Malé, neslávne oslavy

Sľúbil som svoje dojmy zo slovenského filmu Malé oslavy za čerstva opísať, tak to robím, aj keď moja inšpirácia nie je príliš veľká.

Začnem tak trochu od veci, predstavte si kino s Dolby Digital Surround - ex akustikou s prázdnymi sedadlami, kde sa do roztiahnutia opony zhromaždilo až 30 divákov.

Hneď k tomu dodám, že vo filme bolo niekoľko zvukových scén, ktoré dali vyniknúť tomuto zázraku, bohužiaľ niektoré boli dosť necitlivo useknuté a zbytočne krátke.

Spočiatku film pôsobí dosť amatérsky a lacno, dej sa rozbieha veľmi pomaly. V tejto fáze som začal pochybovať, či je to naozaj slovenský film, aj keď sa hovorilo po slovensky. Viacej mi pripomínal českú produkciu.

Vcelku bol pre mňa tento film sklamaním, aj keď téma bola brutálne súčasná a ani herecké výkony neboli zlé. Nechýbal ani brutálny sex bez emócii, celkom štyrikrát...

Príbeh nebudem popisovať, v zásade sa zhodujem s recenziou na stránke kinema.sk, ale ak si myslíte, že sa mýlim, tak obetujte dve Eurá a choďte si to pozrieť na vlastné oči. Každá skúsenosť je dobrá.

Piatkove plynutie a lampáreň

Je piatok a mal by som tu vyjaviť, čo hýbe mojim svetom a čo ruší moje kruhy. Tak si to zrekapitulujme, dve ťažiská nedávneho času sú: plynová kríza, na ktorú som našiel liek (:-), teraz ide už len o to, aby nám dali z EÚ väčší balíček z energetických Eur na spojenie s Jamalom v Poľsku a druhá téma je, ako inak, Lampa.

Hríbová "Lampa" je už vari známejšia ako rozprávka o tej Aladinovej. Môj vzťah k obsahu Lampy je premenlivý, závislý od aktuálneho výkonu a kolísavej fantázie moderátora (spomínam si na zábery z nedávnej duchovnej diskusie, kde si v závere relácie, pod náporom úvah podopieral hlavu). Inak jeho pôsobenie, ako novinára medzi spravodlivými, má čitateľný politický kurz, preto jeho kreslo býva občas postavené na naklonenej rovine a skĺzne pod lampu, kde je tma.

Už Milan Markovič, blahej pamäti, to svojho času doviedol ad absurdum, keď si v Česku, de facto zriadil pódium ako šikmú plochu politiky. V takej pozícii však pochopiteľne, nemohol dlho vydržať. Mojou superstar v inteligentnej politickej satire však naďalej ostáva dvojica Miroslav Šimek a Zuzana Bubílková z Česka.

Odkedy máme doma tú veľkú televíznu obrazovku, v lampových debatách výrazne dominuje detailová kamera až tak, že nás púta detailným zobrazením tvárí, gest a mimiky, čo sugestívnym spôsobom vytvára intimitu a vťahuje do témy. Vážne si myslím, že kamera má veľký podiel na Hríbovom úspechu.

Nie som oprávnený posudzovať poslednú Lampu o slovenskom filme, lebo som to pozeral iba sporadicky, dlhší úsek ako pár minút som nevydržal, tá téma mi nie je príliš blízka, mám radšej rozhovory o hviezdach a vesmíre. Fakt je, že slovenským filmom držím palce, nenechám si ujsť žiadnu dostupnú novinku a rád pozorujem náš (slovenský) pozitívny filmový rast.

Nekončiace porovnávanie slovenskej a českej filmovej tvorby nepovažujem za nemiestne, lebo nás, priznajme si (filmári), ťahá hore z bahna, len nesmieme nastúpiť na rovnakú trajektóriu ako oni, lebo sa opäť dostaneme iba do závesu, ako kedysi "povestné" bratislavské televízne pondelky. Je síce pravda, že vo väčšom množstve sa skôr nájde zlaté zrnko, ale celkový dojem môže pri masovej produkcii značne upadať a v tom nech je naše poučenie.

_______________________
ps: Teším sa na pondelkovú Bútľavú vŕbu...

Moje slovenské filmové dojmy:

Polčas rozpadu, Cinka panna, Muzika, Báthory

Zvena a ozvena (krátka)

Každý deň má svoje ťažisko v nejakej udalosti, dokonca by sa dalo povedať, že deň bez ťažiska by bol v istom zmysle stratený.
-
Ale v inom zmysle je to nezmysel.

Všedný deň

A je to tu, konečne začínajú všedné dni. Už ma nerozhádže ani voľba prezidenta, lebo mi je to všetko jedno, zapovedal som sa, že sa už s nikým nebudem hádať, ktorý kandidát je lepší, alebo krajší (vsjo jásno, načem bukvy?). Nebudem už robiť pozitívnu propagáciu žiadnemu z nich, taký pozitivista neexistuje.

