Diskusia

... diskusia, aká už po Novom roku nebude (sci-fi)!

Hejtovanie (hejtnutie), príslušná osoba je hejter, príslušný prejav sa niekedy označuje aj ako hejt (pochádza z angl. hate = nenávidieť) je hovorový výraz (neologizmus) pomerne nejednoznačného významu, ktorý môže znamenať:

- negatívne hodnotenie príspevkov na sociálnych sieťach

- vyjadrovanie (nevhodným spôsobom) nesúhlasného postoja resp. že sa danej osobe niečo nepáči, kritizovanie, najmä na internete, a to aj bez prejavenia nenávisti

- nenávistný prejav (angl. hate speech) je verejný prejav, ktorý podnecuje k hanobeniu a nenávisti.  (wikipedia)

Nenávistné prejavy sú podľa slovenskej legislatívy trestné - prejavenie nenávisti najmä na internete (najmä pre inakosť, t.j. rasu, etnickú príslušnosť, pohlavie a pod., ale niekedy aj z iných dôvodov, napr. voči známej osobe a pod.) Hejt môže byť aj nárečovo pokrik na kone či kravy, aby išli napravo...

V Česku je to tiež tak podobne... 

Čítajte pozorne, lebo v budúcom roku už takéto hejty nebudú! Túto "hejtovinu" som si zostavil a povypisoval, aby sme sa na Silvestra zasmiali (nikoho nemenujem, žiaden "nickname" z reality tu nie je). Podobnosť je čiste náhodná (autentická je len gramatika a štylistika z minulých diskusií). Diskusia v 21. storočí (na internete), ktorá sa už (dúfam) nebude opakovať. Skondenzoval som to, lebo tie staré diskusie sú zdĺhavé a ťažko čitateľné...

NECH ZIJU DEMOKRATI- BLIZI SA HLBOKA ORBA - Všetko je to jedna ,,mafianska" banda, okrem HS - obyčajných ľudí ! - Čo je HS? - Však BUZ..ANTI vnucujú svoj názor NASILU VŠETKÝM… - Aký pán, taký krám. - ...oni majú zas iné meno? Už nie sú Slovensko? - Tazka a blba tema.… - No nechcel som nič napísať ale najväčšie hejty a invektívy som zaregistroval od Demokratov. Zaregistroval si odo mňa nejaké hejty? - no možno by pomohlo pozrieť sa na situáciu s nadhľadom... - Prehnané ego robí z týchto osobností nepríjemných ľudí, ale predovšetkým narúša kolektívne puto, ktoré je nevyhnutné na splnenie akejkoľvek zložitejšej úlohy založenej na spolupráci. - Toto je už v poriadku? Nadávať do retardov a hejtovať -

Kto toho už má dosť, nech skočí na poslednú vetu...

- veľmi si vás vážim prosím vás dajte aspoň pár príkladov kto a kedy či to niekto nenarafičil , len aby si zase niekto mohol kopnúť - dala som vam otázky.. ani na jednu ste mi neodpovedal..pýtala som sa, ci vam nevadí, ze jaro nad bol na jednom pódiu s orbanovskym podporovateľom pelleho s gubikom..tak prosím, nezavadzajte.. - Ako chvíľku čítam, už sú aj tu útočné komentáre, zbytočné a detinské hádky, chytanie za slová apod.  - Nikdy som toho zákerného, mentálne úchylného a narcistického exota nevolil a nikdy ani nebudem.- No a teraz mrkni čo sa stalo - ľanoUltras sa zomkli a svojho Spasiteľa urputne bránia - A hlavne si myslím, že ostatní naši politici, je jedno odkiaľ sú, už nežijú v realite. Ale rešpektujem Tvoje uvedené stanovisko. Ešteže tu máme kúsok demokracie.  - Nemám rád takéto spory a ťahanie sa za slovíčka a najradšej by som tento príspevok zmazal. Ale tým by som ustúpil tým, ktorí ho vlastne vyprovokovali a tak ho nechám. Nech si každý urobí vlastný úsudok. Takže už mi prišli aj hejtujúce správy. Jasný znak, že som sa nemýlil. .  - trolla máš doma, sledujem ťa 6 rokov. Ešte si ma neblokla? Ako všetkých ostatných, čo si dovolili niečo ti napísať? - ty si ma kedy skúšala, trollko? A z čoho?, -  minaš ho až priveľa a dlho a zbytočne. Ú mňa si dávno prepadla. Už to musím napísať. Nepáči sa mi, ako prívrženci HS okamžite a systematicky hejtujú kohokoľvek, kto nevelebí ich stranu a vodcu. Ja som nikdy nikomu svoj názor nevnucoval a aj práve pre toto NIKDY HS voliť nebudem.

Jasné! Už nikdy viac.

O tom potom

 Už niekoľko dní som nepísal, už niekoľko dní som nepísal o umelej inteligencii. Práve počúvam spomínanie Borisa Filana o jeho detstve, tiež by som mohol. On skončil u Zuzany, tej na zneškodňovanie protipechotných mín. Aj o tých som už raz písal, že je to v podstate začiatok umelej inteligencie, síce veľmi primitívnej a sprostej, ale funguje automaticky (podľa vloženého programu). Tam to začalo. Dnes je už vraj oná umelá (nie umelecká) aj ako jazykový klam a spoločenský problém. Ako inak? Všetko okolo nás je aj spoločenský problém a niekedy hlavne to. 

Dalo by sa písať o nových externých výdavkoch našej únie, ale o tom budú písať všetci na smetisku internetu. Vraj je to len začiatok. Možno aj začiatok konca. Že je to len pôžička, ale realisti to vidia tak, že tá pôžička je v skutočnosti dar. Ja to vidím trochu inak, ale o tom potom, ak berieme do úvahy aj kontext s inými plánmi a zámermi. Nuž, asi sa máme príliš dobre, čosi si budeme musieť utiahnuť. Niektorí sa majú až príliš a kto sa má príliš, chce sa mať ešte lepšie. Sú v živote našťastie aj zaujímavejšie témy ako peniaze a zbrane na mlátenie prázdnej slamy v blogoch.

Väčšina ľudí vraj (?) nežije špatný život. Len žijú život, ktorý sa stal normou, teda podľa stálych, všeobecných pravidiel a dalo by sa povedať, že prežívajú bez fantázie. Alebo ich život pripomína kolotoč. Preto sa snažím písať, aj keď nemám o čom. Aby som odolal tlakom prostredia, na chvíľu sa zbavil zodpovednosti a úlohy, ktorá sa odo mňa čaká každodenne. Čo sa vlastne očakáva od dôchodcu? Aký výkon? Minúť penziu a podporiť tak ekonomiku štátu? Občas si kladiem aj tú hamletovskú otázku: Ako sa vlastne mám? 

