Vnútorné veci

Je čas, keď sa aj na blogoch bilancuje, robia sa malé domáce inventúry. Nerád sa pridávam k masovým trendom, ale takéto úvahy na záver roka robím už tradične, tak pár slovami aj teraz zhrniem svoje záverečné dojmy. Tentokrát som si dal na čas, tak ma predbehli viacerí, ale to môže byť aj výhoda, lebo niektoré všeobecné uzávery už nemusím opakovať, na iné zase môžem reagovať.

Bilancovanie môže byť optimistické, alebo aj také, ktoré končí s danou etapou vývoja a nastávajú novoročné zmeny a predsavzatia. Pozitívne to vychádza na Bútľavej vŕbe, dokonca autor udeľuje blogerské (virtuálne) ceny a mne sa ušla cena "Diskutujúci roka". Asi som si ju zaslúžil, lebo medzi slepými aj jednooký býva kráľom... Tým som chcel iba naznačiť, že s diskusiami sa tu málokedy roztrhne vrece.

Filip sa chváli 34 tisícmi čitateľov v minulom roku, u mňa bola iba polovica, ale to uvádzam ako nedôležitú informáciu, len pre porovnanie. Filip sa zameriava na "angažované" a spoločenské témy, ale aj na politiku s vyhraneným názorom, študentskú problematiku a to prináša iný okruh čitateľov ako moje všedné, osobné postrehy, glosy iba s občasným zabŕdnutím do vážnejšej problematiky.

Z Bútľavej vŕby som bol nasmerovaný na Hyenoviny, na ktorých autor končí, lebo sa nenaplnili jeho očakávania, hlavne v návštevnosti a tiež mu chýba diskusia, známy to problém na osobných blogoch mimo sme a podobných - nedostatok odozvy, diskusie a uznania, tak prechádza blogovať s menej osobnými vecami na blog.sme...

Sú známe aj prípady blogerov, ktorí začali na blog.sme , neskôr prešli na inú platformu a sme zanechali, alebo pokračujú v oboch smeroch.

O životnosti blogera sa už dosť popísalo, sú veci, ktoré prinášajú rýchlu blogerskú smrť (poznám) ale je aj tisíce maličkostí, ktoré dokážu blogera "uondať" až tak, že pomaly a isto zbalí kufor. Medzi tie drobnosti patrí aj nedostatok odozvy a uznania. Taký je život.

Sám sebe si týmto gratulujem k oceneniu od Filipa... :)

Elisabeth v dóme

Už dávno mala byť v Dóme sv. Martina. Rozporcovaná zatiaľ čaká, kým sa ľady pohnú. Niečo z nej je zložené v dóme pod hradom, niečo v slovenskom Ríme a ten zbytok v Nemecku. To všetko som sa dozvedel z internetu, inšpirovaný novoročnou bohoslužbou v Dóme sv. Martina v Bratislave.

Už pred dva a pol rokom sa arcibiskup Sokol rozhodol vymeniť starý organ v dóme za nový. Ten pôvodný, historický 34 registrový organ z dielne Vincenta Možného, pochádza z roku 1880. Jeho nevýhodou bolo od začiatku akusticky nevýhodné umiestnenie v priestore pod vežou v dvoch skriniach. Smerom do chrámu sú vystavené iba drevené atrapy píšťal.

O histórii tohto organu je toho dosť popísaného na internete, sú tam aj odborné stanoviská k výmene. Osobne som sa stretol s dvomi odlišnými názormi na výmenu, jeden bol za a druhý proti. Potrebu nového organu obhajovala organistka Monika Melcová a protinázor reprezentoval Ľuboš Ihring, ktorý si myslí, že v dóme mohol ostať starý, aj nový organ.

Nech je to už tak, alebo onak, skutočnosť je taká, že starý organ je demontovaný a uložený zatiaľ v sklade v Trnave. Nový mal byť inaugurovaný na jeseň 2008, no ktovie či to bude hotové k tohtoročnej Veľkej noci. Karty zrejme zamiešalo aj rozdelenie Bratislavsko-Trnavskej arcidiecézy.

Nič sa už nedá vrátiť, preto jedinou cestou je nainštalovanie nového organu a dúfať, že bude, spolu s priestorom chrámu znieť ako najlepší organ na Slovensku, ako sa píše v niektorých článkoch. Zaujímavé je, že tie isté montážne obmedzenia, aké mal pôvodný organ, má aj tento nový. Na veži je totiž okno, ktoré má byť zachované.

Nový organ má mať v priestore pod vežou iba registre, ich zvuk sa šíri dobre aj z takéhoto priestoru (obdoba subwooferu v domácej akustickej sústave) a ostatné píšťaly sú umiestnenie čelne smerom do priestoru chrámu.

