Keď sme sa blížili k mestu s nádhernými historickými pamiatkami, stavbami a kultúrou, pozrel som sa náhodou späť a zbadal som nádheru vysokých hôr, začal som premýšlať o kráse a vzácnosti ľudských výtvorov, porovnávať ich s hravosťou a prirodzenosťou prírodných krás.
Bolo to veľmi nerozhodné a prvý dojem z hôr bol tak silný, že na chvíľu značne prevýšil ľudského ducha zakliateho v pamiatkach našej histórie... Fantázia tvorcu prírody je a bola nevyčerpateľná, ľudia ju prekonávajú len svojou usilovnosťou, vzdelávaním sa, opakovaním a napodobňovaním prírody...
A kde si to bol?
OdpovedaťOdstrániťpred prírodou a jej krásou a mocou sa treba s pokorou skláňať...
OdpovedaťOdstrániťje len na škodu, ak človek na to občas pozabudne a svojou fantáziou namiesto toho, aby krásu prírody podčiarkol, nevhodne a často nezvratne do nej zasiahne s pocitom víťazstva...
mia... len tak mimochodom, aj my sme priroda... :)
OdpovedaťOdstrániťsilviah... ved je to jedno. Tam, kde su vysoke hory a stara historia... :)