Ostáva mi len prežívať, namiesto žiť? Čo by sa stalo, keby som si začal klásť tú nepríjemnú otázku, ako sa mám? Naučili sme sa prežívať (aj na dôchodku), ale mohli by sme aj žiť? Zredukujme tú otázku do jednoduchej psychológie, ktorá so životom až tak veľa spoločného nemá... Na internete sa dajú nájsť rôzne múdre rady aj na tému žitia. 

Možno je životom aj písanie článkov na blog, ktorý nemá veľa čitateľov (ako tento môj), teda je skoro súkromný a číta ho pár skalných priaznivcov, úzky kruh dávnych priateľov a náhodných čitateľov "cestujúcich životom". Možno sa aj to dá zaradiť do autorskej kategórie "žiť". Preto sa snažím a snažím sa to po sebe aj prečítať, opravovať chyby a nedostatky až po domnelú "dokonalosť".  Aj to je radosť a pocit tvorivosti, ktorý je blízky pocitu "žiť".

Myslím, že na dnes to bol dosť široký okruh tém, aj keď idú Vianoce (radšej ich v tom balaste oslavných slov nespomínať), lebo "pečie celé Slovensko" a keby len Slovensko, ale aj u nás sa to pečie hádam už dva týždne. Pár zákuskov ako pointa Vianoc 2025 musí stačiť.

 

 

 

 

Okolnosti, kontext a dôsledky

"O pravde sa nediskutuje."

protiargument: "Pravda bez diskusie neexistuje."

 

"Umelá inteligencia vie všetko, čo sme kedy vedeli (napísali) my všetci."  Kde je teda pravda? Tam, kde je ticho, alebo tam kde sa diskutuje?  

 

"Ja vždy viem, kto je v letiskovej hale tajným agentom. Číta noviny." (V. Javorský) Pre novú dobu si musíme vyššie uvedené pozmeniť "Agenti síce čítajú, ale držia v ruke tablet (alebo mobil)". Kto by dnes čítal noviny, bol by podozrivý. To by sme však boli všetci tajní agenti (a nie sme?). Podobné je to aj s umelou inteligenciou, tá naša k tomu už dávno smerovala, lebo všetko, čo človek vymyslí, má kus jeho inteligencie, aj keď to funguje umelo. Keby umelá inteligencia nevznikla, museli by sme si ju teda vymyslieť. 

Nečudujme  sa, že je tu. Je to dôsledok dostupnej a fungujúcej (vymyslenej) technológie, ktorá predbehla doterajšie spoločenské, právne a iné princípy. Tie sa ťažšie vymýšľajú a ešte ťažšie realizujú. V technike a v technológii je to jasné, tu je plus, tam mínus, tam je akcia a tu reakcia... Otázkou je len to, čo s tou umelou jasnosťou? Ako žiť s vedomím, že je tu niečo (Niekto?), čo (Kto?) všetko vidí a sleduje (Veľký brat?) a za chvíľu bude všade, vo všetkom okolo nás a ovplyvňovať ovplyvniteľných, teda nás všetkých, lebo sme ľudia, nie nejakí umelí inteligenti.

"Umelá inteligencia musela zákonite vzniknúť ako dôsledok internetu." 

Takéto chápanie umelej inteligencie zďaleka nevystihuje celú šírku jej oblasti uplatnenia a záujmu jej tvorcov. Sú oblasti a je ich veľa, kde umelá inteligencia zvládne mnoho zložitých organizačných, či výrobných úloh (automatizácia v priemysle, personalizovaná medicína, dopravné riadiace systémy...). Len či nám vždy povie len pravdu, čistú pravdu ako pred súdom? Bude to mať zákonite dopad na ľudskú spoločnosť, s tým treba počítať, lebo sme "len ľudia". Ako na to, by nám možno mohla poradiť práve umelá inteligencia, ale nezabudnúť pritom tú na našu originálnu, ľudskú... 

Múdrosti invázneho "nositeľa"

Pri čítaní článkov na internete občas objavíme múdrosti, ale často sa ich objektivita stráca vo vlastnom egu autora, prípadne v politickej manipulácii a propagande. Autor často len nadŕža svojim obľúbencom, čo je vlastne v dôsledkoch to isté - objektivita sa stráca, je skoro nemožná. Ak ide o názory, každý má možnosť ich prezentovať, ale nemal by ich podávať ako fakty. Na prvý pohľad je aj spomínaný článok od "Karola" o sociálnych médiách "múdry" a je o autoroch, ktorí píšu na internete. Zaujal ma, lebo som nedávno absolvoval akúsi anketu na soc. sieti o jej užitočnosti a bol som značne zhovievavý. Titulok článku láka: 

„Sociálne médiá zapríčinili inváziu idiotov, pretože im dali rovnaké právo vyjadrovať sa ako nositeľom Nobelovej ceny“.  

Veľmi múdro povedané, háčik je len v tom, kto určí kto je idiot a kto nie? Večný problém cenzorov. Zdá sa, že autor si myslí, že on je povolaný posudzovať názory iných. Vysvetľuje to tak, že podľa neho sú idioti tí, ktorí majú iný (politický) názor ako on a vyjadril to vo vete:   

"Takto vzniká osobnosť bez zakotvenia, manipulovateľná a fascinovaná jednoduchými vysvetleniami … čiže typický Slovák, typický volič posttotalitných strán … Smeru, Hlasu, Republiky, SNS a pod."

Aj on je zrejme typický Slovák (píše po slovensky), so všetkým čo kydá na Slovákov aj keď zrejme obdivuje (a volí) iné politické strany (asi post revolučné...), ale tá jeho veta s politickým stanoviskom musí normálnemu čitateľovi (a skutočnému demokratovi) zdvihnúť žalúdok, spolu so zaradením autora práve do ním menovanej inváznej skupiny uvedenej v názve jeho článku. 

Na ilustráciu aj jeden hlas (pomerne slušne formulovaný) z diskusie k článku, ako spravodlivý bumerang:

- veď ani ty (Karol) nevieš, čo je to hanba a stále si presvedčený, že si vzorom múdrosti a morálky. Politické strany, ktoré ti prekážajú nazveš "posttotalitnými" a pritom si neuvedomuješ, že mediálna "hviezda", ktorá sa preslávila výrokom "o pravde sa nediskutuje" je nadšenou roztlieskavačkou politických strán, ktoré ty považuješ za demokratické. (ramgad)

Tá vec s "idiotmi" má aj druhú stránku. Jedni píšu, iní čítajú. V tom je istá spravodlivá samoregulácia. Bohužiaľ, stav je taký, že nenávistné prejavy, ako napríklad spomínaný článok sú u značnej časti čitateľov dosť preferované a to nielen pozitívne, ale aj negatívne a v diskusii to zvyčajne iskrí v demagogických súbojoch, málokedy vecne. Prispieva to k rozdeleniu rozdelenej spoločnosti a to je zlé a netýka sa to len spomínaného "blogoviska", ale aj iných a tiež sociálnych sietí a bohužiaľ aj reality.

