Déžavu

Nestretol som Déža, iba som sa dnes ráno trochu zabával. Najprv mi do cesty, na cestu vybehla malá lasica. Zastavila presne v predpokladanej stope pravého kolesa... Prekvapil ma jej samovražedný úmysel, nechcel som jej ublížiť, stačil som ešte uhnúť vľavo. To jej zastavenie sa ukázalo ako dobrá taktika, lebo som mal pevný bod pre jej obídenie. Keby bola pokračovala, mohlo to skončiť horšie. Takto prežila aj nasledujúce auto, lebo za mnou sa opäť rozbehla a kým to prišlo, už bola mimo cesty. Dobrý začiatok dňa - zachránený život.

To pravé "deja vu" prišlo v meste. Presne na rovnakom mieste čakania na zelenú ako už niekoľko dní predtým, prešiel cez cestu pán v čiernom plášti v "najlepších" rokoch, vpredu okuliare a vzadu začínajúca plešina, ktorá sa nápadne podobá mojej a náhlivo kráčal po chodníku hore kopcom. Neuveriteľne rovnaká scéna, ktorá sa odohrala prvýkrát v pondelok a odvtedy sa opakuje každý deň so železnou pravidelnosťou. Rovnaká tvár, rovnaký výraz, rovnaké zaujatie, náhlivo kráčajúc vpred k neznámemu cieľu. Ako ja, iba že cieľ poznám a veziem sa v aute dolu kopcom... Pýtam sa spolu s Cmoríkom: Čo to znamená..?

Za mestom je rušno, nad cestou prelietavajú dva kŕdle bažantov. Krásnym veľkým oblúkom vzlietajú vysoko, nad cestou dosahujú vrchol a opäť oblúkovito klesajú na pole. Dokonale premyslený a bezpečný manéver. Inak to robia šantiace vrabce a drozdy, ktoré z akéhosi rozmaru prelietavajú tesne pred autom, v malej výške nad kapotou a robia to často, myslím, že úmyselne. Je to ako hra pri ktorej využívajú teplý vzdušný prúd okolo auta pre svoje potešenie.

Všimol som si tiež, že dravce sedávajú na stromoch pri ceste (na tejto rovine inde ani nie sú stromy) a vymyslel som si dve príčiny ich sedenia blízo ciest... Pri prechádzaní áut sa vyplašia hlodavce poblíž cesty a tak môžu po nich ľahko vyštartovať. Druhá príčina vysedávania v blízkosti cesty je tiež veľmi prozaická, stáva sa, že autá prejdú zajaca, alebo inú drobnú zver a tá je potom ľahkou korisťou dravca. Tento týždeň som videl na mojej trase tri také príležitosti...

Pred vstupom do podniku stála najnovšia Fábia, tak som ju obchádzal a všímal som si hlavne prednú časť s novým typom integrovaných svietidiel. Už to pomaly začína pripomínať normálne auto... Tak ma to zaujalo, až to bolo podozrivé majiteľke, ktorá práve k autu prichádzala. Že čo si tak obzerám to jej auto? Priznal som sa, že ma zaujali tie drobné vylepšenia vzhľadu. Že či by som si ju kúpil...? Veru zatiaľ nie. Ešte počkám na jedno dve ďalšie vylepšenia...

Dovtedy iba Práci česť!

_______________________
Odporúčané čítanie (nepovinné :):

Zvieratá (vraj) nemyslia na minulosť... (alebo jeden z ďalších omylov našej vedy)
- Americký scifi film Deja vu
- Diskusia o deja vu
- Nevysvetliteľné javy

A ešte niečo o zvieratách a minulosti

Jar je tu

Nevidel som síce lastovičku, ale iba ľahko odetú slečnu v minisukni na výpadovke z Trnavy a to stačí...

Toto nie je prvý apríl

Som nevrlý a pritom dnešný večer tak pekne začínal pokračovaním Normálnej rodinky od Petra Marcina... To vážne, už som si dal túto parodicko-komickú grotesku do svojej čítačky... Teda nie do Gúgl-rídla, ale do Rainlendára.

Dnes večer som sa rozhodol, že utorky venujem televízii, ale už mám aj aké-také pochybnosti o správnosti tohto rozhodnutia. Marcina beriem, zdá sa, že si prečítal moje predchádzajúce blogové hodnotenie, že tento druh humoru a satiry mi vyhovuje. :)

Na chvíľu som si prepol aj na jednotkové SOS, vraj prvo aprílové, kde práve Polnišová pokrikovala v posilovni na cvičenky a cvičencov. Nevydržal som dlho, obával som sa, že z toho škreku ma rozbolí hlava. Ale o tom inokedy.

Môj televízny večer pokračoval Šípovou "Všechnopárty" o peniazoch a financiách. Poznám aj príjemnejšie témy, ale šípovitý inteligentný humor znášam veľmi dobre. Debatovali o štátnych financiách, burze a českých bankovkách... Môžu, Euro ich ešte nestraší...

V závere sa Šíp pýtal autora návrhu všetkých českých bankoviek, ktoré cudzie peniaze sa mu najviac páčia, tak som čakal, že povie: Slovenské. Ale nie, nepovedal. Najkrajšie vraj boli dve bankovky cárskeho Ruska...

Záverečnou bodkou za mojim "sedením" (v závere "ležaním") pri TV aparáte, bola Zuzana Bubílková... Šlo to celkom dobre až k bodu, keď jej už nestačilo české politické javisko a vrhla sa ako za starých čias na Mečiara a Slotu...

Ako to dopadlo, už si nepamätám, lebo v tom zlomovo dôležitom bode relácie som ako na potvoru zaspal. Už chápete, prečo som nevrlý? Nejde o zaspanie, to by bolo v poriadku, ale to pred-polnočné prebúdzanie... Tak som si prišiel, s prepáčením, vyliať zlosť sem k vám do svojho blogu.

Polepším sa, dúfam... Na budúci utorok. Haha - prvý apríl! Mňa dnes nikto nedobehol... (okrem Bubílkovej).


________________________
nevrlý príd. mrzutý, podráždený; nevľúdny, morózny: n. človek, pohľad;

Možno bude pokračovanie

Veľmi nerád sa vyhováram na počasie, lebo tak ako politiku, ani počasie nevieme ovplyvniť. Naozaj som mal v úmysle ísť dnes do prírody a chodiť a chodiť, lenže drobný a vytrvalý dáždik neznášam, tak tu sedím a rozmýšľam, čo s tým?

Ani piatkový blog som nestíhal, a v práci aj tak nič nové nemám, iba obed bol zaujímavý, spestrený spoločenskou konverzáciou s dámou z druhého poschodia, ktorá trochu zľudštila záverečný mesačný finiš na pracovisku. Keď sa stretnú dvaja blogeri, vždy je o čom hovoriť.

Márne sa inak snažím nájsť nejakú pointu včerajšieho dňa. Možno iba taká malá provokácia, že už mám chuť splniť to, čo som tu pred istým časom sľúbil a možno by som už ani nemusel, lebo je to tak dávno a čas dobre maže stopy. Alebo sa sľuby majú plniť bez ohľadu na čas?

Bez komentára...