Každá udalosť má svoje príčiny i dôsledky a zvlášť krízové udalosti si vyžadujú priebežnú aj dodatočnú analýzu príčin a hľadanie cesty pre ďalšie smerovanie a prevenciu. Dnešné sobotné dialógy na Slovenskom rozhlase sa zaoberali príčinami a dôsledkami nedávnej plynovej krízy.
Slovensko bolo jednou z najviac postihnutých krajín EÚ a zrejme aj najviac pocítilo v tej situácii európsku i Českú solidaritu. Asi tak by sa dalo zhrnúť stanovisko diskutujúcich ku kríze. Aj v závere sa dosiahol medzi zástupcami vlády a opozície konsenzus v otázke diverzifikácie energetických zdrojov a trás.
Dobre sa počúvali vecné postoje Oľgy Algayerovej, štátnej tajomníčky MZV aj Eduarda Kukana, poslanca za SDKÚ-DS. Dokonca nemám námietky ani voči moderátovi, ktorý bol vcelku fundovaný v problematike, aj keď bola "počuteľná" jeho snaha, tak typicky slovensky, zatiahnuť diskusiu do politicky konfrontačnej roviny. Našťastie, tú šancu mu nedali.
V tejto súvislosti si začínam uvedomovať, že zhovievavé správanie sa opozície, najmä Dzurindovej SDKÚ je cieľavedomou a rozumnou prípravou k možnému budúcemu vládnutiu. Aj v tejto diskusii som preto pozitívne hodnotil diplomatické vystupovanie Eduarda Kukana.
Uprednostňovanie záujmov Slovenska pred politikárčením (preferovaným viacerými stranami), aj za cenu (alebo práve) istým konsenzom so súčasnou vládou v základných otázkach štátu, ako bola aj nedávna kríza, je dobrým počinom na ceste k štandardným pomerom na Slovensku.
Z hľadiska blízkej budúcnosti, ma znepokojuje predstava prezidentky, ktorá by bola konfrontačne naladená, ako teraz vyhlasuje, voči vláde a parlamentu, lebo vlády sa menia a prezident sa nevolí ako oponent nejakej vlády. Takého nešťastného prezidenta (v kombinácii s vládou) sme tu už raz mali a neželám si to viac. Prezidentský kandidát by sa nemal vymedzovať voči existujúcej vláde, či parlamentu, mal by sa definovať voči štátu a jeho obyvateľom.
2009/01/24
2009/01/23
Na hrane úvah
Nachádzam sa v stave zvláštneho rozpoloženia z úvah o zmysluplnosti písania tohto (a nielen tohto) blogu. Vychádzam z názoru Pavla Rankova (citácia dolu) v rozhovore na stránkach Pravdy o blogoch a o budúcnosti internetu vo všeobecnosti. Je to síce paradox, písať o písaní zbytočností na internet, ale taká je táto doba, tak píšem(e).
Uvažujem, ale myslím si, že prestať s blogovaním kvôli záchrane ľudských kultúrnych hodnôt by sa dalo prirovnať k odstaveniu vykurovania vo svojom byte, s cieľom ochrániť planétu Zem pred globálnym oteplením. Veď hej, že z kvapiek sa skladá more, ale to druhé, že z halierov sú milióny, už u nás neplatí, leda ak u susedov v Česku.
Tak si zatiaľ budem pokojne zapĺňať tento priestor, ktorý nám Veľký brat dáva k dispozícii zadarmo a keď už nič viac, tak si tým budem robiť radosť aspoň sám sebe. Dalo by sa tiež povedať, že svojim literárnym štýlom veľa škody nenarobím, lebo čitatelia sa sem príliš nehrnú :) ale to nevadí, vás pár skalných za to stojí a vítaní sú všetci.
(Týmto srdečne pozdravujem čitateľov wabovín...)
Dnes som tak mimochodom prišiel na možnú príčinu, prečo ma zaujal práve seriál Hviezdna brána. Okrem iného, príťažlivosť vychádzajúca z úspešného filmu z roku 1994, ale aj z akejsi kostrovej podobnosti seriálu s týmto mojim blogom. Nehodnotím, či je to dobré, alebo zlé a ani sa nechcem porovnávať, ale...
