Prúd času

Aby sme neuviazli v spomienkach, treba sa občas pozrieť aj na súčasnosť, na ten prchavý moment, ktorý je tu teraz a v momente je zase preč. Ľudia, príroda a veci okolo nás sú na pohľad nemenné. Tak ako bežne nevieme pozorovať rastliny v ich raste, tak ani vlastný život nevidíme ako neustálu zmenu, ktorá nás opotrebováva. Zdá sa nám, že sme stále rovnakí. Až sa raz pozrieme na fotografie spred rokov a zbadáme prúd času. Alebo deti, rastú a my sa nemeníme, iba na nich vidieť čas.

Život nad spomienkami

Dá sa povedať, že dosť bolo politiky? Nedá, je všade okolo nás. Aj v našej obývačke práve kraľuje Hríb. Máme tri televízory, rôzne staré, ale Lampa ide len na tom najnovšom. Jeden z tých starších je farebný, vyrobený v Česku, ten najstarší je z Rumunska, čiernobiely. Je veľmi zachovalý, svojho času sme ho kúpili ako dočasnú náhradu za pokazený Rubín-Tesla, ktorý odišiel týždeň pred revolúciou. Oba však majú nedostatočný kanálový rozsah na dnešné pomery káblovej televízie.

Náhodou, práve v tom istom čase ako nám odišiel Rubín, som prestal konzumovať hríby. Nie že by som zberačom neveril, príležitostne sa zúčastňujem na zbere aj ja, ale dobrovoľne som sa vzdal tej pochúťky, aby v prípade potreby bol vždy niekto, kto poskytne prvú pomoc... :) Nikdy sa nič také nestalo, ale bral som to ako prospešnú abstinenciu. Od istého času konzumujem virtuálneho Hríba, ale témy si starostlivo vyberám, to sme nakoniec očakávali aj od nežnej, že nám prinesie pluralitu názorov a slobodnú voľbu (aj TV programu).

Dnes, keď nie som v centre diania (v obývačke), sám sa zamýšľam nad mojimi spomienkami z tých čias. Sú tam kde majú byť, raz ich odtiaľ možno vytiahnem, ani to nemusí byť okrúhly dátum, len tak pre potešenie... Nemyslím si, že politici klamú, len niekedy to vypáli úplne naopak, a stalo sa to aj Václavovi Havlovi v jeho prejave z roku 1989. Nechcem citovať, ale kto má záujem, pozrie sa sem. Tak je to, mali sme ideály, dnes máme život.

Dnes naposled...

Daj Bože Vianoce

Pred nedávnom som sa sťažoval na skorý príchod Vianoc do médií ale tieto boli rýchlo vytlačené z centra pozornosti reflexiami na 17. november 1989. Okrúhly dátum zaúčinkoval neobyčajne silne, oveľa viac ako po iné roky sa spomína, píše a hodnotí ostatných 20 rokov. Porovnáva sa dnešok s ideálmi "nežnej".

To všetko je v poriadku, každý si rád zaspomína na silné emócie, ktoré nás vtedy držali. Aj u nás vyvesili spomienkové fotografie a dokumenty na to obdobie VPN a OF. Práve tieto dve odlišné organizácie boli predobrazom rozdelenia republiky, presnejšie - zrovnoprávnenia zložiek vtedajšej federácie. Už tam bol položený základ samostatného fungovania dvoch republík.

To ostatné čo nasledovalo, bolo iba pozvoľným uvádzaním písaných, aj nepísaných revolučných ideálov do života. Jedným z hlavných hesiel mítingov bola požiadavka na zrovnoprávnenie všetkých foriem vlastníctva. K tomu skutočne došlo v nasledujúcich rokoch a ja si myslím, že to bolo dosť podstatné, lebo z ideálov sa žiť nedá. Dodatočne si môžeme klásť otázku, kto z toho profitoval viac a kto menej?

Na ekonomické profity tej doby mám teóriu, že profitovali aktívni ľudia (ako vždy), ktorí videli trochu ďalej ako bežný občan. Tí nemuseli byť ani veľmi viditeľní, stačilo poťahovať nitky z pozadia. Využili pritom aj politické informácie a nenápadne smerovali porevolučný vývoj k dosiahnutiu svojich cieľov, ale tak to podľa mňa vždy chodí.

Na druhej strane sú tu pre masy aj slobody, tie sme dosiahli všetky, ľudské aj občianske, ktoré sú už závislé len od vlastných schopností, teda od stavu nášho konta. Dosiahli sme to, že každý sám má v rukách, v možnej miere svoj osud a pritom nikto nemusí skláňať hlavu pred samozvanými autoritami (nezamieňať s "celebritami":). Nič lepšie sme v roku 1989 nemohli zažiť.

Spravodajstvo týždňa

Z domova

Dnešný deň je u nás zasvätený voľbám do VÚC. Naozaj, voľby sú ako sviatok, lebo tak ako chodíme do kostola, tak chodíme aj k volebným urnám. Poriadne sa pred tým vyumývame, chlapi sa oholia a navlečieme sa do nejakého slušného oblečenia a niektorí nahodia aj úsmev. Protestujete, že nie všetci chodíme do kostola? Na veď! Aj v tom je kus podobnosti.

