Veľmi nerád sa vyhováram na počasie, lebo tak ako politiku, ani počasie nevieme ovplyvniť. Naozaj som mal v úmysle ísť dnes do prírody a chodiť a chodiť, lenže drobný a vytrvalý dáždik neznášam, tak tu sedím a rozmýšľam, čo s tým?
Ani piatkový blog som nestíhal, a v práci aj tak nič nové nemám, iba obed bol zaujímavý, spestrený spoločenskou konverzáciou s dámou z druhého poschodia, ktorá trochu zľudštila záverečný mesačný finiš na pracovisku. Keď sa stretnú dvaja blogeri, vždy je o čom hovoriť.
Márne sa inak snažím nájsť nejakú pointu včerajšieho dňa. Možno iba taká malá provokácia, že už mám chuť splniť to, čo som tu pred istým časom sľúbil a možno by som už ani nemusel, lebo je to tak dávno a čas dobre maže stopy. Alebo sa sľuby majú plniť bez ohľadu na čas?
:-)), príjemne som si s tebou posedela. Aj ja som ostala doma, až navečer som vybehla odfotiť západ slnka. Nafúkané modré mračná a medzi nimi žltočervené slnko boli krásne.
OdpovedaťOdstrániťMali by sa...
OdpovedaťOdstrániť