Leto nekončí, show must go on

Opäť som vonku nameral 42,5°C na slnku. Na slnku meriam preto, lebo... Ak vyjdem von a som na slnku, stávam sa jeho terčom a útočí na mňa práve tá slnečná teplota, tej sa musím brániť a ochladzovať sa. Bránil som sa aj včera podvečer, po krátkej a intenzívnej práci v záhrade. Najlepšia obrana je vraj útok, hovoria šachisti, tak som cestou z garáže zaútočil na najbližšie "osviežovadlo" zvané bufet. Je to celkom obľúbené miesto pre svoju neformálnosť, nie je to žiaden novodobý "pub", ani klasická krčma. Sedí sa na terase a je tam vždy chládok a pivo sa točí.

Už z diaľky bolo vidieť, že je tam plno smädných ľudí. Čapovali správne vychladenú desinu. Prisadol som si ku dvojici mládežníkov. Všetky stoly naokolo boli čiastočne obsadené kolektívom nepíšucích blogerov... Každý prísediaci tam rozprával svoj príbeh, hodnotili politiku a ohovárali susedov (ktovie, možno, za to neručím). Niektorí lenivci dokonca iba sem-tam vyhlasovali  svoje statusy ako na facebooku - ešte jedno čapované, prosím... O rôznorodosť tvárí tam tiež nebola núdza. Pilo tam rôzne vekové zloženie, mne sa pri stole ušiel ročník 1982. Pripojil som sa k reči, lebo točili okolo televíznych seriálov a na tie mám dosť vyhranený názor.

Mladíci sa len tak medzi rečou pochválili, že oni si z komunizmu veľa nepamätajú, lebo stihli byť iba iskričkou, ale za pionierov ich už nevzali... Ja si pamätám oveľa viac, ale nebol som ani iskričkou, ani pionierom. Šupli ma na strednej škole rovno za zväzáka a tým aj moja socialistická politická kariéra skončila. Ale to nie je dôležité, nie o tom som chcel. Náš rozhovor sa začal televíznymi seriálmi, ktorými ma vtiahli do nezáväznej debaty. Bola to celkom podnetná seriálová výmena skúseností.

Netvrdím, že diskusia bola podnietená mojim veľkým pivom, ani ich, neviem koľkým. Proste to bolo zaujímavé, aj keď sme nemali rovnaký repertoár. Iste si už aj oni čosi odsedeli pri obrazovke, či pri monitore. Ja, s mojim jediným obľúbeným seriálom Stargate SG1, som tam síce bol ako chudobný príbuzný, moc som sa nemohol rozťahovať, ale boli tolerantní a neťahali ma do podrobností tých ich. Napriek tomuto môjmu postihnutiu viem o mnohých seriáloch, ktoré bežali a bežia v TV. Niečo, čo stačí na povrchnú, naoko zasvätenú krčmovú reč, lebo keď sa rečník vytasí rovno s pointou, netreba už siahodlhé vysvetľovanie, na vyzvanie oponentov to stačí...

Postupne sme sa v reči dostali aj do hlbšej minulosti a bol som hviezdou, keď som im povedal, že som sa narodil cez druhú svetovú vojnu... Mal som na tvári týždňové strnisko, tak tomu nebolo ťažké uveriť, aj sám seba by som o tom presvedčil pred zrkadlom... Zdá sa, že mladých tá stará história zaujíma a vedia si už niečo uvedomiť z ľudskej vývojovej špirály, ktorá sa stále opakuje len s inými hercami a kulisami. Je im jasné, že vždy ide  o moc a to všetko s ňou spojené. Láka ich to, aj keď to ešte nezažili na vlastnej koži. Hovorí sa, že moc má mocné a rôznorodé účinky, dokonca vie aj meniť charaktery... Jej vedľajším produktom je vždy pokrok, alebo úpadok spoločnosti a občas nejaká tá všeobecná kríza. Veď aj to už poznáme zo skúsenosti na vlastnej koži.

Rovnako zaujímavé bolo dnešné stretnutie s mojim bývalým kolegom. Hneď po podaní rúk, po rokoch čo sme sa nevideli, vystrelil na mňa priamo svoj názor na súčasnú politickú situáciu u nás. Potešilo ma, že je podobný tomu, ktorý som si z politickej "reality show" vyprodukoval ja sám, aj keď čítam blogy a on iba noviny... Tým nechcem povedať, že ma blogy v politike akosi ovplyvňujú, skôr iba znechucujú, často sú to len psychologické sondy do stavu duše a myslenia autorov...

Nesúhlasím s tým, čo sa tam teraz objavilo, že my Slováci sme hlupáci. Je pravda, že máme isté spozdenie v odhaľovaní podvodníkov, dôjde nám to zväčša, až keď nás podvedú. Teda aspoň to, ale hlúpi nie sme, aj keď ten autor vyhovuje kritériu hlúposti. Veď uvidíme ako bude, ani mladých netreba podceňovať, tiež sa im časom oči otvoria. Všetko čo je dané výchovou a mladíckym vzdorom sa časom ustáli v rovnovážnej polohe skúsenosťou nadobudnutej múdrosti. Len medzitým neprísť o gate... (ani o star-gate).  Tí dvaja mladíci z krčmy v tom už majú jasno, ja im verím, lebo sú dobre vychovaní. Dokonca mi pri odchode aj ruku podali a to sa v krčme často nestáva...

