2007/12/30
2007/12/28
Možno príde aj kúzelník
Posledný deň v roku je u nás tradične vyhradený zábave. Keď sme boli malí, zabával nás rozhlas, neskôr sme postúpili do mládežníckej reality silvestrovských tanečných zábav s neodmysliteľnou tombolou...Potom sme trochu spohodlneli, tak sa ťažisko zábavy presunulo k obrazovke TV prijímača... Spomíname radi na čierno-biele Silvestre s Menšíkom a inými hviezdami tých čias, ktorým dnešné "superstár" v humore nesiahajú ani po členky.
Dnes si môžeme vyberať z množstva kanálov, ale náš humor dostal nejakú nákazlivú chorobu, zvulgárnel, rádoby zľudovel a stráca pointu. Viditeľne sa internacionalizuje (ako sa dnes hovorí na všetko: "globalizuje sa"), kopíruje cudzie vzory a nie je schopný prísť s niečím vlastným (česť výnimkám), čo by zabralo doma, prípadne bolo schopné vstúpiť do "globálu".
Reality show sa valia svetom a prevalcovali aj nás... Produktom sú nové "hviezdy" a "celebrity" - aj sláva zlacnela... Zabávajú (?) nás relácie typu SOS, Susedia, Mafstory a Dríšľakoviny... Isteže to nie je kompletný výpočet, ale tieto sú najviac vidieť... Tak vážne, čo nám na Silvestra pripravili slovenské televízie?
Markíza má od rána rozprávkovú časť typu "S čerty nejsou žerty", večer otvárajú Susedia, potom Aj múdry schybí a končí to (estrádna?) dvojhodinovka Super Silvester - uvidíme, či to nebude superstárovka...
Jednotka sa spolieha na filmy (staré osvedčené..?), k večeru sa bude Janko Króner štylizovať za humoristu s Hopla a v medzičase Dríšľakoviny potešenia našich východniarov... Ako vata do pol jedenástej budú Snouborďáci a hlavná silvestrovská "estráda" bude poznačená zúfalým volaním S.O.S.
Jojka má filmy od rána až do večera, možno si pozriem francúzsku akčnú komédiu Preteky (ku podivu som to ešte nevidel). Večer je tiež komplet filmový, teda estrádne pole prenechávajú konkurencii, ale do polnoci ma žiaden film nezaujal, takže pre mňa to bude večer bez Jojky.
K českým staniciam sa nevyjadrujem, ale je dobré, že ich máme...:) Nakoniec, aj tak ja nebudem v našej rozšírenej silvestrovskej spoločnosti držiteľom televízneho ovládača, tak načo sa vzrušovať...?
Ak budete tráviť Silvestra pri TV ako ja, ako televízni diváci, nebudem vám závidieť, ak máte vlastnú zábavu, alebo živé zábavné a tanečné spoločenstvo, verím, že budete na tom lepšie, želám vám to úprimne a aj ja sa budem snažiť o prirodzené úsmevy bez umelej podpory "keep smiling"... :)
V každom prípade želám všetkým čitateľom, ktorí sem zablúdili, veselú silvestrovskú zábavu a Šťastný Nový rok 2008 !!!
2007/12/25
Pre muža to najlepšie...
Vianočný čas doznieva, rodina sa rozišla, tak prichádza na rad blog a testovanie vianočných darov... Dostal som holiacu súpravu Fusion Power... Bolo by predčasné tento pomerne drahý nástroj hodnotiť po jeho prvom použití, tak môžem opísať len svoje prvé dojmy.
Doteraz som používal Mach3 Turbo a podotýkam, že s jednou žiletkou sa holím už vyše roka. Od holenia s Fusion som čakal v súlade s reklamou výrazné zlepšenie, pre jemné oholenie som však musel tak ako so starou súpravou aplikovať ťahy v oboch smeroch...
Prínos vibrácií (ktoré sú na dotyk celkom príjemné) na kvalitu holenia som nespozoroval, skôr naopak - zdá sa mi, že vibrovanie ako by spôsobovalo "preskakovanie " chĺpkov, preto na dokonalé oholenie som musel vibrátor vypnúť...
Predbežný záver z prvého odskúšania by teda bol taký, že tri nože sú optimum, pridanie ďalších dvoch neprináša výrazné zlepšenie a vibrátor je celkom slušný marketingový ťah výrobcu. No a ďalej som dostal... to však už nie je predmetom tohto testovania...