Tak isto by sa dalo povedať, že v Boha a v zázraky neveria len tí čo chodia do kostola, ale aj mnoho iných zo stáda pohodlných. Ateisti sa bijú do pŕs, že zázraky neexistujú. Existujú však aj politickí ateisti a tí zásadne nechodia k voľbám, lebo neveria na volebné zázraky.

Pravdaže, ani veriaci nečakajú po voľbách zázraky, ale hovorí sa, že viera aj hory prenáša... (alebo láska?). Tak, alebo onak, pre mňa je výsledok neistý, lebo som sa pred volebným aktom neoholil.

Prírodné zákony

Od istého času chodím plávať a tam občas premýšľam nad prírodnými zákonmi. Najlepšie mi to myslí pri splývaní na hladine. Riešil som napríklad problém s archimedovým zákonom. Ak plávam s vystrčenou hlavou, ťažšie sa držím nad hladinou, ale keď ponorím aj hlavu, splývam pohodlne, vtedy je to úplne perfektné. Jediným problémom je, že občas musím vystrčiť nad hladinu periskop.

Ak teda ponorená hlava pôsobí ako plavák a nadľahčuje telo, tak potom musí byť dutá. Výsledok pokusu - sám na sebe som dokázal, že mám dutú hlavu... Pozor, nezovšeobecňujem to, vy ju máte určite vyplnenú múdrosťami, tak si ju pekne držte nad hladinou a nespoliehajte sa, že vás hlava zachráni, keď vás hodia do vody.

Vianoce

Prvou predzvesťou blížiacich sa Vianoc sú vždy vianočné reklamy. Podľa nich sa už istý čas nachádzame v tomto cirkuse. Ešte zaujímavejším sviatkom ako Vianoce je Nový rok. Kedysi, k novému roku nosili kominári po domoch kominásky nástenný kalendár. Dnes túto tradíciu prevzal istý telefónny operátor pomarančovej farby. Pekná pozornosť, na každý týždeň propagácia nejakej oranžovej služby, to poteší.

Ku kalendáru je pribalený aj osobný list s ďalšími super ponukami. Na prvý pohľad, len sa človek nesmie zaujímať o podrobnosti. Napríklad rýchly internet už od 6 € a keď chcete balíček, aby bol užitočný, dostanete sa až na 23, alebo 33 €. Takže môj súčasný balíček bez obmedzenia dát, za 12 € je bezkonkurenčný a nemením podľa kalendára.

Na záver citát z diskusií na blogoch: Blbý národ, blbá vláda... (napísal: Blbec)

Vúcka, kraj, alebo župa?

Nemám čas, som strašne zaneprázdnený, lebo čítam knihu. Ešte stále nie som v stave prezradiť názov, ani autora, mám za sebou iba jednu štvrtinu, tak by to bolo príliš skoro. Na strane 84 ma však zaujal citovaný výrok svätého Bernarda, ktorý má hĺbku, tak ho tu odcitujem aj ja. Svätý Bernardín si položil otázku "Čo je Boh?" a sám na ňu aj odpovedal: On je dĺžka, šírka, výška a hĺbka.

Okrem čítania mám aj iné povinnosti, hoc aj také dobrovoľné, ako teraz keď práve pečiem oškvarkové pagáče. Mám na ne veľkú chuť, cesto som vypráskal a poviem vám, že pre ľudí postihnutých počítačovou myšou, je ručné miesenie cesta výborným tréningom. Cesto teraz chvíľu odpočíva a ja som si odskočil sem na kúsok relaxu.

V minulých dňoch som mal znovu príležitosť sledovať ľudí v čakárni u lekára. A keby len ľudí, ale musel som vnímať aj doktorov a sestry... Sestričky by mali byť v zásade milé osoby, najlepšie mladé a blonďaté. Včera som bol svedkom generačného stretu dvoch sestier a vyzeralo to tak, že sa pustia aj do vlasov.

Jedna pani, už bývalá sestrička sa domáhala pozornosti sestry, ktorá vyšla medzi pacientov v čakárni. Sestrička v službe ju rázne uzemnila a poslala do patričných medzí na úroveň ostatných čakajúcich. Tej staršej, v úlohe pacientky, nebolo viac treba, zvýšila hlas a opakovaná paľba sa chvíľu niesla čakárňou... Skončilo to tým, že pacientka sa bude sťažovať na vyšších miestach. Veď uvidíme! a buchla dvermi za sebou.

Načriem aj do iného súdka s kapustou - ani som sa nenazdal a už sú tu zase voľby. Žiadna veľká volebná kampaň, bilbordy si nevšímam, tak sa to ku mne priblížilo nejako plazivo. Nie že by som mal problém s voľbou, to nie, ale pravdu povediac tam nemám žiadnych mojich politických obľúbencov a nemám ich nielen tam. Navyše tá názvoslovná schizofrénia, kraj, župa, VÚC sa mi tiež nepáči.

K voľbám pôjdem aj tak, mám na to občianske právo, aspoň zatiaľ, kým kalení demokrati nevymyslia niečo iné. Svoje volebné právo využijem aj za cenu zmeny môjho osobného víkendového plánu. Pred vzdialenejšími veľkými voľbami ma zaujali špekulácie o možnom spojení Sulíkovej a Bugárovej strany. Je to zaujímavá myšlienka, len by som si netrúfol odhadnúť dopady takého spojenia.

No, ale stačilo politiky, idem sa pozrieť do trúby na pagáče...