Tatársky piatok trinásteho

Neverím na žiadne nešťastné piatky, ale dnes sa ma osud snažil presvedčiť, že nešťastná trinástka dokáže narobiť neplechu. Najprv to lepšie, pozvali ma na oslavu 20. výročia založenie istej firmy, ktorá mi občas dá trochu zarobiť. Vždy to dobre padne, tak som šiel. Na prvý pohľad by sa zdalo, že to bude super a aj by bolo, lebo som si dal tatársky biftek a to sa mi stalo naposledy pred tridsiatimi rokmi. Kvôli iným povinnostiam som však musel milú spoločnosť kolegov a kolegýň po hodine opustiť.

Nešťastím pre mňa bolo, že som tým predčasným odchodom prišiel o tradičné pečené prasiatko, ktoré prišlo na rad neskôr. Doma som si potom robil čaj po anglicky, teda čaj s mliekom. Za tým účelom som otvoril plnotučné mlieko. Tie "odmliečnené" mlieka s nízkym obsahom tuku nemám rád. Otvorenú krabicu s mliekom som dával do chladničky a keď som mu robil miesto, vypadla mi z rúk plastová fľaša s tatárskou omáčkou. Normálne by sa nemalo stať nič, ale tá fľaša sa pri páde rozbila. Podlaha pred chladničkou bola ochutená nešťastnou tatárskou omáčkou. To je už hodné piatku trinásteho.

Zajtra je sobota s číslom 14, bude to šťastný deň, o čom som presvedčený a bude o tom aj zajtrajší "sobotník" (ak nebude, tak to nebol šťastný deň).