Diskusia

Včera bola lampa o vlastenectve. Téma už dostatočne prežutá a čiastočne zbavená prudkých emócií v súvislosti s "vlasteneckým zákonom". Bol som zvedavý, ako sa zafarbí Hríbov lakmusový papierik, ponorený do názorov diskutujúcich. Základom diskusie je vždy výmena názorov a rozoberanie problematiky z rôznych aspektov, ale predpokladom istého dorozumenia je vyjasnenie si pojmov.

Vo včerajšej Lampe som registroval pozitívne i negatívne postoje k vlastenectvu názory vyprovokované zákonom. To je v konečnom dôsledku asi jediným prínosom tohto zákona, že rozvíril diskusiu o vlastenectve, ktoré je u každého človeka prítomné akosi prirodzene, že si to ani neuvedomuje. Je to ako dýchať vzduch, pokiaľ ho je dostatok, netreba na dýchanie ani myslieť. Moderátor sa snažil dávať svojim hosťom aj sugestívne otázky, aby sa prejavili a niekedy sa zdalo, že ich chce niekam nasmerovať, ale to Hríb robí v každej relácii.

Skvelou ukážkou človeka s jasnou argumentáciou, dobrou analýzou problematiky a správnym pomenovaním vecí, aj keď nakoniec vždy zo svojej národnostnej pozície, bol Kálmán Petőcz. Veľmi jasne, ale aj diplomaticky formuloval svoje vstupy Ľudovít Černák. S týmito dvomi je zrejme radosť diskutovať. Aby bolo jasné, tu sa nezaoberám postojmi účastníkov diskusie v iných sférach, ide mi len o dojmy z tejto včerajšej diskusie pod lampou, ktorú som sledoval.

Daniel Hevier u mňa obhájil svoj trochu skeptický postoj umelca a individualistu, to sa dá akceptovať, človek ktorý vytvára duchovné, či iné hodnoty prospešné celej spoločnosti, vôbec nepotrebuje hlasno a slovami deklarovať svoje vlastenectvo, to hovorí samé za seba. Zvláštnymi postojmi sa prezentoval historik Milan Zemko. Akoby sa snažil o historizujúci pohľad, ale niekedy sa mi zdalo, že sa nechal príliš ovplyvniť moderátorom. Tak trochu nerozhodné...

Skoro by som bol v tejto rekapitulácii zabudol na prítomnú dámu, Luciu Piussi. Akosi ma ničím nezaujala. Mal som dojem, že opakovaním svojich negatívnych postojov, špeciálne ku slovenskému vlastenectvu, plnila dohodnutý scenár relácie, ako oponent ostatným účastníkom. Možno aj pre ňu bola diskusia, poučením, podobne ako pre divákov. Stačilo iba chcieť a trochu pozitívne myslieť o svojej domovine, či vlasti.

Diva, ktorá sa diví

Dostal som prácu, už nie som nezamestnaný. Nesťažujem sa, lebo nemám čas, pracujem. Pred časom kolovalo také zistenie, že čítame texty povrchne, podľa prvého a posledného písmena v slove. Poprahedzované písnemá vo vnúrti slvoa vôbec nevadia. 11. marca mi padol zrak na titulok článku, ktorý som prečítal takto: Mladík zabil vlka... pri opakovanom čítaní som už prečítal skutočný titulok: Mladíka zabil vlak... To je to rýchle čítanie.

Blogovanie je sedenie pri počítači, ale aj tak je to istý relax po práci pri počítači. Čítal som nedávno, že aj Diva sa diví. Je to neuveriteľné, ale aj na tomto portáli sa nájdu zaujímavé veci. Toto bolo o "flirtovaní a gramatike". Zdanlivo nesúvisiace činnosti, ale opak je pravdou, vo virtuálnych flirtoch sú jediným dôležitým nástrojom potešenia slová. Adam Zajac sa v článku zamýšľa nad úrovňou gramatiky v pokecoch pri flirtovaní.

Nedá mi, aby som necitoval niektoré pasáže, napríklad takúto vetu:
- "Najtrápnejšie sa cítim vo chvíli, keď si začnem vymieňať RPčky so slečnou, ktorá robí také školácke chyby, že sa splaší aj môj antivírový program."
Najkrajšia myšlienka je však táto:
- "...kto podceňuje perfekcionizmus v narábaní s jazykom, podceňuje možno aj základnú slušnosť, čestnosť, dôveru."
- "Vadí mi ľahostajnosť a nedôslednosť. Aj keby išlo iba o nevinný flirt. Nielen šaty robia človeka. Slová takisto."
Vrelo odporúčam prečítať si celý článok na Dive, ktorá sa diví... Hlavne tým, ktorí si myslia, že dôležitejší je obsah ako forma.

