Kvantové počítače a temný les

Kvantové počítače sú jednou z tém 7. čísla časopisu 21. storočie. Preto, že o kvantových počítačoch skoro nič neviem, téma ma zaujala. Kvantové počítače sú veľmi rýchle, ale to čo vypočítajú vraj náramne rýchlo zabudnú. Super. Možno by bolo jednoduchšie, keby nepočítali... 

Nórsky vedci však už vedia prečo je to tak (a čo na to americkí vedci?). Kvantové technológie sa vyvíjajú závratným tempom. Usudzuje sa tak preto, že známe firmy do toho investujú miliardy dolárov. Z toho sa dá spätne usudzovať, že kde tečú peniaze, tam sa veci rozumu riešia rýchlo.  Alebo - čím viac peňazí, tým viac rozumu. 

Záver je napriek dolárom však taký, že kvantová budúcnosť je nejasná. 

Singularita (ojedinelý, jedinečný) je výraz pre výnimočný bod v inak spojitom priebehu nejakého deja, funkcie a pod. Napríklad technologická singularita je to výnimočný "bod", či obdobie, súvisiace s exponenciálnym rozvojom výpočtových technológií vo futurológii a v "science fiction". 

Z iného súdka: "Ak počítame s technologickou singularitou ako s teoretickým bodom vo vývoji vedeckej civilizácie, tak dva roky po tom, ako umelá inteligencia dosiahne ekvivalent ľudskej inteligencie, sa zdvojnásobí výkon počítačov, za ďalšie dva roky sa dosiahne singularita umelej inteligencie. Singularita, ktorá je za hranicou nášho reálneho chápania zmení život ľudí na zemi, alebo ho zmení tak, že ho znemožní..." ...

Taktiež vhodné do "science fiction". 

A sme doma, vo fantázii so singularitou aj s kvantovými počítačmi...  Ak sa nad budúcnosťou zamyslíme, asi prídeme na to, že technológie sa nemôžu (a nebudú) donekonečna vyvíjať takým tempom aby sme sa rýchlo blížili k technologickej "singularite" (a malo by to vôbec zmysel?). 

Niektoré "science fiction" sa vracajú do minulosti a nemusí to byť práve doba kamenná. Skúsme si predstaviť taký nešťastný zlomový bod, že z nejakého dôvodu zaniknú dnešné technológie (počítače, mobily, CD aj staré magnetické pásky). Nič z našich vedomostí sa nezachová na magnetických, ani na elektronických nosičoch. Naše fotky, naše články, naše vášnivé diskusie, nič z toho nebude existovať. 

Múdrosti zapísané kedysi do kameňa klinovým písmom, alebo hieroglyfmi sme našli po tisícročiach. Náš papier zhorí, USB kľúče sa budú dať použiť len ako podložka pod nohy stola, z počítačov budú užitočné skrinky na skladovanie zemiakov (tie staršie, väčšie) a podobne to bude so všetkými elektronickými archívmi. Nič pre budúce generácie. Aké budú bez našich vedomostí? Aký vplyv tá "strata" bude mať na ľudí? 

Skončí sa globalizácia (po starom internacionalizmus). Ľudia sa logicky budú držať v blízkosti svojho domova (ak nejaký budú mať), spoločenstvá sa zmenšia na základné bunky (rodiny) a svoj chlieb si budú dorábať v potu tváre (loviť, siať, kradnúť iným). Bude to krok späť, alebo konečný raj na zemi so šťastnými ľuďmi, kým ich znova archanjel Jophiel nevyženie z rajskej záhrady. A tak sa opäť uzatvorí náš božský kruh...

Temný les, predpokladá po 400 rokoch človeka vesmírneho. Napadlo mi, že by bolo zaujímavé napísať sci-fi o živote ľudí na našej zemi práve o 400 rokov, ale rozhodne nie ako o "vesmírčanoch" ako v Temnom lese, lebo človek je človekom len keď žije na zemi a vesmír je iba jeho okolím a ľudstvu nikto nepríde na pomoc s trstenicou a keď tak možno s vesmírnou guľovnicou, ako o tom píše Liou Cch'-sin v Temnom lese.       

Nová Utópia

 Doba pokročila, krčmové reči nahradili blogeri a youtuberi... (Tomáš Stanislav)

Názov „utópia“ pochádza od Thomasa Mora, ktorý napísal dielo „Utópia“. Utópia je "nejestvujúce miesto" podľa súboru predstáv o budúcich ideálnych stavoch spolužitia ľudí v ideálnom usporiadaní spoločnosti. Prvotným vzorom pre  všetky utópie je Platónovo dielo „Štát“. Utopický žáner sa neskôr stal populárny v literatúre i vo filme. (wikipédia) Platónovo dielo "Štát" som nečítal, ale skúšal som si predstaviť, ako by mohla taká "Utópia" vyzerať na základe našej aktuálnej reality a situácie ľudstva, ktorá vôbec nie je ideálna. Logicky som sa dostal do kategórie žánru sci-fi.  