Všedné dni prinášajú občas aj posedenie v čakárni u lekára, tentokrát som bol u zubárky. Nepotešila ma, ale zubár už z princípu nemá čím potešiť, zdržala sa so mnou skoro pol hodiny pri revízii môjho zubného (a hádam aj zábavného) parku. Predložila mi niekoľko návrhov na riešenie krízových momentov, až sme nakoniec dospeli k dohode o budúcej spolupráci na pár sedení - ona bude pracovať a ja budem na ňu ceriť zuby.

Keď som už bol na stredisku, zašiel som aj k môjmu obvodnému lekárovi, nie že by mi niečo bolo, ale už som ho dávno nevidel. Otvorila mi známa sestra, ale za stolom sedel úplne neznámy, starší lekár, taká stará škola. Veľa som sa nedozvedel o príčinách, lebo na väčšinu mojich otázok a pod-otázok neodpovedal, lebo mu už zjavne neslúži sluch... Neviem čo sa stalo, rozhovor viazol, ani sestra sa nezapojila, tak som sa čo najrýchlejšie vytratil.

Tak taký to bol všedný deň, ešte som sa cestou domov zastavil v Tescu, nazbieral som tam do košíka zopár maličkostí, ktoré mi slečna pri pokladni spočítala na necelých 20 korún.. Čo to táram, bolo to necelých 20 Euro... Nuž čo, hádam si zvykneme aj na novú menu, len na tú starú je ťažké zabudnúť...

Ako ďalej?

O plyne sa už hovorí z hľadiska budúcnosti a prevencie. Aká je situácia Slovenska, kam smeruje kritika na našu závislosť a čo sa s tým dá robiť? Otázky, ktorými sa zaoberajú odborníci a politici. Laicky som si to chcel vyjasniť, tak som si dal dohromady hlavné trasy plynu v našom okolí a vychádzajú mi z toho nasledovné odpovede:

Situácia Slovenska je taká, že cez naše územie vedie jedna tranzitná trasa plynu z Ruska (cez Ukrajinu). To je kostra, ne ktorej je všetko doma postavené. Našim problémom (aktuálnym) je vlastne závislosť na jedinom zdroji a jedinej trase z Ruska.

Využívať plyn z Ruska nebolo a ani nie je v zásade nevýhodné, problematické je riešenie krízových situácií, ako bola táto, alebo v prípade havárie na trase. Preto potrebujeme alternatívu, alebo ešte presnejšie povedané, my potrebujeme viac možností pripojenia na systém rozvodu plynu v našom okolí. V žiadnom prípade sa my sami nemôžeme púšťať do žiadnych samostatných akcií pri hľadaní iných zdrojov, než tých, na ktorých fičí aj ostatná Európa.

Kritika na našu plynovú, aj inú závislosť smeruje do minulosti, ale minulosť sa nedá zmeniť. Pravdou je, že tento plyn bol pre nás dlhodobo výhodný a bol a je výhodný aj pre západnú Európu, ktorá sa na tento plyn v minulosti tiež postupne, čiastočne naviazala, pridala si ruský plyn ku svojim iným zdrojom, čím sa výhodne diverzifikovala.

Čo s tým teraz? Politická mapa Európy sa radikálne zmenila, aj my sme sa stali súčasťou spoločenstva EÚ, tak sa delíme o výhody aj nevýhody. V súčasnosti sa ukazuje ako problémovým vedenie plynovodu cez Ukrajinu, čo sa však môže zmeniť, aj keď tá zmena môže dlho trvať a môže priniesť ďalšie problémy.

V Európe sa teda pracuje na diverzifikácii trás a to severnou cestou (North Stream), kde sa má potrubie uložiť na dno Baltu a trasa ruského plynu vedie do Nemecka. Druhý variant, ktorý sa hýbe je južná trasa, kde sú v plánoch dve možnosti:

- jedna je prívod ruského plynu cez Čierne more, Bulharsko a Maďarsko do Rakúska na Európsky systém, to je akcia s účasťou Gazpromu (Blue Stream 2). Okrem iného sú už podpísané základné dohody aj s Maďarskom a ide o zdroj plynu z Ruska.

- druhá je trasa Nabucco, prakticky paralelná s Blue Stream a zdroj plynu nie je v Rusku. Tieto dve trasy by si mali istým spôsobom konkurovať. Ktorá bude skôr a ako to bude naozaj to si musíme počkať, my by sme zatiaľ mali byť napojení na systém a pripravení v prípade núdze robiť operatívne zmeny.

Myslím si, že my by sme mali byť naďalej podielnikmi európskej plynovej aktivity a u nás by sme mali dať do stavu schopného prevádzky spojenie s Maďarskom, snažiť sa o nové kapacity zásobníkov, prípadne uvažovať o prepojení na sever v Poľsku. Okrem toho udržiavať možnosť obojsmernej prevádzky na všetkých našich existujúcich, aj nových spojeniach.

V zmysle poučenia z plynovej krízy by sme mali šetriť energiou, hlavne tou na vykurovanie, zateplovať, hľadať použiteľné alternatívy na báze domácich zdrojov a tiež lokálne využívať vietor a slnko. Tak som si to spočítal a podčiarkol podľa dostupných informácií z internetu a teraz želám príjemné sobotné a nedeľné leňošenie v teple...