 

Sloboda a sloboda prejavu

Zaujal ma článok Filipa T. Holzera na blogu Pravda "O etike a morálnych princípoch". V našej modernej spoločnosti môže každý vyjadriť svoj názor hlavne na sociálnych sieťach. Ani do rozhlasu, či televízie nemusíte písať listy, stačí, keď pošlete "hlasovku", alebo rovno video. Na sieťach to ide priamo na obrazovky tých, čo bažia po informáciách. Informácií do mobilov a PC sa valí toľko, že bez vlastného filtra budete skoro zahltený. 

Autor toho článku si však všíma fakt, že "morálne systémy a hodnotové rámce  sú porušované, alebo úplne ignorované". Odporúčam, prečítať si to celé, vrátane záverečného poučenia. Nezáleží na tom, či ste autor verejných textov, alebo čitateľ, lebo sa to bytostne dotýka aj komentárov a diskusií na internete. Povedal by som, že tie zásady by mali byť alfou a omegou konania každého, ale hlavne každého kto sa, hoc len raz, oháňal právom na slobodou prejavu. Inak nejde o slobodu, ale o prvky chaosu. 

 

 

 

 

 

 

Z čakárne

Dávno som nebol u lekára, tak si musím niečo o pacientoch z čakárne vymyslieť. 

... bolo to u lekára špecialistu, u ktorého sa čaká podľa potvrdenej objednávky. Moja čakacia lehota bola niečo vyše mesiaca, ale nebolo to nič akútne, tak v pohode som prežil. V pomerne priestornej čakárni som po príchode zaregistroval 5 pacientov predo mnou. Ako zvyčajne som sa začal zaoberať vnímaním čakajúcich a veru bolo to zaujímavé. 

Pomerne mladý pacient, športového vzhľadu v krátkych nohaviciach a s ruksakom na chrbte bol nervózny. Nesadol si, len chodil z miesta na miesto, krížom krážom ako na chodeckom tréningu, zrejme aby nevyšiel z formy. Prišiel na kontrolu. Len dvaja sme tam boli na objednávku a ja som mal byť prvý. Ostatných, ktorí prišli len na kontrolu vybavil lekár a sympatická sestrička asi za 30 minút. 

Začal som sledovať svoje alfa vlny, ale nedarilo sa mi, bál som sa, že zaspím. Keď sme ostali sami dvaja objednávkoví, začali sme konverzovať o svojich diagnózach. Tak sa to zvyčajne robí, pacienti si vymieňajú skúsenosti (a chvália sa, alebo sťažujú). V jednej diagnóze sme zistili zhodu, tak sme si povedali, ako to zvládame. Keďže išlo o problém s chodidlom, odporúčal som spávať v ponožkách. Tiež som sa o tom niekde na internete dočítal. 

Lekárom však nikdy nehovorte, že máte informácie z internetu, niektorí vás preto odmietnu. 

V družnom rozhovore mi moja spolu čakajúca prezradila, že má problém aj s prstami na ruke zapríčinený chemoterapiou. Vďaka Bohu, v tom sme sa diagnosticky nestretli. Vzápätí ma zavolali do ordinácie. 

Na záver, predsa len aj niečo z internetu, zo stránky "osel.cz". Je to o vedeckom výskume (so zapojením UI) o tzv. "zombie reflexe". Vedci odhalili, že:

"ľudský mozog aktivuje imunitné bunky prvej línie obrany, ktoré se hneď pustia do patogénov hlava nehlava, už aj vtedy, keď zbadáme nemocného človeka." 

Veru, oplatí sa chodiť k lekárom, tam najčastejšie (v čakárni) stretneme nemocného človeka... 

Len treba veriť, že UI sa nepomýlila a nie je to naopak.

 

 

Zo sféry mikrosveta

Mikrosvet je podľa mňa to čo vidím a cítim na vlastné oči, uši (a nos), teda skoro všetko v dotyku s realitou. Čo oči nevidia, to srdce nebolí, to vraj povedal Ján Amos Komenský. Ten výrok má aj niekoľko zaujímavých variácií. Vo všeobecnosti sú slová veľmi ohybné a do istej miery aj nejednoznačné. Ak pospájate slová do vety, ešte to nemusí byť presne to, čo nám vnukla myšlienka. Preto je lepší rozhovor z očí do očí (z úst do úst). V rozhovore možno vyslovené opraviť, vysvetliť, či odvolať, alebo upresniť ďalšími slovami. V písomnom prejave je to v aktuálnom čase skoro nemožné. 

Priateľstvá ľudí tiež patria do sféry mikrosveta každého z nás, ale majú aj zopár spoločných čŕt a vlastností. Nemám na mysli pravidlá sociálnych médií ako "facebook" a podobne, ale to čo sa šíri pri rozhovore ako fluidum z úst do úst. V nedávnom období "rúškovania" to preto bolo ťažšie... :)

Priateľstvu sa dávajú rôzne prívlastky a je rôzne definované, napríklad "skutočné", "pravé", "najlepší priateľ" (najčastejšie pes), falošné priateľstvo a podobne. Skúsil som to vyhľadať systémom UI na internete:

- Priateľstvom označujeme starostlivý, láskyplný, hravý a obvykle silný emocionálny vzťah.   

- Skutočný priateľ je viac ako kamarát či známy – je to takmer člen rodiny, psychológ i bútľavá vŕba v jednom. Nemôže existovať bez porozumenia.

- Vzťah priateľstva sa zvyčajne považuje za typ väzby s menším vplyvom na citový život ľudí...Vychádza z vôle každého účastníka. 

-  Pravý priateľ je priamy, vie sa prispôsobiť, venuje svoju pozornosť, dopraje bez závisti a poskytne priestor. Ak takého vo svojom živote máme, patríme k šťastným ľuďom. 

- Priateľstvom sa zaoberala aj Slovenská akadémia vied. Výskum, ktorý trval niekoľko rokov, dal jasnú odpoveď. Pre Slovákov je priateľstvo veľmi dôležité. Ruka v ruke sa s ním spájajú aj iné hodnoty.

- Už niekoľko rokov sú novým fenoménom sociálne siete. Výhodou je, že nám pomôžu nájsť priateľov z dávnych čias a zároveň vytvoriť virtuálne kamarátstvo s tými, ktorých sme dovtedy nepoznali. Psychologička Katarína Dobrovodská hovorí: „Sociálne siete môžu byť veľmi prospešné, ale aj veľmi deštrukčné".   