Leto končí...

Nie je to moje najväčšie želanie, leto mám rád, ale k nemu patria aj daždivé dni a rýchle búrky. Pohľad na môj aktuálny teplomer hovorí o poklese.  Dnes 32, včera na slnku 42 a predvčerom 38,5.. Tak sa mi zdá, že letnú špicu máme za sebou. Mala by nasledovať uhorková sezóna. Šalátovky sú už v sezóne, čaká sa len na nakladačky... Pre niektorých už začala aj na blogoch, našťastie je tu referendum a prezidentova takzvaná "obštrukcia"... Chcel by som vidieť, čo by to bolo, keby dal posúdiť otázky Ústavnému súdu...

Čo je však referendum proti Biblii? Od istého času sledujem blog.pravda a zdá sa, že je to celkom slušná konkurencia pre blog.sme. Niekomu sa to nepozdáva, ale je od vekov známa vec, že pravda zvíťazí (ak má v rukách moc, lebo inak je to naopak)... K základným atribútom slobodného podnikania patrí aj konkurencia, ktorá automaticky (našťastie) neurčuje, kde je pravda, veď nakoniec má každý tú svoju. Pravda je niečo ako vlastný názor a vlastné vnímanie sveta. Pravda je výklad a uchopenie faktov.


Som rád, že pravda (podobne ako číslo 5) ešte žije... Čítal som na blogu pravda článok o biblických pravdách (kde inde patrí blog o pravdách?)... V diskusii pod článkom sa vyskytlo:

"...civilizované národy sa v súčasnosti myslím už snažia zbavovať legiend a mýtov vo svojich dejinách..."

To mi pripadá ako značne veľké nedorozumenie, veď mýty a legendy nie sú len záležitosťou dávnej histórie, sú živé a živšie ako kedykoľvek predtým... Len sa im hovorí inak (vymývanie mozgov, mediálna kampaň), stokrát opakovaná lož je po čase "pravdivou" legendou. Spomínaný článok za veľa nestojí, neprináša nič nové ani objavné, je len udičkou na diskutérov...

Zatiahlo sa, možno zaprší...

Tajomstvá češtiny (1)

"Za nezávislost Katalánska protestovalo v Barceloně přes milion lidí" (LN)

Dilema: protestujem za niečo, alebo proti niečomu?

Záblesky nostalgie

polnočná nálada
v rannom svite
nechápe lunu
a vlnám bráni umierať

útesy voda nerozleptá
leda by často a dlho dunela
skala čo nemá srdce
a nikdy ho ani nebude mať

je čas žiť zo dňa na deň
len medzi dvomi métami
je jeden zrod a jedna smrť
a potom už nič na zemi

nič nie je vopred lacno dané
a preto nikdy nie je
dielo v básni
dokonané

Re-ferendum

Referendum je platné, keď sa ho zúčastní viac ako polovica oprávnených voličov, a je záväzné, ak položenú otázku podporila väčšina hlasujúcich... V referende nesmú byť otázky o základných právach a slobodách, o daniach, odvodoch či o štátnom rozpočte.

A je to tu - ďalšie neúspešné a zbytočné referendum, ktoré bude aj proti vládnemu programu. Vychádzam z toho, že niektoré otázky z neho sa už dostali do programu nastupujúcej koalície a z predpokladu istejšieho ako istota, že účasť nedosiahne požadovaný počet. Znamená to, že referendové otázky nebudú schválené a vláda by mala z toho faktu vychádzať... Toľko predpoveď z mojej krištáľovej gule...

Som za každý rozumný návrh a riešenie smerujúce k zlepšeniu stavu ekonomiky a všeobecného pocitu istoty na Slovensku, čoho predpokladom je okrem iného aj politická kultúra. Zoberme si napríklad koncesionárske poplatky, tie fakticky neexistujú, namiesto nich je tu špeciálna daň za odber elektriny. Preto je táto otázka minimálne zle položená a protiústavná. Referendum prezident nemal vôbec vypísať...

Chlieb bude rovnako drahý, či peniaze vytiahneme z peňaženky, alebo zaplatíme kartou. Bude to prvé referendum, ktorého sa nezúčastním, ale to nie je dôležité. Už viac o referende pomlčím, svoj názor som už raz publikoval a nezmenili ho žiadne nové okolnosti.

____
Na okraj: Viete kde ste boli 7. 7. 1977 ? Odvtedy uplynulo presne 33 rokov...

Bratislavský sen

Sny sú obvykle hmlisté, neurčité a najmä ich rýchlo zabúdame. Sú však aj výnimky, ako ten dnešný, zameraný na detaily...