Jednotlivé diely seriálu sú pomerne krátke (50 min.), ucelené a nezávislé od predchádzajúcich, dej v nich sa stupňuje od začiatku a vrcholí 5 minút pred koncom a fantázii sa tam medze nekladú, v rámci možností vierohodnosti. Koniec prichádza po jednoduchom a definitívnom vyriešení problému a bez veľkých emócií nastupujú záverečné titulky...
No, možno sa s tou podobnosťou trochu mýlim, ale tak sa mi zazdalo...
_________________________________________________
Uvažujem, ale myslím si, že prestať s blogovaním kvôli záchrane ľudských kultúrnych hodnôt by sa dalo prirovnať k odstaveniu vykurovania vo svojom byte, s cieľom ochrániť planétu Zem pred globálnym oteplením. Veď hej, že z kvapiek sa skladá more, ale to druhé, že z halierov sú milióny, už u nás neplatí, leda ak u susedov v Česku.
Tak si zatiaľ budem pokojne zapĺňať tento priestor, ktorý nám Veľký brat dáva k dispozícii zadarmo a keď už nič viac, tak si tým budem robiť radosť aspoň sám sebe. Dalo by sa tiež povedať, že svojim literárnym štýlom veľa škody nenarobím, lebo čitatelia sa sem príliš nehrnú :) ale to nevadí, vás pár skalných za to stojí a vítaní sú všetci.
(Týmto srdečne pozdravujem čitateľov wabovín...)
Dnes som tak mimochodom prišiel na možnú príčinu, prečo ma zaujal práve seriál Hviezdna brána. Okrem iného, príťažlivosť vychádzajúca z úspešného filmu z roku 1994, ale aj z akejsi kostrovej podobnosti seriálu s týmto mojim blogom. Nehodnotím, či je to dobré, alebo zlé a ani sa nechcem porovnávať, ale...
Jednotlivé diely seriálu sú pomerne krátke (50 min.), ucelené a nezávislé od predchádzajúcich, dej v nich sa stupňuje od začiatku a vrcholí 5 minút pred koncom a fantázii sa tam medze nekladú, v rámci možností vierohodnosti. Koniec prichádza po jednoduchom a definitívnom vyriešení problému a bez veľkých emócií nastupujú záverečné titulky...
No, možno sa s tou podobnosťou trochu mýlim, ale tak sa mi zazdalo...
_________________________________________________
"Na internete možno pozorovať rast exhibicionizmu alebo straty zábran. Vidno to napríklad na blogoch - ktokoľvek si dnes urobí svoj vlastný osobný blog a píše všetko o sebe – čo sa mu snívalo, ako cestoval do práce, aké má konflikty v rodine a čo si myslí o svojom šéfovi, atď. "
(Z rozhovoru s Pavlom Rankovom na stránke Pravda.sk )
______________________
Zamyslel sa: ktokoľvek...
______________________
Zamyslel sa: ktokoľvek...
2009/01/21
Prešliapaný Nový rok
Vlastne to bude o Silvestrovaní na Václaváku v Prahe. Nebudem vás zaťažovať podrobnosťami, spomeniem iba jasné body, ktoré ma oslovili. Bolo tam veľa ľudí a hodne Čechov... Martin Dejdar to testoval skandovaním: Kto neskáče není Čech... a veru neskákali všetci. Martin ma trochu sklamal, na bielo nalíčený, trochu strohý a trochu strojený, aj keď sa snažil moderovať nenútene.
Raz mu vypadol mikrofón, zožal piskot, ale to zrejme nebola jeho chyba. Spevácke vystúpenia začínala Helenka Vondráčková, ale mňa nikdy neoslnila, tak ani teraz... Do môjho vkusu a spomienok ako prvý zapadol Pavel Bobek so starými večne zelenými piesňami, potom aj Michal David a vcelku dobre sa na Václaváku v Prahe počúvala slovenčina v podaní No Name.
Za srdce ma chytili staré hity, ktoré ešte niekde v komore schovávam, na "singloch" našej mladosti, Deda Mládek Ilegal Band a ich dedovský repertoár samozrejme tiež. Tak mi napadá staro-nová myšlienka, aby som znovu oživil svoj starý gramofón...
Aj Peter Nagy, hoci mladší :) už patrí k našej klasike, aj jeho pesničková zmes znela nádherne nostalgicky. Na záver, k mojej spokojnosti nevystúpil "božský Kája", ale opäť Helenka Vondráčková, tentokrát v nasadenom kurze starých singlov z našej mladosti a plne u mňa bodovala až do polnoci.