O historickej a pamiatkovej stránke som nechcel hovoriť, tá už bola nejakým spôsobom rozhodnutá, preto už iba niekoľko údajov k novému organu:

Hmotnosť celého nástroja je 9000 kg a stál približne 30 mil. Sk. Pre jeho krásu a ženskosť mu autor dal meno "Elisabeth". Bude mať 3 manuály, viac ako 60 registrov a 3806 píšťal. Najmenšia píšťala má 7 mm, najväčšia 9,7 m a bude vybavený najmodernejšou počítačovou technikou.

Autor organu Gerald Woehl navrhol nástroj tak, aby bolo okno vo veži výtvarne zakomponované a hlavný vrchný stroj bude umiestnený pod gotickým oblúkom v dvoch skriniach smerovaných do priestoru dómu.

Záverečná otázka znie: Stretneme sa na Veľkú noc v dóme s Elisabeth?

PF 2009

Kapustnicový symbol kontinuity času uvarený na Silvestra v roku 2008 a konzumovaný na úplnom začiatku Nového roka 2009...

Dobrú chuť a všetko najlepšie po celý rok!

.

Rok sa končí, uvoľnite sa

Zajtra sa definitívne skončí rok 2008 a bude to zároveň aj môj veľký deň. Dostal som za úlohu uvariť silvestrovskú kapustnicu. Vlastne som sa do tej role nominoval sám, je to posledná príležitosť v tomto roku dokázať niečo ozajstné. Musím sa priznať, že rád varím, ale len vtedy, keď som hladný a mám chuť na niečo výnimočne dobré...

Vyznieva to ako samochvála, pravda je, že nie vždy sa mi to tak podarí, ale zajtra sa budem snažiť nič nepokaziť. Takže ak by ste chceli recept, neviem ako na to, lebo ja kapustnicu nevarím podľa receptu, ale podľa chuti. Mám celkom jasnú predstavu o tom, ako by mala kapustnica chutiť a mám ju preto, lebo som našťastie práve teraz hladný, veď preto som sa rozpísal o jedle.

Mojim východiskom je dobrá klobása, trochu hovädzieho a o niečo viac bravčového mäsa a samozrejme kvalitná kyslá kapusta. Vynechal som niečo dôležité? Hádam iba feferónku a zemiaky na zahustenie, ostatné nechávam na fantáziu a improvizáciu. Hríby nie, tie som z môjho jedálneho lístka už dávno vynechal.

Aby bol silvestrovský deň kompletný treba ho niečim okoreniť. Tým korením by mal byť dobrý humor a zábava. Dúfam, že rozhlas a TV zajtra nesklamú, lebo sa nechystáme na silvestrovskú zábavu, aj šampus si otvoríme doma... Nesmúťte za slovenskou korunou, zmierte sa s Eurom...

Keby sme sa dovtedy nevideli, želám všetkým čitateľom wabovín (ale nielen im) príjemnú zábavu, veľa smiechu a radosti pred príchodom Nového a potom všetko najlepšie... Uvoľnite sa prosím! (túto vetu som si vypožičal, veď viete od koho...)

Clouseau alias Labuda

Ešte raz sa vraciam k Vianociam a bude to naposledy v tomto roku :). Sú také veci, ktoré prichádzajú tak pravidelne ako prichádzajú podobné sviatky. Na stole v obývačke sa nám usadil vianočný kvet, ktorý mi bráni v pokojnom pozeraní TV programu z gauča, tak ho prekladám podla svojej aktuálnej polohy, vždy na opačnú stranu. Taká maličkosť a poteší, len neviem koho.

To je niečo podobné, ako odkladací priestor pre diaľkové ovládače určiť tesne vedľa TV prijímača, ale dosť bolo sťažností... Rád by som sa vám s niečim pochválil, bohužiaľ, nič užitočné som v posledných dňoch neurobil. Iba dnes sa mi podarilo rozbiť sklenený pohár, ale neviem či je to dobré, alebo zlé a neviem ani čo to znamená. Vraj črepy prinášajú šťastie, ale platí to aj o vianočných črepoch?

Vianoce prinášajú aj kultúrne zážitky. Benefičný koncert v kostole sme zmeškali, tak celá moja vianočná kultúra pochádza z filmov. Najväčším zážitkom bolo zistenie, že Labuda je klasik, ktorého kopírujú už aj v Amerike. Pozeral som totiž film Ružový panter (USA, 2006) a skoro som spadol z gauča, keď som uvidel tú perfektnú scénu.

Inšpektor Clouseau (Steven Martin) kráča spolu s pomocníkom (Jean Reno) po parížskej ulici. Inšpektor má aktovku, presne ako Labuda vo "Vesničke", na hlave má baretku a kráča presne v štýle Mariána Labudu z filmu Vesničko má středisková, balansujúc aktovkou, poučuje svojho pomocníka. Super scéna, kvoli ktorej by si mal tento film pozrieť každý fanúšik Mariána Labudu..

Trailer - 40. sek., ale tento je lepší..