Začnem napríklad takým "moderným" výrazom "Green Deal". Ten by mal byť východiskom k záchrane sveta. Príznačné je, že sa hovorí o záchrane sveta a myslí sa tým (zdá sa), obetovanie ľudstva na záchranu planéty (ak ľudstvo spôsobuje otepľovanie, treba začať tam...). Nebudem sa hádať o tom, prečo vznikol problém s klímou, prečo má byť všetko zelené (len stromov je stále menej). Za vinníka je označovaný CO2, tak proti nemu bojujme! V Utópii je to dobré východisko do budúcej ideálnej spoločenskej dohody a zhody. Zelená agenda má však zmysel, len ak zachytí všetky oblasti života spoločnosti, teda aj techniku a technológie, ale nie v zmysle ich zničenia. Zelená agenda by nemala ubrať zo životnej energie ani zo životnej úrovne spoločnosti, či jednotlivca. Zdá sa, že je to v konečnom dôsledku oxymoron, ale v Utópii je možné všetko. 

Malá vsuvka k problému: Čo tak začať armádami a zozelenieť vojny? Začať vojenskými autami, tankami, lietadlami. Koľko fosílnych palív ide na vojny? Nehovoriac o energii potrebnej na výrobu zbraní... Keby "zelený údel" prerobil tanky a obrnené vozidlá, či lietadlá na baterky, CO2 by bledlo od závisti... Aj na výrobe výbušnín (to je tiež energia), aj na ich použití vo vojne by sa poriadne množstvo CO2 ušetrilo. Samozrejme, energia nie je z luftu, treba ju z niečoho dostať, premeniť, lebo zákon o zachovaní energie hádam ešte platí (energia nevzniká a nezaniká, ale sa len premieňa z jednej formy na druhú) Riešením je hľadať voľnú energiu. Premena energie a jej spotreba však spôsobuje aj jej úniky vo forme tepla a to má za následok otepľovanie... A stále sme v slepej uličke aj s Utópiou.   

Vývoj techniky a technológie trval storočia, aj ich presmerovanie do inej kvality tiež bude reálne asi trvať storočia. V oblasti súkromných vozidiel to už začalo, elektrifikuje sa doprava na preplnených cestách, aj keď trochu nepremyslene, lebo plné uplatnenie elektrických áut v rozsahu v akom sú dnes na cestách benzínové a naftové, by si vyžiadalo "presun" energie z oblasti fosílnych palív (alebo jadra) do oblasti výroby elektriny. Elektrina zo "zelených" zdrojov s takou kapacitou a pohotovosťou nie je a možno ani nebude k dispozícii. Znamenalo by to aj podstatne iné (väčšie) a "nárazové" zaťaženie elektrických rozvodných sietí a infraštruktúry. Všetko sa dá zariadiť, ale je na to potrebný čas. Aj v Utópii.

Zelená budúcnosť bude mať výrazný vplyv na vzťahy a spoločenské správanie ľudí a to sa nedá tak ľahko zariadiť ani v Utópii. Tie cesty sú tvrdé. Trvá to dlhšie, ako vymyslieť novú technológiu, či techniku. A v tom je problém. S ľuďmi je stále nejaký problém... Nechajme teda utópiu tam kam patrí (umelecké žánre pre pobavenie). Utópia je nerealizovateľná, je to ako "perpetum mobile" v ľudských vzťahoch. Vymyslime niečo prevratné, vesmírne. Veru, zabudol som na vesmírne lety. Tiež potrebujú energiu a nie málo. Nemám riešenie. Zatiaľ sa tešme z problémov starého dobrého sveta, lebo podľa vedcov (a podľa superpočítača)  vraj náš svet môže zaniknúť už o 250 miliónov rokov... Podľa iných vedcov tu budeme "ešte jednu miliardu rokov" a to už stojí za to snažiť sa žiť v súlade sprírodou...

Spravodlivá spoločnosť

Hneď v úvode treba povedať, že spravodlivá spoločnosť je utópiou, ale predsa, čo keby sme zaviedli akúsi ekonomickú rovnosť všetkých. Ja viem, že nie sme všetci pre  spoločnosť rovnako dôležití. Napríklad takí dôchodcovia, tí už "boli" pre spoločnosť dôležití. Každý individuálne, ale v dôchodcovskom veku už rovnostársky, všetci na jednej lodi. Áno, dnes už predsa aj s ľúbivým zásluhovým princípom.

Zásluhový princíp platí v celej spoločnosti, globálne. Kto zarobí málo, kto má málo, až nič, má malé zásluhy až žiadne zásluhy a čím viac niekto zarobí a hlavne čím viac má, tým viac dostáva. Tak to bolo aj u nás až donedávna. Spravodlivá spoločnosť si povedala, že pre fungujúcich dôchodcov treba zrušiť zásluhovosť, aby sa viac ušlo tým, ešte aktívnym. Už sa dôchodky nezvyšujú percentuálne, ale o určitú sumu, každému rovnako. Skoro taký socialistický princíp - veď žalúdky máme všetci (skoro) rovnaké.   

Skutočná spravodlivá spoločnosť by urobila to isté pre všetkých. Príjmy bankárov, podnikateľov, obchodníkov a iných, napríklad burzových špekulantov by neboli absolútne závislé od veľkosti ich zisku, ale mali by sa zvyšovať, podobne ako u dôchodcov, pevne stanovenou sumou. Tá by sa vypočítavala z celkovej prosperity danej spoločnosti. Zisk by bol jednoznačne určený na rozvoj, prípadne zníženie cien produkcie a podobne. Veď som hovoril, že ide o utópiu...