Prípitok hercov Z. Adamovskej a P. Štěpánka som už počúval z diaľky, lebo som kráčal dolu z Václavského námestia do svojej obývačky na "stepper" a celých 30 minút som poctivo šliapal až do dvojnásobného prepotenia trička, ako by som pretancoval polku, valčík aj čardáš v jednom kole...
V rámci môjho novoročného predsavzatia som totiž až dnes začal svoj Nový rok 2009, po štvorhodinovom zázname zo Silvestra na TV Nova...
Z môjho oneskoreného Silvestra...
Raz mu vypadol mikrofón, zožal piskot, ale to zrejme nebola jeho chyba. Spevácke vystúpenia začínala Helenka Vondráčková, ale mňa nikdy neoslnila, tak ani teraz... Do môjho vkusu a spomienok ako prvý zapadol Pavel Bobek so starými večne zelenými piesňami, potom aj Michal David a vcelku dobre sa na Václaváku v Prahe počúvala slovenčina v podaní No Name.
Za srdce ma chytili staré hity, ktoré ešte niekde v komore schovávam, na "singloch" našej mladosti, Deda Mládek Ilegal Band a ich dedovský repertoár samozrejme tiež. Tak mi napadá staro-nová myšlienka, aby som znovu oživil svoj starý gramofón...
Aj Peter Nagy, hoci mladší :) už patrí k našej klasike, aj jeho pesničková zmes znela nádherne nostalgicky. Na záver, k mojej spokojnosti nevystúpil "božský Kája", ale opäť Helenka Vondráčková, tentokrát v nasadenom kurze starých singlov z našej mladosti a plne u mňa bodovala až do polnoci.
Prípitok hercov Z. Adamovskej a P. Štěpánka som už počúval z diaľky, lebo som kráčal dolu z Václavského námestia do svojej obývačky na "stepper" a celých 30 minút som poctivo šliapal až do dvojnásobného prepotenia trička, ako by som pretancoval polku, valčík aj čardáš v jednom kole...
V rámci môjho novoročného predsavzatia som totiž až dnes začal svoj Nový rok 2009, po štvorhodinovom zázname zo Silvestra na TV Nova...
Z môjho oneskoreného Silvestra...2009/01/18
O 5 minút trištvrte na dve
Ušlo sa mi dnes iba posledných 15 minút televíznej diskusie s premiérom, akože už na záver plynovej krízy. Bodaj by to tak bolo a hlavne aby sme sa poučili. Teda nie my, čo sme mimo, ale vláda a príslušné naše "privátne" firmy. Jediné čo sa nedá zmeniť, sú lokalizácie zásob zemného plynu na Zemi a ich majitelia.
Nechcem do diverzifikácie energetiky hovoriť, tá môže byť riešená na rôznych úrovniach, od šetrenia až po, neviem čo... v rámci reálnych možností. Zaujala ma diskusia s premiérom a pozícia moderátora, ktorý sa márne snažil nepočúvať svojho hosťa a márne sa snažil doviesť debatu do svojej politickej roviny - koalícia versus opozícia, suplujúc opozíciu.
Premiér popri vecných argumentoch a informáciach sa úspešne bránil vlastným tlakom na politickú rovinu, ale samozrejme z tej druhej strany. V politickej rovine vysoko vyhral na body a v realite, to posúdime po istom čase, keď sa plynová kríza aj fakticky skončí.
Teším sa na časy, keď sa novinári a moderátori zamerajú na skutočné (naše) problémy a politikárčenie nechajú politikom v ich stranách a straničkách...
Nechcem do diverzifikácie energetiky hovoriť, tá môže byť riešená na rôznych úrovniach, od šetrenia až po, neviem čo... v rámci reálnych možností. Zaujala ma diskusia s premiérom a pozícia moderátora, ktorý sa márne snažil nepočúvať svojho hosťa a márne sa snažil doviesť debatu do svojej politickej roviny - koalícia versus opozícia, suplujúc opozíciu.
Premiér popri vecných argumentoch a informáciach sa úspešne bránil vlastným tlakom na politickú rovinu, ale samozrejme z tej druhej strany. V politickej rovine vysoko vyhral na body a v realite, to posúdime po istom čase, keď sa plynová kríza aj fakticky skončí.