Dopočutia priatelia...

imprimatur

 

Tu som, umelá inteligencia

Na internete mám niekoľko obľúbených autorov, ktorých nikdy nevynechám. Nedávno ma zaujal názor, že takzvaná umelá inteligencia (UI) je vlastne najväčší plagiátor... Nič nevymýšľa, len kombinuje všetko, čo už bolo napísané a podpisuje sa pod to.

Vlado Javorský upozornil na menej známy aspekt inteligencie a pýta sa: "K prirodzenej inteligencii človeka patrí schopnosť zahryznúť si včas do jazyka, ktovie ako je na tom umelá inteligencia?"

Niekto iný povedal: "Až vo chvíli,‭ ‬keď s nami začnú stroje vtipkovať,‭ ‬sa dočkáme umelej inteligencie." 

... Zdá sa, že sme veľmi ďaleko od tohto ideálu, lebo už ani živí "humoristi" nevtipkujú, stačí im politika (a vulgarizmy).

Vlado Javorský mal ešte jeden dobrý postreh (má ich oveľa viac): "Na obrazovke sa mihla hercova oholená tvár. Tuším to bol starší film pre pamätníkov."

... Moja poznámka: "Podobné je to aj s článkami a diskusiami na internete - ak si prečítate článok bez vulgarizmov a hlavne diskusiu bez osobných útokov a hrubých slov, určite je to článok z prvopočiatkov internetového blogovania." 

Namiesto pointy, len vysvetlenie - pôvodne som chcel písať o tom, že UI keby chcela, tak si prečíta všetko, čo som tu napísal a bude vedieť všetko o mne... Nie je to pravda, minule som sa jej opýtal, čo vie o mne a bol som sklamaný, nevie o mne skoro nič. Tak možno o ďalších 15 rokov, keď už bude vedieť aj vtipkovať...   

 Odpoveď ChatGPT na otázku o blogu Waboviny:  ​Blog waboviny je osobný blog autora, ktorý sa prezentuje pod prezývkou „wabt“. Jeho príspevky sa zameriavajú na rôzne témy, vrátane osobných skúseností, receptov a iných záujmov. Jeho prístup k písaniu je neformálny a osobný, čo môže prispieť k autentickému a priateľskému dojmu z jeho blogu.​ V rámci komunity blogerov je známy aj vďaka svojim komentárom na iných blogoch. Na základe dostupných informácií sa zdá, že autor blogu je aktívny v online komunite a prispieva k nej svojimi príspevkami a interakciami s ostatnými blogermi. Jeho blog môže byť zaujímavý pre čitateľov, ktorí hľadajú osobné a autentické pohľady na rôzne témy.

Opakované pravidelnosti

Pamätám si z detstva na pravidelnosti, ktoré mali týždňovú periodicitu. Ako inak, týždeň ako týždeň, málokedy sa stalo niečo výnimočné. Výnimočné boli prázdniny. Keď prišlo leto, nechali sme oblečenie doma a chodili sme len v trenírkach (červených) a v tričku. Aj keď pršalo, vtedy to bolo najzaujímavejšie, chodiť v blate a behať v daždi. To boli časy, keď ešte bolo blato a betónu, či asfaltu na cestách bolo málo.

Týždenný cyklus vyzeral asi takto: pondelok a utorok si nepamätám, ale streda bola tzv. múčny deň, varili sa jedlá z múky, teda rôzne rezance makové, či orechové. V stredu bývali aj koláče, alebo grenadír.  Štvrtok bolo treba niečo vymyslieť, ale piatok bol jasný bezmäsitý deň, niekedy možno aj formálny (čiastočný) pôst. Sobota bola zasvätená zemiakovej kaši s opraženou cibuľkou.Čo ostalo, prihrialo sa v nedeľu ráno ako výborné raňajky. Na podporu rastu bol hocikedy mastný chlieb, v lete s čerstvou cibuľkou zo záhrady.

Najlepšia bola nedeľa (Hana Hegerová spievala, že nedeľa je najhoršia...) V nedeľu bolo vždy mäso. Keď sa urodili holúbätá, boli pečené s vynikajúcou plnkou. To bola pochúťka. Alternatívou bolo kura z domáceho chovu, alebo zajac. Bývali aj kačky, ale to na jeseň, dobre vykŕmené. Husacina bola len na veľké sviatky, inak sa mäso chodilo kupovať k mäsiarovi. Spočiatku sa chovalo aj prasiatko, ale to boli jaternice a klobásy len raz do roka.

Aj sme boli po stránke jedla zásobení, pre prípad. Na povale bol veľký „susak” s priehradkami na tri druhy múky a visela tam aj veľká krabica, v ktorej boli zavesené vyúdené šunky. Nič nebolo zadarmo, na všetko bolo treba dozerať aj o hydinu a zvieratstvo sa bolo treba pravidelne starať. Sypať zrno, v lete nasekať listy z burgine, zošrotovať kukuricu a namiešať to kačiciam. V lete sme chodili husi pásť a zbierať klásky na pokosené polia. Neviem, aký je dnes život na dedine, ale aj tam sa to asi trochu zmenilo. Tu v meste ani deti nechodia do školy pešo. Ráno a po vyučovaní sú priľahlé ulice nadobro zatarasené autami starostlivých rodičov.

V dnešnej "modernej" dobe vo "veľkomeste" je to tak, ale pravidelnosti máme tiež, stále sa vyskytujú. Napríklad, tie s týždňovou opakovacou frekvenciou... V pondelok máme Bodamské jazero, Sľub, Vina a Ranč, v utorok je detektívka s Astrid a Rafaele, nekonečný seriál Dunaj (alias - nemocnica na okraji...) a nekonečné Inkognito. Streda patrí vraždán v... a Ranču. Vo štvrtok otvárajú Sieň slávy (alias Hollyvood) a samozrejme znova Dunaj k vašim službám. Skoro som zabudol, každý večer okrem víkendu máme Duel. Našťastie v piatok máme voľno, je nič...

Piatkové voľno je len virtuálne, lebo to je u nás upratovací deň a to znamená, utieranie prachu, hygiena na WC, v kúpeľni a vysávač hučí najmenej hodinu. V piatok nepíšem na blogy, piatok nie je vhodný na duševnú, ani inú umeleckú tvorbu. Keď sme sa už dostali až k blogom, raz padla taká veta, že kto bloguje 20 rokov, je svetoznámy, lebo už o sebe za ten čas napísal do sveta v článkoch skoro všetko o sebe. Nie priamo, ale za každým slovom, či vetou je vidieť človeka, a to stačí...

