Dnes ráno, práve pri čistenie zemiakov do držkovej polievky z vrecka som sa zamyslel nad dávnym výrokom Sokrata, vo svojej dobe veľmi kontroverzná bytosť. Nie že by som nevedel, ako ošúpať dva zemiaky, ale každá mechanická činnosť, úkony, pri ktorých nie je nutné premýšľať, ma zvádza a privádza k mysliteľským filozofiám.
Samozrejmou snahou človeka je spoznávať nové veci (a pri tom nezabudnúť na staršie), snaha vedieť viac. Ovšem vedieť všetko, obvykle skončí podľa Sokrata a človek musí konštatovať, že (ešte) nevie nič, s porovnaním s celou múdrosťou ľudstva a vesmíru. Snaha vedieť viac, môže vyústiť aj do snahy "vedieť všetko".
Vedieť všetko, je značne ošemetné, lebo s vedením všetkého o všetkom sa spája aj obrovská zodpovednosť. Je totiž obrovský rozdiel medzi "vedieť všetko" a "vedieť o všetkom". Vedieť všetko nakoniec skončí súzvučne so Sokratom - Viem, že nič neviem, ale vedieť o všetkom je cesta k moci nad všetkým.
Vedieť o všetkom, je skoro to isté, ako všetko ovládnuť. Je to prvý krok, za ktorým nasleduje logicky cenzúra názorov a konania. Tretím krokom je kompletný totalitný systém. Vedieť o všetkom znamená mať všade kamery, mikrofóny, sledovať každé slovo na internete a v novinách a nevhodné vymazávať. Tento postup sa v histórii totalitných režimov objavuje prudko, po krízach, či po spoločenských katastrofách.
Druhý postup nastolenia totality je systémom "varenie žaby". Ide o neschopnosť ľudí uvedomovať si hrozby, ktoré sa neobjavia náhle, ale prichádzajú pomaly a postupne narastajú. S pokorou si síce môžeme hovoriť so Sokratom: "Viem, že nič neviem", ale žaba sa už varí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára