2007/10/22

Stroj času nefunguje

Dopravná špička v meste vrcholí. Nenáhlim sa domov, je mi celkom dobre, sedieť v aute a počúvať hudbu z rádia. Sedím, radím, pridávam, brzdím... Spojka, rýchlosť, jemne plyn a neutrál.... a tak donekonečna.

Po desiatich minútach sa mi dokonca raz podarilo zasunúť dvojku. Tak som dnes v Trnave strávil dvadsať minút. Automaticky, ako stroj sledujem slimačiu premávku pred sebou, aj v zrkadle a z rádia ma varuje hlas: Spomaľ máš privysokú rýchlosť... Inštinktívne brzdím.

To je dnešná doba - rýchla, len autá sa občas zaseknú a vlečú sa slimačím tempom v našom náhlení.

Pri ďalšom semafore stojím, aj keď je zelený, za križovatkou nie je pre mňa miesto, tak sa v duchu pokúšam vrátiť do pokojného sveta (?) dávnej minulosti, do čias našich starých rodičov a prarodičov (do čias aj krvavých vojen).

Ako by vnímali náš súčasný životný štýl, techniku a kultúru? Aký by bol ich reálny život našimi súčasnými očami? Cestovanie strojom času ma prenáša do minulosti. Pokúšam sa spojiť súčasnosť s minulosťou - nedá sa, nezhodnosť v mnohých aspektoch.

Nohy sú unavené od ustavičného šliapania na pedále. Túžim po rýchlej jazde, vraciam sa z minulosti do dneška. Na kruháku je už voľno, radím a zrýchľujem, už je dobre. Aj jemné melódie sú jemnejšie, rytmus rytmickejší.

Som voľný, ručičku držím na maxime a míňam nákladiaky... o chvíľu som doma, v našej milovanej súčasnosti... Rád som naladený na súčasnosť a nechápem prečo nás chcú niektorí ľudia vrátiť do minulosti?

8 komentárov:

  1. v tvojich úvahách si človek vždy nájde niečo (prirovnanie, spojenie slov alebo vetu), čo presne sadne na daný okamih jeho vlastného života, čo ho na chvíľu prinúti porozmýšľať..
    a pritom obsah článku sa ho zdanlivo ani netýka.. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. mia, moje úvahy sadnú na okamihy, ktoré letia v danej chvíli okolo mňa.. ak sa ti hodí, môžeš si ktorúkoľvek vybrať za svoju... :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. tiež ma všeličo napadlo pri čítaní postu - predovšetkým cítiť z neho radosť zo šoférovania - a aj mne sa chcelo sadnúť do auta / ale nie za volant/ a viesť sa slnečnou krajinou kamsi ďaleko...

    a potom- vždy som sa čudovala starým ľuďom, keď na otázku, či by chceli byť znovu mladí, väčinou odpovedajú záporne.
    Ani mne sa už nechce vracať do minulosti, ale ani ísť príliš rýchlo dopredu. keby som mala stroj času, asi by som ho najradšej na nejaký čas zastavila...
    a ozaj - už mám OMO!

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Vyzerá to, že si veľmi poriadny vodič. :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. femma, áno, ale nerád šoférujem z donútenia, alebo len tak bez cieľa.. rozhodujúci je cieľ.. keď mám cieľ, mám aj radosť z cestovania.. len to nesmie byť cesta na pohreb.. a nerád šoférujem na všechsvätých na hroby, keď sú cintoríny i parkoviská okolo nich preplnené..

    Máš výborný nápad so stojom času.. nevracať sa, iba ho zastaviť, na čas a vychutnať niektorý okamih..

    Hurá, máš OMO..... kedy bude recenzia?

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Silvia... ná, no né? a nielen vodič... :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. germa, predpokladám, že myslíš hlavne na myšlienku článku, nie spôsob ako som sa k nej dostal :)

    OdpovedaťOdstrániť