Všednosť

Iveta Radičová je na mojom fejsbúku dosť osamelá. Máme spolu iba 11 spoločných priateľov, ale to ma vôbec netrápi, lebo mám iné všedné starosti. Napríklad aj to, že zase ma poslali do mesta kúpiť plus jeden deň. Kúpte si deň! Toľko som si to opakoval, až som nakoniec nevedel, či mám kúpiť plus jeden, alebo plus sedem... Rozhodol rozdiel v cene a fakt, že to nemali byť noviny na čítanie, ale ako pomôcka na umývanie okien a na to je vraj najlepší plus jeden deň, je na jemnom papieri.

Aj tak si myslím, že ani jeden, ani sedem nie sú príliš vhodné na čítanie a ani v umývaní okien sa veľmi nevyznám. Naša novinárka (predavačka novín v stánku) ma dobrovoľne a dôkladne poučila ako na umývanie okien s novinami, aj keď som ju o to nežiadal. Ona vraj kedysi umývala okná v tunajšej vládnej budove, tak to dobre pozná. Vyslúžila si za tie rady odo mňa len 30 centov, veď aj centy sú na niečo dobré, aj keď tak nevyzerajú.

Predovšetkým, do "jarovej" vody načim pridať trochu octu, aby tá jar tak veľmi nesmrdela. Okrem novín je dobré použiť aj klasické plienky, len musia byť čisté, najlepšie ešte nepoužité. Kde však v dnešnej dobe jednorázových plienok zobrať tie klasické? Do vody je tiež dobré pridať aj prášok do pečiva, len to som nepochopil na čo. Treba vyskúšať.

Pri zmienke o vôni jari som si aj ja spomenul na vôňu jari zo starého, ale jarého fejtónu Karla Čapka a začal som vnímať tie zmeny, ktoré ešte nevidieť, ale už ich cítiť vo vzduchu a hneď sa mi ľahšie dýchalo. Mám rád jar, so všetkým čo prináša. Aj ženy, ktoré v jarnom rozmare voňajú akosi inak a krajšie.

p.s.

Nezabudol som na srdce, ktoré je blbec. Už ho mám v sebe, len nech sa trochu upokojí, dám sem svoje dojmy...

:)