Na margo DPH

 Mnohí tí, čo píšu na internete a takmer všetci notorickí diskutéri sa už vyjadrili k zvýšeniu DPH na knihy, tak to skúsim aj ja, ale tak nejako inak, porovnávaním. Kritici DPH na knihy zrejme veľa čítajú, a možno ani nie. Knihy môžu byť aj výstavné exponáty v obývačke, ako domnelý doklad o vzdelanosti. Podľa ohlasov sa zdá, akoby naše vydavateľstvá  nestačili knihy vydávať. Chodiť do knižníc kvôli knihám je dosť nepohodlné.

Pozrel som sa radšej našu knižnicu v obývačke, ktorá reprezentuje knižné vydavateľstvá minulosti a je tak trochu reprezentačným výberom tej doby. Máme plno kníh ešte z čias, keď boli knihy naozaj drahé (alebo, ako sa to vezme). Tak som skúsil na ilustráciu vybrať 11 "štatistických" kníh do tabuľky. Vtedy ešte boli v tiráži kníh všetky údaje, vrátane  nákladu a ceny:

Ťažko posúdiť, či boli vtedy knihy drahé, alebo nie. To musí každý sám podľa seba posúdiť. Vždy je to relatívne, alebo "ako pre koho". Ako mladá rodina sme kupovali asi tak 5 - 6 kníh za rok (cca 100 Kčs). Väčšinou to bolo z edície SPKK, kde sme si vybrali knihy z edičného plánu na celý rok a v priebehu roka postupne prichádzali po jednej, ako vyšli. Knihy, ktoré sme si objednali, sme v priebehu roka aj prečítali... Zvláštnou edíciou bola kvalitná poézia v českom "Klub přátel poezie" Naše portfólio čítania dopĺňal "Mladý svět"a Svätovojtešský kalendár.

Tak sa mi zdá, že vláda zabudla na časopisy. Tam by neškodilo zvýšiť DPH, možno by to malo vplyv na kvalitu obsahu. Tiež dodnes kupujeme časopisy (odborné, krížovky, humoristické, spoločenské a TV program) za približne 40 € mesačne. Bohužiaľ, hlavne tie spoločenské sa nápadne podobajú na niektoré TV seriály, časté reprízy omieľaných informácií a "vedomostí". 

Ešte tu mám doplnok k "štatistickej" tabuľke o knihách minulosti: 

Po zohľadnení hrubého mesačného príjmu v príslušných rokoch, v pomere k cenám kníh, mi vyšlo, že ceny kníh boli vo výške cca 1% z tohto priemerného príjmu. Nedokážem to porovnať s dneškom, lebo dnes je fantastický rozdiel v príjmoch. Pre bohatých DPH reálne nič neznamená a dôchodcovia? Tí už majú väčšinu svojich kníh prečítaných.   

Od roku 1991 do 2023  sa pohybovala priemerná mzda na Slovensku od 125 € po 1430 €. Ceny bežných kníh sa dnes pohybujú od 15 do 20 €. Ak zoberieme tú hornú hranicu a rok 2023, tak cena knihy je priemerne 1,3 % z priemernej mzdy. Priemerný starobný dôchodok je 576 €, tak pre dôchodcu stojí priemerná kniha skoro 3,4 % z dôchodku. 

Ak berieme do úvahy to, čo som napísal vyššie, že dôchodca už má väčšinu kníh prečítaných, tak sa to dá vydržať. Ak berieme do úvahy aj to, čo sa dnes v knihách píše (a vydáva), tak dôchodca to všetko už má zažité a možno aj vo vyššej kvalite.   

Nová Utópia

 Doba pokročila, krčmové reči nahradili blogeri a youtuberi... (Tomáš Stanislav)

Názov „utópia“ pochádza od Thomasa Mora, ktorý napísal dielo „Utópia“. Utópia je "nejestvujúce miesto" podľa súboru predstáv o budúcich ideálnych stavoch spolužitia ľudí v ideálnom usporiadaní spoločnosti. Prvotným vzorom pre  všetky utópie je Platónovo dielo „Štát“. Utopický žáner sa neskôr stal populárny v literatúre i vo filme. (wikipédia) Platónovo dielo "Štát" som nečítal, ale skúšal som si predstaviť, ako by mohla taká "Utópia" vyzerať na základe našej aktuálnej reality a situácie ľudstva, ktorá vôbec nie je ideálna. Logicky som sa dostal do kategórie žánru sci-fi.  

