Stanovenie maximálnej ceny vládnych limuzín - usmievam sa, lebo je to veľmi všeobecne povedané a nie je v tom žiaden skutočný limit. Nie je rozhodujúca maximálna cena, ale požiadavky na komfort a bezpečnosť. Cena je vždy závislá aj od ponúk na trhu, takže tento bod si radím do veľmi otáznych.

5. Voľby cez internet - taká otázka nič nestojí, osobne si to neviem predstaviť, lebo je to zrejme dosť komplikovaná záležitosť technicky aj bezpečnostne, takže tiež to nebude veľmi lacná realizácia. V každom prípade predpokladám, že SaS toto presadzuje ako prostriedok na kvalitatívnu zmenu voličskej základne, čo môže byť z istého pohľadu aj rizikom, starší asi vieme ktorým smerom. Ak voľby cez internet, tak by som ich spojil aj so všeobecnou voličskou povinnosťou.

6. Zmeny v tlačovom zákone, bez ďalšieho vysvetlenia je to rozhodne najľahšie uskutočniteľný zámer, lebo vôbec nie sú tu tie zmeny definované... Viem, že sa o tom zákone veľa povedalo, ale takto položená otázka do referenda je viac-menej iba do zaokrúhlenia počtu.

Tiež som sľúbil minule, že o politike už píšem naposledy a tiež som populisticky nedodržal slovo... Ale veď som vlastne písal o reklame...

Prúd času

Aby sme neuviazli v spomienkach, treba sa občas pozrieť aj na súčasnosť, na ten prchavý moment, ktorý je tu teraz a v momente je zase preč. Ľudia, príroda a veci okolo nás sú na pohľad nemenné. Tak ako bežne nevieme pozorovať rastliny v ich raste, tak ani vlastný život nevidíme ako neustálu zmenu, ktorá nás opotrebováva. Zdá sa nám, že sme stále rovnakí. Až sa raz pozrieme na fotografie spred rokov a zbadáme prúd času. Alebo deti, rastú a my sa nemeníme, iba na nich vidieť čas.

Život nad spomienkami

Dá sa povedať, že dosť bolo politiky? Nedá, je všade okolo nás. Aj v našej obývačke práve kraľuje Hríb. Máme tri televízory, rôzne staré, ale Lampa ide len na tom najnovšom. Jeden z tých starších je farebný, vyrobený v Česku, ten najstarší je z Rumunska, čiernobiely. Je veľmi zachovalý, svojho času sme ho kúpili ako dočasnú náhradu za pokazený Rubín-Tesla, ktorý odišiel týždeň pred revolúciou. Oba však majú nedostatočný kanálový rozsah na dnešné pomery káblovej televízie.

Náhodou, práve v tom istom čase ako nám odišiel Rubín, som prestal konzumovať hríby. Nie že by som zberačom neveril, príležitostne sa zúčastňujem na zbere aj ja, ale dobrovoľne som sa vzdal tej pochúťky, aby v prípade potreby bol vždy niekto, kto poskytne prvú pomoc... :) Nikdy sa nič také nestalo, ale bral som to ako prospešnú abstinenciu. Od istého času konzumujem virtuálneho Hríba, ale témy si starostlivo vyberám, to sme nakoniec očakávali aj od nežnej, že nám prinesie pluralitu názorov a slobodnú voľbu (aj TV programu).

Dnes, keď nie som v centre diania (v obývačke), sám sa zamýšľam nad mojimi spomienkami z tých čias. Sú tam kde majú byť, raz ich odtiaľ možno vytiahnem, ani to nemusí byť okrúhly dátum, len tak pre potešenie... Nemyslím si, že politici klamú, len niekedy to vypáli úplne naopak, a stalo sa to aj Václavovi Havlovi v jeho prejave z roku 1989. Nechcem citovať, ale kto má záujem, pozrie sa sem. Tak je to, mali sme ideály, dnes máme život.

Dnes naposled...