2006/08/30

Namiesto spánku...

Kde nechodí spánok, tam príde lekár... Alebo je to inak? Tak, či onak, včera to so spánkom u mňa nevyzeralo príliš dobre. A vedľa v izbe spal lekár. Ja nie, tak som preberal možnosti, ako o tom "zablogovať"... Prišiel som na názov jedného budúceho spotu, aj na hlavnú myšlienku, ktorú už dávnejšie hľadám.

Bude to o ľuďoch, také jemné dotyky, mesiac po udalosti. Mám ich v archíve veľa. Veľakrát som si ich odvtedy pozeral. Už sú to moji známi a zdá sa, že dobrí známi. Niečo ma k nim priťahovalo... a rozhodnutie padlo, keď aj z opačného konca sveta mi naznačili, že už je čas... Zdá sa vám to záhadné, ale nie je to až tak...

Po včerajšom (dnešnom) bdení, hodinu po polnoci som prišiel na to, že to príťažlivé ťažisko sú ľudia... Tí ľudia s dotykmi len cez objektív fotoaparátu. To niekedy stačí, aj takto spoznať človeka. Už by som na tom pracoval, iba že dnes by som potreboval lekára naozaj. A možno by stačil paralen...



Instead of sleep....

Where sleep doesen't come, there comes the doctor...Or is it differently? No matter how it is, yesterday it didn't look very good with my sleep, although a doctor was sleeping in the next room. I couldn't fall asleep, so I was thinking about ways how I could "blog" about it.I made up the title for a future "spot", and even the main theme, for which i've been looking for quite a long time.

It will be about people, soft touches, a month after the event. I have many of them in my archive. I saw them many times since then. Now, they are people i know, and it seems, they are my friends.. Something attracted me to them....And the decision came, when from the other side of the world they told me, that it's time... It might seem mysterious to you, but it is not so....

After yesterday's vigilance, an hour after midnight, i realized that the thing that attracts me, are people....Those people with connection only through the photocamera. Sometimes it's enough, even this is a way how to get to know someone. I would have been working on it, but today I seriously need a doctor. Maybe a panadol would do the trick....

Preklad: Nik

10 komentárov:

  1. čítam to už vari po desiatykrát a nevyznám sa v tom článku...no čo už..musím si čestne priznať, že niekedy moja analytická schopnosť úplne zlyháva :)
    a možno by ma stačilo iba nejakým slovkom ,,nakopnúť" :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ako to je s tým lekárom, neviem. Paralen účinkuje na všeličo.
    Ale inak - ak tomu dobre rozumiem - budeme mať možnosť čítať príbehy o ľuďoch z fotografií.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. mia, chápem, že nechápeš... pokúsil som sa napísať čosi o ničom. Proste som nemohol spať a na druhý deň sa mi teplomer trochu vyšplhal nad normál, také prvé "jesenné" prechladnutie. Už je to lepšie. Nakoniec, je to len taká "wabovina"...
    silvia, ten príbeh možno ani nebude príbeh, iba taký ľudský pohľad na ľudí. A nebude to tu...

    OdpovedaťOdstrániť
  4. wabt, tak sa len poctivo lieč..
    ale táto časť jednej vety je tam veľmi pekná a veľmi zrozumiteľná
    ,,to príťažlivé ťažisko sú ľudia"

    ,,Tí ľudia s dotykmi len cez objektív fotoaparátu. To niekedy stačí, aj takto spoznať človeka" - nie nestačí..je potrebné ho spoznávať naživo a v rozhovoroch :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Karel Capek napisal o nespavosti dokonca poviedku - a dobru - preco by nespave pisanie malo byt "o nicom"?

    OdpovedaťOdstrániť
  6. elisabeth, Neviem, či by som chcel byť Karel Čapek (možno iba kúsok z jeho talentu)... Ten nápad bol pre mňa dôležitý, nebol to stratený čas... a nebola to jediná téma, ktorou som sa namiesto spánku zaoberal.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. ešte na vysvetlenie - nik je moja vnučka.

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Spolupráca s vnučnou - supeeer vec! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  9. je to vzácna návšteva, raz za rok...

    OdpovedaťOdstrániť