Do Bratislavy som prišiel na úrad, na predvolanie, aby som si dal zapísať zmenu bydliska do vodičského oprávnenia. Keď som konečne našiel príslušné dvere, bolo to na poschodí (všímajte si detaily), vedľa bola kancelária vojenskej správy, ale do dverí sa muselo vystúpiť po rebríku. Tú vojenskú správu už poznám z iného sna, tak ma to neprekvapilo.

Vošiel som na úrad pre udeľovanie vodičských oprávnení. Toho pána som tiež poznal, v inom sne mi už vybavoval nejakú inú zmenu... Veľmi sa ponáhľal, ale keď som mu podal ID kartu, skonštatoval, že adresu mám správne zapísanú. Uvedomil som si, že je to naozaj tak, nemenil som svoje bydlisko. Nakoniec som zistil, že aj tak som si vodičský preukaz zabudol doma.

Po vybavení na úrade som sa dal na cestu z nám. Ľ. Štúra, kde je príslušný úrad, na vlak do Vajnor. Pustil som sa krížom, cez rôzne skratky a pasáže cez mesto rovno na Vajnory. Tak to robím v každom sne z Bratislavy. O niekoľko ulíc som vošiel do malej reštaurácie (to nemám vo zvyku, v snoch nikdy nejem). Čašník ma poznal, aj ja som to tam dôverne poznal.

Prisadol som si k voľnému stolu vedľa ktorého bola veľká kovová misa s mletým mäsom pripraveným na hamburgery. Vstal som, aby som z pripravenej zmesi vytvaroval podlhovasté placky a čašník ich potom odnášal do kuchyne. Vtedy som si uvedomil, že je horúco a ja som iba v bielom tielku a šedých slipoch... Detail, ktorý sa tam dostal, ktovie prečo.

Do miestnosti vošla plnoštíhla dáma v bledomodrých letných šatách a sadla si k môjmu stolu. Prekvapilo ma to, lebo to bola moja bývalá kolegyňa, povedzme, že sa volala Mária. Nadviazali sme iba očný kontakt a keď som skončil s kuchtením, sadol som si oproti nej. Zvláštny a dôležitý detail zo sna je, že už sme nesedeli na okraji miestnosti, ale rovno v jej strede.

Mária sa na chvíľu vzdialila do vstupnej chodbičky a vtedy sa mi zdalo, že je nejako telesne postihnutá a je na vozíčku. Keď sa vrátila, ukázalo sa, že to vôbec nie je pravda. To už skoro ani nebol sen, lebo som začal vnímať reálny svet, spolu s otázkou, prečo to tak bolo a nie inak? Nezvyknem si vykladať sny podľa snára, ale teraz mi prichodili na um rôzne spojitosti.

Zameranie na detaily - večer som pozeral dokument o osobnostiach z histórie fotografie. Tvorba tých fotografistov mi bola veľmi blízka a vôbec mi nepripadali iné, ako moje dnešné vnímanie sveta na fotografiách. Tiež sa snažím vidieť hlavne nevšedné detaily, som na ne dosť zaťažený, preto sa k celkom a polocelkom musím úplne racionálne nútiť.

Druhou inšpiráciou pre sen bol tiež dokument o maliarovi Vincetovi van Goghovi. Zaujímavé sú tie voľné a iste aj subjektívne popisy a výklady maliarových zámerov. Je to niečo ako pútavá detektívka, pátrať po skrytých detailoch. Je to podobné, ako to známe: Čo chcel touto básňou básnik povedať? Môže byť veľa vysvetlení, fantázia je neobmedzená, ale tie pravdepodobné v divákovi vyvolajú odozvu. Tak to bolo aj tu.

S popisovaním fotografických výtvorov mám isté skúsenosti, ak to robí odborník, býva to niekedy až prekvapivé, ako napríklad zmena výrezu zmení celkový dojem. Nedávno som pozeral podobný dokument o jednom jedinom obraze Rembrandta. Pol hodina a bolo to stále zaujímavé.

V súvislosti s Vincentom som si spomenul aj na jeho listy Theovi a ich veľmi vydarenú reinkarnáciu. Všetko so všetkým súvisí... Aj sen so životom.

Pozdravy, komplimenty a spamy

Pozdravy a komplimenty.

Já jsem pan Pete Bong Bing Ting I práce s Bank of China jsem design podnikání v výši USD 22,5 milionu metru mají být prevedeny do offshore úcet s vaší pomoc, pokud si to prejí.

Mel bych požádat o vaši pomoc pri realizaci této transakce, mám v úmyslu dát 30% z celkových financních prostredku jako náhradu za vaši pomoc, ale pokud já posílám vás všechny transakce, informace o dorucení Vaší odpovedi.

Mužete mne kontaktovat na muj soukromý email: ..... a pošlete mi tyto informace pro dokumentaci úcelu.

1) jméno a príjmení 2) stávající adresou pobytu 3) soukromé telefonní císlo,

Teším se na zprávy od vás.

S pozdravem, Pan Pete Bong Bing Ting

____________________
I posielam týmto pozdrav too to you Pete...