Básnik to povedal o stretnutí s človekom, ale aj na internet chodia ľudia. Ak na to, nedajbože  príde umelá inteligencia, preklepne si nás a vystaví patričnú dokumentáciu tajným službám, pre prípad. Možno mi neveríte, ale skúste si prečítať mojich 1220 článkov na wabovinách a uvidíte všetko. Všetko o mne je tu. A čosi aj o ľuďoch z komentárov (napríklad to, že sa kamsi stratili), aj o tých, ktorých som stretol.

Normalizácia opäť (slová, slová)

"Vo vyváženej spoločnosti musí po každej ne-normálnosti prísť normalizácia."

Krátky prehľad správ z internetu hovorí, že sme niekde na rozhraní (už veľmi dlho).  Nadpis je tučným písmom, motto kurzívou, ale telo textu je normálnou  veľkosťou "normálne". To je vyvážený princíp, aby sa texty dobre čítali. Obsah a myšlienky sú však najdôležitejšie. Pozrime sa, čo dne a denne píšu iní...

 

"Kolíková: Návrh ústavnej zmeny KDH, že rodičmi sú len matka a otec, by spoločnosť polarizoval."

        Rodič je ten, ktorí rodí a vychováva, nikdy inak... Práve opak spoločnosť polarizuje.

 
 "Spýtaj sa svojej ženy, ona ti povie, kto si." (Laitman), alebo "Keď potlačíte smútok, potlačíte aj radosť"  (Bronislava)

         Mohli by sme to aj otočiť: "Spýtaj sa svojho muža, kto si (aká si)." Smútok a radosť sú vždy výsledok niečoho..."

 "Ako Róm z juhu Slovenska som nikdy nezažil rasizmus." (Csicsó)

        Tak to má byť, to je normálne.

 

A múdri sa vyjadrujú jasne: 

        "Všetko je v našich hlavách. Ide o naše obrazovky, naše myslenie a naše vnímanie pravdy..." (Michael Miklaucic)

Ako všetko, aj múdrosti sa dajú relativizovať: "„Tvrdenia bez dôkazov možno odmietnuť aj bez dôkazov.“ (Dawkins)  Na záver ešte dve múdrosti:

  

„Dezinformácia nie je samostatná lož. Je to lož s účelom – zmanipulovať myslenie.“ (Chomsky)

„Keď raz naučíš ľudí veriť nezmyslom, uveria už čomukoľvek.“ (Voltaire)

 

 Na skutočný záver, ako pointu už len jedna múdrosť " O sexe sa hovorí tak často, že nadobúdam dojem, že naozaj jestvuje." (Javorský)

         Kedysi sa tak často hovorilo o socializme, až sme uverili, že existuje. Dnes sa často hovorí o demokracii a už skoro veríme, že existuje.

 

Amen

Žiadna búrka a povodeň nie je večná, po každej sa rozbúrené vody utíšia, pena opadne a prietok vody v rieke sa normalizuje.

Jedenáste okná

"Pri tvorbe nového se netreba báť chýb,
lebo sú súčasťou učenia a rastu."(FB)

Zažil som "na vlastnej koži" operačné systémy od MS DOS po Windows s rôznymi číslami až po súčasnú jedenástku. Verzia 3.11. bola zvláštnosť, ale v praxi skoro na nič. Sympatický bol Windows 95, aj trochu pozmenený Windows 98. Windows Me som vynechal a neujal sa. XP z roku 2001 bol (mojou) hviezdou a bolo ťažké sa s ním rozlúčiť. Vistu z roku 2006 som vynechal, podobne ako mnoho iných užívateľov, neujal sa.  Windows 7 z roku 2009 opäť zažiaril, škoda bolo z neho odísť. Windows 8 a 8.1 som mal na laptope, nahradila ho desiatka, s ňou je to lepšie, ale už je oznámené, že skončí. S  tým skončením "podpory" je to paradoxné, užívateľ (ja) sa teší, že už nebude zdržiavaný neustálymi "vylepšovaním", hoc aj za cenu istého bezpečnostného rizika. 

Na aktuálnom hlavnom stroji (bolo ich niekoľko) som si Windows 10 z roku 2015, ani neviem prečo, vymenil za jedenástku. Škoda bolo desiatky, aj pivo 10 som mal najradšej...

Windows 11 je potvrdením fenoménu "vylepšovania". Človek si kúpi produkt, ale bez obligátnej dvojročnej záruky, potom mu ho stále za chodu opravujú... Ale aj v kúpe systému sa to trochu (podstatne) zmenilo, už si nekupujeme program na doživotie, ale na rok a  každý rok znovu. V podstate ide o prenájom. Konšpiračné teórie hovoria, že tak to bude v budúcnosti so všetkým... Ale kto by veril konšpiráciám? 

Užívateľ systému si na daný produkt (dá sa to ešte nazývať produktom?) zvykne, zopár vecí (možno maličkostí, ale príjemných) sa dostane do mechanickej pamäti a potom sa to pri prechode na "lepší" (možno) systém zmení, zakáže alebo nahradí niečím iným. Zmení sa idea a zmeny sa nedajú vrátiť späť. Niekedy len s pomocou externých utilít, ale len dočasu. Niekedy sa to staré vráti po čase späť, ako sa vracajú staré dobré časy... 

Diskusia?

 Diskusia k článku o politike na istom známom blogu (ale inde to nie je o nič lepšie, ani krajšie). Nie je to kópia diskusie, len malé zhodnotenie typických príspevkov...

- (dan) autorovi vyčíta, že obhajuje "nacionalistu, extrémistu a antivaxera” a zároveň ho zaraďuje do istej nenávidenej skupiny, teda osobný útok bez argumentov.
    - (dpu) pripája sa k (dan) a obvinenie autora rozširuje o to, že je narkoman.
        - (dan) rozvíja myšlienku z príspevku (dpu)
- (dfv)  pridáva sa konšpiračne k predchádzajúcim.
    - (dde) diskutuje k danej téme, rozvíja myšlienku, ale v závere sa ironicky usmieva.
        - (dšt) sa pýta (dde) ako to myslí?
- (dan) rozširuje zoznam nadávok a cíti sa urazený, že on v tej skupine nie je.
- (dmi) opäť zaškatuľkovaná invektíva voči autorovi článku.
    - (dpu) filozofujúca poznámka o dočasnosti ľudského bytia.
- (dza) rozširuje a ilustruje invektívu voči autorovi pomocou akéhosi obrázku a že sme v r...
    - (dpu) súhlasi so (dza).
        - (dza) si povzdychne OMG (Oh môj bože).
- (dmi) apeluje na slobodu prejavu, názoru, vyzýva na vyjadrenie.
    - (dpu) opakovanie invektív voči autorovi.
        - (dag) ironické zdôraznenie myšlienok diskutujúcich, ale so zakomponovaním istých politických strán do kontextu.
            - (dšp) „láme palicu” nad predchádzajúcim diskutérom.
- (dra) časť príspevku doslova: „+++++” a vyjadruje sa k téme s pozitívnym hodnotením myšlienky v článku.
    - (dag) sa nedá, ale k veci tvrdí, že je to zbytočné a samozrejme, pridá aj slovné útoky na určené osoby v istej skupine.
        - (dza) chváli (dag)
- (dšp) zapája do úvah istého speváka, ktorý kazí mládež. a nikto sa o to nestará.
    - (dto) toho speváka platí štát, alebo je to jeho biznis? Pýta sa ďalší. Ale (dšp) hneď radí k istej politickej strane.  
        - (dza) všetkých označil za narkomanov.
            - (dšp) ironizuje (dza)
- (dpa) vyčíta všetkým dvojaký meter (a v tom má asi pravdu)