Doteraz som používal Mach3 Turbo a podotýkam, že s jednou žiletkou sa holím už vyše roka. Od holenia s Fusion som čakal v súlade s reklamou výrazné zlepšenie, pre jemné oholenie som však musel tak ako so starou súpravou aplikovať ťahy v oboch smeroch...
Prínos vibrácií (ktoré sú na dotyk celkom príjemné) na kvalitu holenia som nespozoroval, skôr naopak - zdá sa mi, že vibrovanie ako by spôsobovalo "preskakovanie " chĺpkov, preto na dokonalé oholenie som musel vibrátor vypnúť...
Predbežný záver z prvého odskúšania by teda bol taký, že tri nože sú optimum, pridanie ďalších dvoch neprináša výrazné zlepšenie a vibrátor je celkom slušný marketingový ťah výrobcu. No a ďalej som dostal... to však už nie je predmetom tohto testovania...
2007/12/23
pf 2008
Takto naísané pf vraj hovorí samé za seba všetko... Ale predsa dodám niekoľko slov, aj keď Vianocami je to naokolo preplnené, napríklad na najväčšom slovenskom blogu (blog.sme.sk) bolo za posledné tri mesiace vložených viac ako 150 článkov o Vianociach a to ešte nie je koniec. Vianoce tam tromfli aj takú obľúbenú tému malých i veľkých blogerov, akou sú "ficoviny"...
Zaujalo ma však vcelku príhodné bilancovanie a články hlavne od pamätníkov na tému, čo je to blog a blogovanie. Paradoxné je, že práve pamätníci a zakladatelia blogov sa vplyvom času mohli dostať na menšinovú pozíciu, lebo také weblogy, založené na odkazovaní, z počiatkov blogovania, dnes už dávno nie sú tým čím boli, blog sa stal hlavne verejným publikovaním.
Možno nie som kompetentný o tom hovoriť, lebo som tu ešte len niečo viac ako tri roky a nikdy som nehľadal vzory v "susedných" blogoch, ale snažil som sa blogovanie napasovať na môj "profil" nájsť v blogovaní to, čo mne umožní prezentovať svoju prácu (záľubu) a moje "tajné" myšlienkové pochody a to sa mi, dúfam, aj darilo...
Tak ako každé konanie jednotlivca v ľudskej spoločnosti, ani blogovanie sa nezaobíde bez kooperácie, bez odozvy publika je publikovanie na nič, bez spätnej väzby zanikne. Spätná väzba našťastie funguje, lebo zatiaľ je na webe viac čitateľov, ako blogerov... Aj blogeri sú čitatelia a tak si vzájomne čítame svoje výtvory, vzájomne sa ovplyvňujeme a tak to tu vlastne udržiavame pri živote.
Ak by som sa mal stručne zamyslieť nad tým, čo je vlastne to blogovanie, sformulovať nejakú základnú charakteristiku, vyšlo by mi, že je to akési vyvieranie, gejzír od vnútorného pretlaku, alebo aj ejakulácia z duševnej erekcie... A aby som nezaostal za hlavným prúdom - želám všetkým čitateľom aj podobne postihnutým blogerom príjemné prežitie Vianoc a najlepší Nový rok...
Zaujalo ma však vcelku príhodné bilancovanie a články hlavne od pamätníkov na tému, čo je to blog a blogovanie. Paradoxné je, že práve pamätníci a zakladatelia blogov sa vplyvom času mohli dostať na menšinovú pozíciu, lebo také weblogy, založené na odkazovaní, z počiatkov blogovania, dnes už dávno nie sú tým čím boli, blog sa stal hlavne verejným publikovaním.
Možno nie som kompetentný o tom hovoriť, lebo som tu ešte len niečo viac ako tri roky a nikdy som nehľadal vzory v "susedných" blogoch, ale snažil som sa blogovanie napasovať na môj "profil" nájsť v blogovaní to, čo mne umožní prezentovať svoju prácu (záľubu) a moje "tajné" myšlienkové pochody a to sa mi, dúfam, aj darilo...
Tak ako každé konanie jednotlivca v ľudskej spoločnosti, ani blogovanie sa nezaobíde bez kooperácie, bez odozvy publika je publikovanie na nič, bez spätnej väzby zanikne. Spätná väzba našťastie funguje, lebo zatiaľ je na webe viac čitateľov, ako blogerov... Aj blogeri sú čitatelia a tak si vzájomne čítame svoje výtvory, vzájomne sa ovplyvňujeme a tak to tu vlastne udržiavame pri živote.
Ak by som sa mal stručne zamyslieť nad tým, čo je vlastne to blogovanie, sformulovať nejakú základnú charakteristiku, vyšlo by mi, že je to akési vyvieranie, gejzír od vnútorného pretlaku, alebo aj ejakulácia z duševnej erekcie... A aby som nezaostal za hlavným prúdom - želám všetkým čitateľom aj podobne postihnutým blogerom príjemné prežitie Vianoc a najlepší Nový rok...
2007/12/19
Kde to ľudia berú?
Ráno, po polhodine v práci sedím pri počítači a pozvoľna si uvedomujem diskomfort v oblasti chrbta... Kolega už vybavuje telefonáty, on chodí do práce o hodinu skôr ako ja, už má za sebou aj rannú kávu. Vtedy si všímam, že okno pri ktorom sedí je otvorené na vetračku. Jasné, to je jeho systém, radiátory nahodiť naplno a otvoriť okná.
Vtom vojde do miestnosti kolega z výroby a prvé čo zahlási: Máte tu ťažký vzduch, čo si nevyvetráte! Automaticky mi oči padli na jedno otvorené okno, aj na druhé a obe sú otvorené už najmenej pol hodiny. Nezmohol som sa na nič, iba na protiotázku: Ťažký vzduch, to je ako ťažká voda?
Môj kolega je praktik, hneď si spomína na vzorec ťažkej vody: Molekula vody, v ktorej sú atómy vodíka nahradené atómami deutéria... ale ako je to vo vzduchu, nevie... jedine že by molekula kyslíka bola nahradená molekulou metánu z výfuku... V duchu sa pýtam, kam na to kolega z výroby chodí, lebo keď tam prídem ja, vždy sa zľahka dusím v ich chemických vôňach a výrobných smradoch...
Po obede som musel ísť do výrobne overiť jednu vec. Popíšem iba vektory môjho pohybu... Už vstupná miestnosť, z ktorej sa vstupuje do výrobne mi dala zabrať, lebo tam bolo neprimerane horúco. Na prízemí som si pomyslel, že to nájdem sám. Obišiel som halu, ale žiadne dvere neviedli tam kam som chcel. Tak som si to nechal vysvetliť vo velíne.
- Choďte výťahom na štvrté, zo štvrtého zídete po schodoch na tretie a tam sú dvere do toho priestoru... Fajn, je to jasné. Trvalo 5 minút než sa dostavil výťah. Netrpím klaustrofóbiou, ale v tomto miniatúrnom výťahu je tesno aj pre jedného, našťastie je dosť rýchly. Dvere sa zatvorili a stúpal som daným smerom. Trasoval som sa presne podľa inštrukcií...
O poschodie nižšie som našiel dvere, za nimi ďalšie a myslel som, že som tam, ale nebol som. Žiadne iné dvere som nenašiel, akciu som vzdal a chcel som ísť domov... vrátil som sa späť cez tie jediné dvere, ale ocitol som sa na schodišti... Ako je to možné? Dal som sa do hľadania dverí, ktorými som tam prišiel, hore po schodišti, dolu po schodišti, ale tie ktorými som tam vstúpil zmizli.
Nervozita stúpala, ale k panike som mal ešte ďaleko. Na všetkých poschodiach strašidelného schodišťa som otváral dvere, ale tie vždy viedli do iného nadmerne hlučného priestoru, z ktorého sa do výrobne nedalo dostať, dvere boli jednosmerné, s guličkou. Vtom som zbadal výťah a myslel som si, že mám vyhraté....
Dvere výťahu sa otvorili, nastúpil som, dvere sa zatvorili a stlačil som cieľový gombík a nič. Stlačil som ďalší a nič, iba na prízemie to zasvietilo, ale výťah sa aj tak nepohol. Dvere ostávali zatvorené, stláčal som gombík na otváranie dverí a nič. Zatvorené. Začal som vyzváňať pre obsluhu, vraj servis 24 hodín, tam bolo napísané.
Dvere sa stále neotvárali, výťah sa nepohol. Skúsil som dvere otvoriť manuálne, hrubou silou a dvere na druhý pokus povolili. Rýchlo som vypadol späť na mysteriózne schodište. Spomenul som si na turistické pravidlo, že každá rieka tečie do doliny a teda k ľuďom... Tak to musí byť aj so schodišťom - celkom dolu musí byť východ... a bol, boli tam dvere a neboli zamknuté... Heuréka!
______________________________________
Ospravedlnenie čitateľom: V ostatnom čase píšem dlhé veci, viem a sľubujem, že sa polepším... :)
Vtom vojde do miestnosti kolega z výroby a prvé čo zahlási: Máte tu ťažký vzduch, čo si nevyvetráte! Automaticky mi oči padli na jedno otvorené okno, aj na druhé a obe sú otvorené už najmenej pol hodiny. Nezmohol som sa na nič, iba na protiotázku: Ťažký vzduch, to je ako ťažká voda?
Môj kolega je praktik, hneď si spomína na vzorec ťažkej vody: Molekula vody, v ktorej sú atómy vodíka nahradené atómami deutéria... ale ako je to vo vzduchu, nevie... jedine že by molekula kyslíka bola nahradená molekulou metánu z výfuku... V duchu sa pýtam, kam na to kolega z výroby chodí, lebo keď tam prídem ja, vždy sa zľahka dusím v ich chemických vôňach a výrobných smradoch...
Po obede som musel ísť do výrobne overiť jednu vec. Popíšem iba vektory môjho pohybu... Už vstupná miestnosť, z ktorej sa vstupuje do výrobne mi dala zabrať, lebo tam bolo neprimerane horúco. Na prízemí som si pomyslel, že to nájdem sám. Obišiel som halu, ale žiadne dvere neviedli tam kam som chcel. Tak som si to nechal vysvetliť vo velíne.
- Choďte výťahom na štvrté, zo štvrtého zídete po schodoch na tretie a tam sú dvere do toho priestoru... Fajn, je to jasné. Trvalo 5 minút než sa dostavil výťah. Netrpím klaustrofóbiou, ale v tomto miniatúrnom výťahu je tesno aj pre jedného, našťastie je dosť rýchly. Dvere sa zatvorili a stúpal som daným smerom. Trasoval som sa presne podľa inštrukcií...
O poschodie nižšie som našiel dvere, za nimi ďalšie a myslel som, že som tam, ale nebol som. Žiadne iné dvere som nenašiel, akciu som vzdal a chcel som ísť domov... vrátil som sa späť cez tie jediné dvere, ale ocitol som sa na schodišti... Ako je to možné? Dal som sa do hľadania dverí, ktorými som tam prišiel, hore po schodišti, dolu po schodišti, ale tie ktorými som tam vstúpil zmizli.
Nervozita stúpala, ale k panike som mal ešte ďaleko. Na všetkých poschodiach strašidelného schodišťa som otváral dvere, ale tie vždy viedli do iného nadmerne hlučného priestoru, z ktorého sa do výrobne nedalo dostať, dvere boli jednosmerné, s guličkou. Vtom som zbadal výťah a myslel som si, že mám vyhraté....
Dvere výťahu sa otvorili, nastúpil som, dvere sa zatvorili a stlačil som cieľový gombík a nič. Stlačil som ďalší a nič, iba na prízemie to zasvietilo, ale výťah sa aj tak nepohol. Dvere ostávali zatvorené, stláčal som gombík na otváranie dverí a nič. Zatvorené. Začal som vyzváňať pre obsluhu, vraj servis 24 hodín, tam bolo napísané.
Dvere sa stále neotvárali, výťah sa nepohol. Skúsil som dvere otvoriť manuálne, hrubou silou a dvere na druhý pokus povolili. Rýchlo som vypadol späť na mysteriózne schodište. Spomenul som si na turistické pravidlo, že každá rieka tečie do doliny a teda k ľuďom... Tak to musí byť aj so schodišťom - celkom dolu musí byť východ... a bol, boli tam dvere a neboli zamknuté... Heuréka!
______________________________________
Ospravedlnenie čitateľom: V ostatnom čase píšem dlhé veci, viem a sľubujem, že sa polepším... :)
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)