Začnem napríklad takým "moderným" výrazom "Green Deal". Ten by mal byť východiskom k záchrane sveta. Príznačné je, že sa hovorí o záchrane sveta a myslí sa tým (zdá sa), obetovanie ľudstva na záchranu planéty (ak ľudstvo spôsobuje otepľovanie, treba začať tam...). Nebudem sa hádať o tom, prečo vznikol problém s klímou, prečo má byť všetko zelené (len stromov je stále menej). Za vinníka je označovaný CO2, tak proti nemu bojujme! V Utópii je to dobré východisko do budúcej ideálnej spoločenskej dohody a zhody. Zelená agenda má však zmysel, len ak zachytí všetky oblasti života spoločnosti, teda aj techniku a technológie, ale nie v zmysle ich zničenia. Zelená agenda by nemala ubrať zo životnej energie ani zo životnej úrovne spoločnosti, či jednotlivca. Zdá sa, že je to v konečnom dôsledku oxymoron, ale v Utópii je možné všetko. 

Malá vsuvka k problému: Čo tak začať armádami a zozelenieť vojny? Začať vojenskými autami, tankami, lietadlami. Koľko fosílnych palív ide na vojny? Nehovoriac o energii potrebnej na výrobu zbraní... Keby "zelený údel" prerobil tanky a obrnené vozidlá, či lietadlá na baterky, CO2 by bledlo od závisti... Aj na výrobe výbušnín (to je tiež energia), aj na ich použití vo vojne by sa poriadne množstvo CO2 ušetrilo. Samozrejme, energia nie je z luftu, treba ju z niečoho dostať, premeniť, lebo zákon o zachovaní energie hádam ešte platí (energia nevzniká a nezaniká, ale sa len premieňa z jednej formy na druhú) Riešením je hľadať voľnú energiu. Premena energie a jej spotreba však spôsobuje aj jej úniky vo forme tepla a to má za následok otepľovanie... A stále sme v slepej uličke aj s Utópiou.   

Vývoj techniky a technológie trval storočia, aj ich presmerovanie do inej kvality tiež bude reálne asi trvať storočia. V oblasti súkromných vozidiel to už začalo, elektrifikuje sa doprava na preplnených cestách, aj keď trochu nepremyslene, lebo plné uplatnenie elektrických áut v rozsahu v akom sú dnes na cestách benzínové a naftové, by si vyžiadalo "presun" energie z oblasti fosílnych palív (alebo jadra) do oblasti výroby elektriny. Elektrina zo "zelených" zdrojov s takou kapacitou a pohotovosťou nie je a možno ani nebude k dispozícii. Znamenalo by to aj podstatne iné (väčšie) a "nárazové" zaťaženie elektrických rozvodných sietí a infraštruktúry. Všetko sa dá zariadiť, ale je na to potrebný čas. Aj v Utópii.

Zelená budúcnosť bude mať výrazný vplyv na vzťahy a spoločenské správanie ľudí a to sa nedá tak ľahko zariadiť ani v Utópii. Tie cesty sú tvrdé. Trvá to dlhšie, ako vymyslieť novú technológiu, či techniku. A v tom je problém. S ľuďmi je stále nejaký problém... Nechajme teda utópiu tam kam patrí (umelecké žánre pre pobavenie). Utópia je nerealizovateľná, je to ako "perpetum mobile" v ľudských vzťahoch. Vymyslime niečo prevratné, vesmírne. Veru, zabudol som na vesmírne lety. Tiež potrebujú energiu a nie málo. Nemám riešenie. Zatiaľ sa tešme z problémov starého dobrého sveta, lebo podľa vedcov (a podľa superpočítača)  vraj náš svet môže zaniknúť už o 250 miliónov rokov... Podľa iných vedcov tu budeme "ešte jednu miliardu rokov" a to už stojí za to snažiť sa žiť v súlade sprírodou...