Štatistika: celkom 24 diskusných príspevkov (otázne je, či je to naozaj diskusia). Z toho pozitívne hodnotenia, alebo čiastočne pozitívne a k veci celkom 4. Zvyšok sú nenávistné osočovania autora článku, alebo aj útoky navzájom medzi sebou (viac ako 80% nenávisti a osočovania) .  

    Toto hodnotenie sa netýka žiadneho skutočného diskusného fóra, ani žiadnych diskutujúcich. Zobrazuje len môj všeobecný dojem z diskusií pod článkami o politike. Označenie diskutujúcich v zátvorke je len pre orientáciu v texte.

Klupkárt

 Začal som v titulku písať podľa Bernoláka: "Píš ako počuješ". Už síce nechodím do Tesca, ale v reklamách je to stále počuť, podobne ako o inej karte - kauflandkárt. Aj tú som už zahodil, lebo nechcem byť evidovaný v štatistike firmy a tie benefity, ktoré ospevuje v reklame aj Mišo Hudák oželiem. Vlastne by som nemal ani písať o tom, ani o ničom, ale za tie roky na internete som nachytal čosi, čo sa možno podobá na grafomániu. Tak píšem, tentokrát zase len o tom, čo som čítal.

 - Podľa denníka Daily Mail si príslušníci generácie Z (narodení v rokoch 1997 až 2012) čoraz viac osvojujú životný štýl “dôchodcov” – chodia skoro spať a málo pijú alkohol, lebo vraj, čím dlhšie človek spí, tým je zdravší. 

Vyzerá to ako pochvala dôchodcov, ale možno je to aj kritika toho stavu, do ktorého sa raz (možno) každý dostane. Z vlastných skúseností môžem potvrdiť, že v tých mladých rokoch (18 - 35) som nemal problém prebdieť hoc aj celú noc, samozrejme pri zaujímavej práci. Dnes už nepijem alkohol (bývali aj iné časy...) a chodím spať pravidelne o desiatej večer (rád vynechávam aj problémové pozeranie TV kanálov a novín). Nemá zmysel ponocovať, prácu si šetrím na deň. Ráno po raňajkách si ju vymýšľam a potom idem do nej...

- Narazil som na slušný postreh v blogu Vlada Javorského: Slušnosť je hlavná „pracovná metóda“ podvodníkov – bez nej by nikdy nezískali dôveru svojich budúcich obetí! Tak pozor hlavne na tých, čo sa bijú´do pŕs, že sú "slušniaci" (poznáte ich podľa rečí, najmä v politických debatách). Ale opatrne aj s neslušnými, hlavne keď rozprávajú vtipy. 

- Na záver môj vlastný postreh - preladil som naše "WC rádio" na vlnu "rádio Regina" a je to úplne iná káva. To je to pravé "rádio Slovensko", nie "rádio Slovensko". Dalo by sa povedať, že to je paradox našej doby a príznak rozdelenej spoločnosti.

 

Novinové titulky

Motto (od neznámeho autora z diskusie):
"...čo je na blogoch iné ako keď čítaš nejakú knihu, je to, že podvedome máš strach, že je to pravda..."

Na internete je veľa prístupných novín (niektoré články len za poplatok) a všetko sa čítať nedá, treba si vyberať. Našťastie, niektoré ani netreba čítať, za všetko povedia ich titulky (za niektoré aj meno autora). Skúsil som dnes "prečítať" malú vzorku z výberu... Nehodnotím obsah, ako taký, len informáciu v titulku článku a jej pôsobenie.

HARABIN VYZÝVA MACHAJA, ABY HO PRESTAL IGNOROVAŤ ... Netreba čítať, celá informácia je v titulku. Stačí poďakovať autorovi článku a ísť ďalej. Napísať titulok kapitálkami tiež hovorí čosi o charaktere článku.

Ministerka Šimkovičová, vydržte ... Aktuálne všeobecne známa situácia okolo kultúry s diametrálne odlišnými postojom "politickej" časti spoločnosti. Niekto jej drží palce (ministerke, niekto kultúre). Lepšie je nemiešať sa do "politiky kultúry" ani do politickej "kultúry". 

„Jediná vec potrebná na to aby zlo zvíťazilo je, aby dobrí a slušní ľudia nerobili nič.“ ... Titulok, ktorý provokuje (nerobiť nič) a nešpecifikuje dobro ani zlo a pochopiteľne ani to, kto je dobrý a slušný. Pokiaľ nás to doma alebo v škole nenaučili, môžeme si článok prečítať, ale o sebe musí každý rozhodnúť sám.

Balada o tom ako médiá manipulujú verejnou mienkou ... Článok ponúka takmer hamletovskú dilemu: čítať, či nečítať (that is the question) toto médium? Chce ma zmanipulovať, alebo informovať? Pre pokoj v duši ho odkladám a ostávam pri vlastnom názore.  

Deti zverené zverom ... Takmer básnické vyjadrenie problému, o ktorom chce autor informovať. Prezrádza autorov názor a tým pádom veľa o obsahu, novo otvorenej "kauzy" o deťoch.  

Katastrofa s názvom Degrowth - katastrofy sú príťažlivé, ale len vo filmoch alebo ani tam už nie. Čoho je veľa, toho sa človek preje. Záhadné slovíčko "degrowth" však láka k čítaniu katastrofy. Napriek akej-takej znalosti angličtiny je jasné, že ide o globálny názor na problematiku "premnoženia" našej populácie. O tom sa zle číta a popísalo sa o tom už dosť, aby sme sa, ako každej katastrofy obávali. Alebo aj obavy patria do cieľov podobných novinových "katastrof"? Kto nevie o čom je reč, mal by si to aj tak prečítať. Článok sa snaží vysvetliť zložité vzťahy v spoločnosti prístupnou formou.  

Najlepšie veci na svete ... Titulok nehovorí nič konkrétne, tak to môže byť o hocičom. Nečítam, lebo čítanie nemá byť o slovách a vetách, ale o myšlienkach.

Zaujatosť novinára je ako pre slepca ďalekohľad ... konečne niečo o novinách a novinároch. Nebudem citovať, ale som si to prečítal, lebo spomínaného F.S. poznám z minulosti skoro ako kolegu na blogoch, ešte keď študoval na katolíckej univerzite novinárstvo. Mladý, zanietený pre (novinársku) pravdu. Nastúpil do SME, potom prestúpil do N. Bojuje za pravdu? Ktovie. V každom prípade je v prvej línii „Novinári nemajú povinnosť zverejňovať celé stanoviská, ktoré im respondenti poskytnú, ale majú použiť len to, čo je relevantné..." Len, aby v tom nebola cielená manipulácia, lebo z pravdy sa tak vo výsledku môže stať moderná entita "hoax".

Ak toto niekto dočítal až sem, tak sa mu ospravedlňujem, že som zverejnil málo informácií a viac vlastných názorov. Vo výbere som použil titulky len z dnešných zverejnených článkov, teda len smietku z vreca každodenných novinových informácií.

Titulky

Niekedy (skoro vždy) stačí čítať titulky novín, alebo článkov na blogu. Platí to však len pre zorientovaných čitateľov... 

Dnes boli v titulkoch aj tieto myšlienky a informácie bez komentára:

To, že Matovič pomenoval svoju stranu Slovensko, je prejav chorej mysle a cynizmu - Matovičovo vystúpenie v parlamente šokovalo, v inom štáte by ho vypli -  Čaputová použila pri vymenovaní Matovičovej a Ficovej vlády dvojaký meter - Oslavujme, čo sa oslavovať patrí: 30. a nie 28. október - Ukrajinský Naftogaz stopne dodávky plynu do Európy - Rusi chcú skonfiškovať majetok EÚ, ak siahne na ich zmrazené aktíva - Nemusíme slepo prijímať, čo nám EÚ diktuje - Neberte si svoje orgány do neba, potrebujú ich tu na Zemi -  Zabitých bolo už vyše osemtisíc Palestínčanov - Na zbrojárskom priemysle nie je nič neetické, tvrdí šéf NATO - Prečo je príroda taká krásna a ľudia nie?

TRT+I

Je po politike, tej predvolebnej, teraz by mal začať ťažký (ale radostný) život, ale nie je to tak. Zdá sa, že sme sa zamotali v mediálnej vojne, ktorá kraľovala na našom mediálnom území dlho pred voľbami. TRT nie je spisovné slovo zo slovníka slovenského jazyka, ale stará skratka pre "siedmu veľmoc", teda Tlač-Rozhlas-Televízia. Čo je to siedma veľmoc v starom ponímaní? Nuž, to sú noviny a časopisy, rozhlas je stále rozhlas a televízia je ešte stále televízia. 

Už je to dávno, čo sa zmenila štruktúra vlastníkov médií. Okrem tzv. verejnoprávnej "rozhlasotelevízie" máme tu presilu súkromných médií. Siedma veľmoc teda už nie je v réžii štátu a informuje nás podľa želania jej vlastníkov. Ako ukazuje posledné obdobie (každé predvolebné), stal sa z teoretickej veľmoci aj silný nástroj politiky. Keby išlo len o náš komplex TRT, tieto voľby by dopadli inak. Je tu však v 21. storočí aj INTERNET. Internet je (zatiaľ) voľná, slobodná platforma nahradzujúca komplex TRT a preto tieto voľby dopadli inak, ako plánovala siedma veľmoc.

Po voľbách sa mi žiada trocha humoru a veselosti, tak som si chcel kúpiť nejakú veselú "tlač" (od papierových novín som si našťastie odvykol, ako mnoho iných ľudí), tak som sa rozhodol pre špecializovaný časopis Kocúrkovo. Mám rád humor, aj satiru a iróniu, tak padla moja voľba na tento "Nezávislý humoristicko-satirický mesačník" číslo 10/23. Je to síce slabý odvar grafickej úrovne Roháča, tentokrát je dokonca mierne kontaminovaný povolebnou satirou, ale zopár úsmevov sa našlo.

Pri tejto príležitosti som skúsil nájsť na internete "Dikobraz", čo bol kedysi ako vlastný brat Roháča a vychádzal v Česku. Našiel som. O časopise Roháč je len zmienka v minulom čase.  A čo sa týka úrovne humoru v týchto moderných variantoch humoru? Asi by som to povedal metaforou "Horná-Dolná".

Je čas prezradiť pointu tejto "politickej" úvahy. Podľa výsledkovej povolebnej mapy je jasná jedna vec: Slováci sú digitálne zruční (okrem BA), čítajú a nechávajú sa inšpirovať skôr názormi na internetových "alternatívach" než správami a komentármi na médiách "hlavného prúdu", ktoré robili všetko čo mohli. Dávna skratka siedmej veľmoci bude asi obohatená o ôsmu a skratka bude TRT+I, len dúfam, že z alternatívy sa nestane hlavný prúd.  

Americkí vedci...

... spolu s anglickými zistili, že svet je v skutočnosti zmesou neustálych zmien jasu, mihotania tieňov, mrkania a všadeprítomných pohybov. Hýbu sa naše oči, hýbe se naša hlava, hýbe se naše telo (úžasný poznatok) a vplyv týchto pohybov na zrak je v skutočnosti dosť výrazný. Demonštrujú to natáčaním videa pri chôdzi. Poznáme to, ako sa svet okolo nás hýbe pri "kamerovaní" - pomôže len statív. 

Náš mozog to všetko vníma veľmi stabilne, tie pohyby nás nerušia. Vraj ide o kolosálny podvod nášho mozgu. Nehodnotí každý vizuálny snímok, ktorý naše oči zachytia. Namiesto toho vyhodnocuje to, čo sme videli počas posledných 15 sekúnd.Nevnímame teda svet ako pohyblivá kamera. Z toho je už jasné, prečo sú tak nepríjemné rýchlo sa meniace kamerové zábery, vo väčšine akčných filmov, aj zábery snímané voľnou rukou pri chôdzi.

Zdá sa, že kameramani, režiséri a počítačoví strihači už nevedia ako upútať diváka, tak uplatňujú taký pekelný strihový sled. Počítače nie sú ako naše oko, sú rýchle a nemajú tú žiadúcu korekciu 15 sekundového spomalenia. Otázkou je, ako tie (počítačom vytvorené) scény vplývajú na ľudskú psychiku. To by mohol byť námet ďalšej rozsiahlej výskumnej úlohy amerických vedcov. Ale možno to už preskúmali, preto tie trikové akčné filmy... 

Znovu sa vynára klasická otázka: Kam spejeme?

Inšpirácia z článku na Oslovi.

