Dnes prvýkrát

Ako takmer každý deň, aj dnes som sa na vrátnici podniku kde pracujem zapísal do do "knihy návštev" a ako vždy, som bez vyťahovania preukazu (veď už ma poznajú...) pokračoval ďalej, len som ešte pozdravil vrátnika. Keď som prešiel zo dvadsať metrov od vrátnice, niekto sa za mnou náhlil a zastavil ma. Bol to vrátnik z vrátnice a hneď mi položil zásadnú otázku:
- Kam idete?
- Predsa do práce, veď som sa zapísal do knihy a chodím sem už mesiac...
- Ale ja vás vidím prvýkrát, nedal sa vrátnik
Radšej som vytiahol môj firemný pracovný preukaz. Nedôverčivo si ho obzeral a neostalo mu nič iné, len ma nechať kráčať ďalej... Aj tak mi bolo jasné, že chcel ešte vidieť môj preukaz totožnosti, kde je aj fotografia, ale na to už asi nemal odvahu...

Pointa? Včera som vymenil svoju hlavu s dlhými vlasmi, ktoré ma už omínali, za hlavu takmer bez vlasov "hore bez"... som skoro dohola... som teda iný človek a hneď taký mylný dojem... Na holé lebky si musia dať strážnici bacha... :) a ja sa cítim ako znovuzrodený...

.

Veľkonočná akcia

Od včera mám nahodené letné pneumatiky, tak prosím (koho?), zimu už nevracajte späť... Nejde mi vôbec o globálne otepľovanie, iba o také malé, lokálne a sezónne.

Kvôli prehodeniu gúm som obehal dva pneuservisy a všade to vyzeralo najmenej na hodinu čakania.. Aj v tomto sa správame tak trochu stádovito. Na tretí servis som zabudol, ale vo štvrtom, na okraji mesta som dobre pochodil. Hneď som bol na rade, mal som šťastie, lebo technik sa sťažoval, že už má od rána za sebou 40 prezutí a práve to chcel zabaliť.

Keď už bolo auto na nosidlách, napadlo mi, či mám dosť peňazí, lebo poslednú tisícku som rozmenil pred pár dňami a odvtedy som bankomat nestretol... Do sumy, ktorú požadoval servisman, mi chýbala dvacka. Mávol nad tým rukou a dal sa do práce. Na záver ešte ručne skontroloval dotiahnutie skrutiek, aby bola istota.

Platil som celou svojou papierovou aj mincovou hotovosťou, dokonca v tom bola aj jedna zahraničná minca navlas podobná nášmu päťdesiathalierniku, ktorú som, ani neviem kde dostal. Výborný malý servis, kolesá mám perfektne vyvážené, hneď som ich vyskúšal až do úrovne 140...

Ženy majú umyté okná, nachystané recepty, ja mám pripravené auto na veľké Veľkonočné voľno... Vraj sú pripravení aj policajti, preto vyhlásili špeciálnu akciu o Veľkonočné vajíčko a šibáky. My spravodliví sa ich báť nemusíme, len dúfam, že si nachystali aj veľa vody pre dievčatá...

SUDOKU

Sudoku, zábava pre tých, čo práve nemajú možnosť robiť niečo užitočné. Skúšal som to, ale podarilo sa mi vyriešiť len tie najľahšie... Dnes v práci (prosím, neprezraďte ma) som vytvoril svoje prvé sudoku. Trvalo to asi 5 minút, takže som svojho kapitalistu až tak o veľa neobral.. :)

Tak posúďte, či je to moje prvé ľahké... Aby ste nepovedali, že to nechám len na vás, idem to skúsiť vyriešiť aj ja... Myslíte si, že to budem mať ľahšie? Sľubujem, že do ťaháku sa nebudem pozerať. O pravidlách hádam netreba... Tu je moje sudoku č. 1:




Ak by ste toto moje zamietli, môžete si vybrať iné, online sudoku...
...

Nedeľná chvíľka poézie

Úderom dnešnej štrnástej
pritlačil sused, vrták na panel.
Do ticha rachot kladiva
ako keď zubár vŕta zaživa...


.

End of blogging

"Bloging je koniec-koncov veľmi osobné a spoločenské médium, a čím viac sa budete odhaľovať, čím viac o sebe napíšete, tým jedinečnejší bude váš blog..." čítal som to u Martina Pilníka a on zase inde...

Ľahko sa to povie, ale písať svojsky, jedinečne je len jedna stránka veci. Dôležitá je, téma, obsah aj forma. Ak to všetko zvládate na jednotku, ste majster písma. Vaša téma môže zaujať a spôsob jej spracovania sa môže priblížiť akejsi oficiálnej amatérskej publicistike, ktorá sa "tvári" ako noviny, alebo časopis.

Občas sa mi podarí zareagovať na spoločenské témy a udalosti, ktoré práve poletujú vo vzduchu, ale snažím sa pri nich byť osobný, vyjadriť vlastný názor, alebo sa im radšej vyhýbať. Blogovanie je komplex čítania i písania, mne fakticky nahradilo noviny. Celosvetové i naše domáce témy sa premelú v rozhlase a v TV niekoľkokrát za deň, tak načo ešte čítať to isté...

Internetové vydania novín čítam len výnimočne, príležitostne a cielene pri téme, ktorá ma zvlášť zaujala. Politika na blogoch je zväčša naivného typu a zvlášť výlevy na blog.sme sú často detinské a niekedy pripomínajú dávnu minulosť... Kto to zažil, vie o čom hovorím. Škoda čítať...

Správa z netu:

Analytici očakávajú, že Blogging vyvrcholí v roku 2007, keď počet blogerov dosiahne 100 miliónov. Príťažlivosť blogovania začne klesať a blogeri budú rušiť svoje osobné online denníky. Nových autorov bude menej ako tých, čo s blogovaním končia. Počet bývalých blogerov narastie na 200 miliónov.

V čom je pointa môjho dnešného spotu? Rozhodol som sa, že s blogovaním skončím.....
Majte sa tu dobre, milujte sa a množte sa.