Kráčam rušnou ulicou a vnímam protiidúcich chodcov - ženy a dievčatá, hlavne tie... Nad nami je modrá obloha s bielymi oblakmi, tak ako sa sluší na začiatok jari. A nielen to, aj dievčatá na ulici majú modré oči a je v nich vidno obláčiky...
Oči žien a dievčat sú rovnako pôsobivé s okuliarmi ako bez nich. Budia predstavivosť. Tie nežné tváre bohýň sa vznášajú v oblakoch jarných vôní. V ich sklách vidím celú modrú oblohu a svet. Za tou oblohou tuším ich skúmavé pohľady...
Tak to býva pri jarných stretnutiach - sledujeme dve oči oproti a oni sledujú nás. Je to vzrušujúci súboj dvoch párov očí. Kto vyhrá? Tvárim sa že nič, aj ona. Chcem vydržať až do víťazného konca, no nevydržím! Prehral som - usmial som sa na znak, že prijímam prehru.
Vzápätí aj tie druhé oči, tá anjelská tvár zobrazí úsmev. Preletí iskra a víťazstvo je spečatené. Vzájomne vyhral úsmev... A tak to ide celou ulicou. Jedno víťazstvo krajšie ako druhé. Dnešný deň si značím do kalendára ako Deň víťazstva.
(3 apríl 2006)
Je to návrat a zároveň i súčasnosť, pretože na týchto príjemných veciach sa rokmi nič absoluútne nič nemení...
OdpovedaťOdstrániťÁno, roky pribudli, ale pohľady, úsmevy a vnímanie... to všetko ostáva :)
* mia *
Nič sa nemení a zároveň všetko, bez zmeny by nebolo života :)
OdpovedaťOdstrániťDá sa aj tak povedať..:)
OdpovedaťOdstrániťVo veľkej množine neustálych životných zmien a premien existuje podmonožina-stálica, odolávajúca stáročiam a pretrvávajúca v nemennej forme, tvorená citmi, pocitmi, vnemami (od lásky až po nenávisť, od radostí až po bolesť), obsah ktorých sa nemení.. :)