Facebook

Na fejsbúku sa človek všeličo dozvie. Nemyslím tým, že čo mal dnes kto na večeru, ale niečo zo spoločenských udalostí a nemyslím tým politiku, tá sa robí inde. Nedávno som tam čítal o relácii  "Večera s Havranom", ktorú už dávno nepozerám. Dočítal som sa, že pri Havranovej večeri sa hovorilo o rozklade našej spoločnosti, vraj "Facebook" rozkladá spoločnosť (Andrej Bán, Večera s Havranom). Nuž, to už je vážna vec, možno by som sa mal odtiaľ odhlásiť, alebo je to inak? 

Facebook je nástroj na komunikáciu a komunikácia, ako hovoria odborníci, je základom porozumenia. Mám pocit, že nie fejsbúk je na vine, ale ľudia s ultimatívnymi názormi, s jednou jedinou správnou pravdou, za ktorú vydávajú svoj názor. Nie je jedno, či poviem, alebo napíšem: "myslím si, že", mám názor, alebo sa vyjadrím "Je to tak!", "Nemáš pravdu!", "Klameš" a pod. Podobné imperatíva kazia, niekedy dokonca znemožňujú diskusiu a rozdeľujú spoločnosť.

Facebook za nič nemôže, je to len názorová platforma, nástroj ako napríklad motyka, či rýľ. Pri nesprávnom používaní môžu byť nebezpečné aj ako zbrane. Samozrejme, zlý úmysel škodí aj pri miernej reči, ale na to musíme byť pripravení, zlé úmysly odhaľovať. Nie umelou inteligenciou a anonymne, ale vždy pri čítaní fejsbúkových statusov. Zavádzanie cenzúry je kontraproduktívne, lebo po nej prichádza zosilnená reakcia na iných úrovniach.   

(dnes sa používa facebook aj v adaptovanej podobe fejsbúk či fejsbuk).

 

Denníky

Kedysi dávno bolo zvykom dievčat, že si písali denník. Vraj je to užitočná vec, ako píše istý bloger na blogovisku sme.sk. Poväčšine som s ním súhlasil, aj keď pod pojmom denník si možno predstavovať všeličo. Tie dievčatá si kedysi písali pekné denníky, dali si do nich vpisovať rôzne venovania od kamarátok, spolužiakov a aj od iných spriaznených duší. Do ich denníčkov sa aj kreslilo (kytice a tak podobne). Najčastejšia fráza, ktorá v denníku nesmela chýbať bola: "Môj denníček v úcte maj, listy z neho netrhaj". Básnické črievko sa hodnotilo už vtedy. 

Odkiaľ to všetko viem? Mal som tri sestry. Aj dospievajúce dievky si občas ešte písali denník, ale už to neboli detské veršovačky, skôr intímne záležitosti, ktoré neboli určené pre širšie okolie. Mali charakter spovedníka. Obvykle sa končili, pri prvej (či poslednej) vážnej známosti a ocitli sa v koši (v skartovačke), pre istotu, lebo ako sa v rozprávkach hovorí: "Potom sa vzali a žili šťastne až do smrti". Dospelácke denníky skoro vymizli, ale príchod internetu a blogovania im dodal novú energiu. 

Internetové denníky už nie sú to, čo kedysi bývali denníčky. Sú to, viac-menej vážne pokusy o literárnu tvorbu, zväčša neumelé, niekedy úprimné, ale aj fabulované (vymyslené). Vraj tak autor najlepšie spoznáva sám seba. No, skúste si niečo zo svojich zážitkov napísať a potom to po sebe prečítať. Môžete byť prekvapení. Veľmi zaujímavé je aj čítanie svojich výtvorov po dlhšom časovom odstupe. Nielen, že sa dozviete o sebe aj to, čo by ste inak nevedeli, ale sa aj dozviete "kto som a kam kráčam" a zabavíte sa. 

Poznám to dobre z mojich wabovín. Nezáleží na tom, koľko čitateľov si ma otvorí, ja to čítam, ako by to napísal niekto neznámy... Po rokoch som si dal vytlačiť súbor vybratých článkov (fejtóny, eseje, poviedky, či len denníky?). Na literárnej forme až tak nezáleží, ide aj o zrkadlenie histórie doby, v ktorej boli písané. Doba sa zákonite musí prejaviť v príbehoch, lebo súvislostiam sa nikdy nedá vyhnúť. 

Uvedomujem si, že táto doba s tvárami zahalenými, je historicky archívne (vo videách) znehodnotená už od začiatku. A to by hádam mohla byť bodka za dnešnou úvahou, historický odkaz na okolnosti doby.

Sviečková na smotane s feferónkou

Pôvodne som chcel písať o bratstve, ale chuť včerajšieho obeda zvíťazila nad bratstvom. Bratstvo sa dá vyjadriť aj v gastronómii - české jedlo s maďarským prvkom feferónu uvarené a skonzumované na Slovensku, to je takmer medzinárodné bratstvo, je to viac, ako bratstvo chudobných francúzskych revolucionárov s buržoáziou a šľachtou namierené proti kráľovi. Naša sviečková mieri len tam, kde mieria všetky ostatné, s láskou uvarené a upečené jedlá.   

Trochu vážne by sa dalo povedať, že ani skutočné bratstvo nie je zárukou pokoja a mieru. Spomeňme si na Svätoplukove prúty, ktoré odovzdal s mierovým  posolstvom spolupráce svojim trom synom. Po jeho smrti sa začala veľká ríša rozpadať pre ich rozbroje. Poučenie je teda jedna vec, ale bratské spolužitie je úplne iná vec. Iné druhy bratskej pomoci sú nám známe aj z nedávnej minulosti, ale Svätopluk aj tak mal pravdu, v jednote je sila.

V Česku majú aj pokračovanie tejto múdrosti, ale to sa do slušného článku nehodí, ostaňme radšej u sviečkovej a pri feferónkach. Tvorba v oblasti gastronómie nie je ničím usmerňovaná, dokonca isté porekadlo hovorí, že o chuti do jedla sa nediskutuje. Kým je chuť, je všetko. Modernisti síce vymýšľajú všelijaké diéty, ale podľa mňa je chuť najdôležitejšia. 

Zdá sa, že keby sme sa stravovali podľa internetu, bola by naša strava veľmi pestrá, ale tak to bolo aj v minulosti, len internet nebol. Raz sa dočítate, že toto je škodlivé a nemali by ste to jesť (väčšinou sú to tie dobré a chutné jedlá), inokedy je zdravé niečo úplne iné. Je to skoro ako striedanie ročných období a sezón.Horšie je, keď sa za ročné obdobie považuje aj módny trend. 

Dobrú chuť! Nech žije bratstvo, ale aj sesterstvo!