Teším sa na časy, keď sa novinári a moderátori zamerajú na skutočné (naše) problémy a politikárčenie nechajú politikom v ich stranách a straničkách...
2009/01/16
StarGate dnes
Generál Hammond bol odvolaný z funkcie a v úlohách SG1 nastal rapídny zvrat... Nástupca generála nechá zostrojiť super bombu z minerálov dovezených zo vzdialenej planéty, ktorú obývajú Goaldi. Pri prvom pokuse s výbuchom bomby na vzdialenej planéte však príde k jej zničeniu a cez bránu, ktorá sa včas nezatvorila, sa dostáva na zem nebezpečná radiácia...
Plukovník Jack O'Neill tuší za odvolaním generála Hammonda nejaké pozemské štátne spiknutie, tak vezme osud Vesmíru do vlastných rúk, podujme sa sprisahanie odhaliť a Hammonda vrátiť späť do velenia SG1. Aj sa mu to, vďaka jeho múdrosti, šikovnosti a hlavne tvrdosti (inak pôsobí dosť mäkko) podarí. Ako inak, aj na Zemi sa mu darí rovnako ako na každej planéte.
Pozerám tento seriál už 2 - 3 týždne, zatiaľ púta moju pozornosť, len sa mi zdá, že plukovník O'Neill je zo samých happyendov značne znechutený a začína byť nepresvedčivý, akoby svoje nebezpečné poslanie plnil ľavou zadnou, len tak mimochodom, veď aj tak vie, že všetko pre neho dobre skončí...
Plukovník nikdy nestráca fazónu, vždy je nad vecou a nikdy neprejavuje žiadne emócie a ak, tak iba v rámci povinnej trošky zvláštneho humoru. Majorka Cartrová zase bez mihnutia oka zostrojí na povel nového veliteľa superbombu, aj keď je presvedčená, že je to proti jej morálnym zásadám a hrozba pre obývané planéty a v konečnom dôsledku aj pre Zem (Ameriku).
V dnešnom dieli bol aj zaujímavý politický aspekt - nejakí šéfovia špeciálnej tajnej služby NID (jednej z mnohých...) sa spolčili s Rusmi a presvedčili ich, aby svoju hviezdnu bránu zničili. Na záver sa generál Hammond vrátil do svojej funkcie a všetko sa vrátilo do starých koľají... Svet bol opäť zachránený a Vesmír tiež, až na tú jednu planétu... až na tú jednu planétu...
Plukovník Jack O'Neill tuší za odvolaním generála Hammonda nejaké pozemské štátne spiknutie, tak vezme osud Vesmíru do vlastných rúk, podujme sa sprisahanie odhaliť a Hammonda vrátiť späť do velenia SG1. Aj sa mu to, vďaka jeho múdrosti, šikovnosti a hlavne tvrdosti (inak pôsobí dosť mäkko) podarí. Ako inak, aj na Zemi sa mu darí rovnako ako na každej planéte.
Pozerám tento seriál už 2 - 3 týždne, zatiaľ púta moju pozornosť, len sa mi zdá, že plukovník O'Neill je zo samých happyendov značne znechutený a začína byť nepresvedčivý, akoby svoje nebezpečné poslanie plnil ľavou zadnou, len tak mimochodom, veď aj tak vie, že všetko pre neho dobre skončí...
Plukovník nikdy nestráca fazónu, vždy je nad vecou a nikdy neprejavuje žiadne emócie a ak, tak iba v rámci povinnej trošky zvláštneho humoru. Majorka Cartrová zase bez mihnutia oka zostrojí na povel nového veliteľa superbombu, aj keď je presvedčená, že je to proti jej morálnym zásadám a hrozba pre obývané planéty a v konečnom dôsledku aj pre Zem (Ameriku).
V dnešnom dieli bol aj zaujímavý politický aspekt - nejakí šéfovia špeciálnej tajnej služby NID (jednej z mnohých...) sa spolčili s Rusmi a presvedčili ich, aby svoju hviezdnu bránu zničili. Na záver sa generál Hammond vrátil do svojej funkcie a všetko sa vrátilo do starých koľají... Svet bol opäť zachránený a Vesmír tiež, až na tú jednu planétu... až na tú jednu planétu...
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)