Prišiel som na úžasnú podobnosť medzi fotografiou a básnickým umením. Inšpiroval ma článok Tibora Javora "Internet vás fotiť nenaučí" a následne diskusia k článku. Podľa všetkého to vyzerá tak, že medzi "umeleckou" fotografiou a tou inou je hlboká priepasť. Niekedy mám dojem, že je to tak aj medzi tvorbou "profesionálnych" básnikov a medzi básňami, ktoré píšu "básnici všedného dňa" ako únik ich každodenných emócií. Oni majú pocit, že sa musia zveriť spriazneným dušiam na internete. Ak si to pozorne všímate, iste zbadáte istý rozdiel, ktorý sa podobá rozdielu medzi "umeleckou" fotografiou a tou druhou.
Tým sa nechcem dotknúť kvality tej, či onej básnickej tvorby, o tom táto úvaha nie je. Je logické, že básnický profesionál, či umelecký fotograf ovláda svoje umelecké remeslo do najmenších podrobností. Vie aké parametre nastaviť, ovláda pravidlá "fotošopu" a všetky nuansy poetického rýmovania a rytmu. Ovláda dokonale svoj jazyk. Ak vie kde a kedy môže ignorovať pravidlá, je na vyššej úrovni. Tak či onak, dôležitý je obsah, myšlienka, ktorú pochopí čitateľ. Práve v tomto aspekte sa mi zdá, že sú na tom lepšie neprofesionálni básnici. Neviem však, či to platí aj u fotografov.
Amatérskych internetových básnikov je veľa. Nie všetci vedia to svoje cítenie a objavné myšlienky podať aj v primeranej "básnickej" forme. Preto vznikol tzv. "voľný verš"... Toho sa však rýchlo zmocnili aj básnici z povolania. Nakoniec ani nie je dôležité, kto je lepší. O všetkom rozhodujú čitatelia. Aby som bol presnejší, často rozhodujú aj vydavatelia, meno a renomé autora, ale v konečnom dôsledku je tu to osobné neviditeľné prepojenie čitateľa s básňou. K tomu som v tejto úvahe dospel a tak si v praxi vyberám, či otvorím knihu, alebo stránku básnika na internete.
Pravdaže, treba brať do úvahy talent, osobnú zrelosť autora a viaceré ďalšie faktory. Spomeniem jeden, resp. dva:
OdpovedaťOdstrániťKaždá poriadna ľudská činnosť má svoje pravidlá, a tie treba poznať (lebo dodržať alebo aj poprieť môžeme iba to, čo poznáme). Preto nemôže písať dobré básne ten, kto nemá ani len tušenie trebárs o básnickom rytme.
Poézia ako umenie si ale vyžaduje aj pripraveného, "poučeného" čitateľa (vnímateľa); ťažko prijme poéziu človek, ktorý v živote nič poriadne neprečítal (z nezáujmu či ignorancie).
Samozrejme talent je istou podmienkou, inak nemá zmysel sa tým zaoberať a ten existuje aj medzi ne-profesionálmi :) Internet je tak široké fórum kde sa toho premelie veľa. Je síce ťažké hľadať v tom množstve perly, ale sú tam.
Odstrániť... v konečnom dôsledku je tu to osobné neviditeľné prepojenie čitateľa s básňou...
OdpovedaťOdstrániťTento pocit je vari najdôležitejší, no značne ovplyvniteľný samotným rozpoložením čitateľa. Akokoľvek sa čitateľ snaží pozerať na báseň z nadhľadu, na jej formu - melódiu - hocako by boli dokonalé rýmy, dychberúce metafory a krásna melódia, najpodstatnejší je celkový dojem a účinok básne. A to skutočne závisí od ,,vnútornej pohody".
Momentálne mám dosť náročné psychicky vyčerpávajúce obdobie a básne, hocako rýmovo i myšlienkovo i metaforicky dokonalé, v ktorých sa to ale len tak hemží smrťou a kvílením a peklom, nešťastím a depresívnymi slovami, tie mi idú už doslova krkom. Preto hľadám poéziu jemnú, ľahkú, aj keď nie je rýmami dokonalá, ani pozoruhodná objavnými metaforami - ale upokojuje.
Ospravedlňujem sa za nekultivovane napísaný príspevok... :(
Len som chcela povedať, že je ťažko hodnotiť kvalitu básne, pretože každý čitateľ k básni pristupuje nanajvýš individuálne a subjektívne.
príjemná vizáž blogu :)
OdpovedaťOdstrániť