______
Všetky gramatické chibi v tomto článku som urobil úmyselne... :)

Obnovený sci-fi seriál

Za starých, zlých čias sme v politike počúvali výlučne jednostranne orientované komentáre, teda neobjektívne, s povinným skloňovaním slova socializmus. Dnešná mládež Slovenska si nemôže pamätať aké to bolo, keď sa po "novembri" objavil prvý politický komentár z ktorého kričala maximálna snaha o nestrannú objektívnosť. Pre mňa to bolo ako živá voda.

Žiaľ tento štýl sa neujal nadlho, do politických úvah sa opäť vkradla stranícka neobjektívnosť. Dokonca aj politológovia sa už škatuľkujú na dobrých a zlých...Na blogoch sa potichu vytráca názorová pluralita a hlavne jej tolerovanie v diskusiách, kde často chýba vecnosť vyjadrovania. Existujú však aj svetlé výnimky, keď sa autor (diskutujúci) odváži mať iný názor ako väčšina a kolegovia diskutéri ho nevypoklonkujú s posmeškami a osobnými urážkami.

Na Nove začali opakovať seriál Hviezdna brána SG1. Potešilo ma to, lebo tieto najstaršie diely som nevidel. Kto číta waboviny vie, že nie som televízny maniak, SG je jediný seriál, ktorý sledujem, ak ho náhodou objavím. Aj na blogoch už teda začal predvolebný seriál skladaním poklôn vlastným protagonistom. Stále je v hre aj problematické delenie na pravých a ľavých, akoby všetkým nešlo o naše dobro...

V tejto súvislosti mi vždy napadne, ako jeden bývalý zakladateľ strany, ktorá vládla 40 rokov, spomínal na ich zakladajúci zjazd slovami: Viete, vtedy bola len sociálna demokracia, ale v nej boli jedni praví a my sme boli ľaví, tak sme si založili novú stranu... Dnes sa strany delia na inom, "osobnostnom" princípe. Našťastie už nie je šanca, že by sa tí ľaví opäť dostali k moci, aj keď "ľavých" politikov máme v každej časti spektra dosť. A keby len ľavých, ale aj kľavých...

Jánošík...

Vidieť Jánošíka - dajte si pozor, lebo vás niekto okradne. Je to náhoda, práve som dnes popoludní na istom spoločenskom webe videl fotky národného hrdinu, ako protestuje sám proti sebe. Teda, akože proti vlasteneckému zákonu, ale mne to pripadá silne kontraproduktívne. Nuž, niekedy je každý spôsob dobrý na zviditeľnenie.

Tá druhá časť nového príslovia je drasticky realistická. Okradli ma síce len o 15 €, ale bolo to značne nepríjemné. Asi mám smolu na dámy za poštovou prepážkou. Zvyčajne si pri platení účtov všetky položky vopred spočítam a pripravím si presnú sumu, aby to šlo hladko. Dnes som mal len dve položky, tak som prípravu zanedbal.

Pošta bola prázdna, pri priehradke som bol sám. Platil som bankovkami, len včera vyliahnutými z bankomatu, všetko nové kúsky. Do požadovanej sumy mi chýbali necelé 3 €, tie som nemal. V peňaženke som sa chvíľu prehŕňal, hľadajúc 5 €, ale nebola tam ani jedna, iba tie nové dvacky. Vzal som jednu s poznámkou, že menšie nemám. Dáma za okienkom všetko zhrabla, hodila do pokladne a capla mi na okno zopár mincí. Ozval som sa slušne, že ešte 15 € a ona, že veď som jej dal 5 €...

Žiaden svedok v intímnej vzdialenosti nestál, bolo tu len rozhodné tvrdenie jednej a druhej strany. Keď som ju vyzval, aby mi tú 5 € ukázala, vytiahla nejakú ošúchanú, čo rozhodne nebola z mojej peňaženky. Mal som sa ísť sťažovať? Nešiel som, nemal som náladu na hádanie. Tak či onak, môj pokoj v duši najmenej pre dnešok je v r...i. (sorry). Vykašlal som sa na to, ale na tú dámu si dám nabudúce bacha.

Vlastne si v budúcnosti dám bacha na celú poštu. Tak teda, zajtra doobeda pracujem ako vlastenec, takpovediac na oltár vlasti, na podporu ženskej rovnoprávnosti. Nebudú predsa u nás zbíjať len kadejakí chlapci z Terchovej...

Česká povaha na pretrase

Rád by som zmiernil zlý dojem z mojej kritiky relácie Partička niečim pozitívnym. Už včera sa mi naskytla príležitosť, len som nestíhal. Na ČT1 som sledoval talk show Karla Šípa s tromi hosťami, ktorých mená mi nič nehovorili, ale to nevadí. Bolo to ako liečebná kúra v Karlových Varoch a thajská masáž dohromady. Teda úžasný nápor najmä na bránicu vo chvíľach nezadržateľného rehotu. Humor Karla Šípa mám rád, je uvoľňujúci a pritom inteligentný. Jeho relácie by sa mohli požívať ako inštruktážne videá v škole humoru, keby taká existovala.

Páni hostia Karla Šípa presne sadli k danej téme. Slavomír Hubálek, psychológ, ktorý sa profesionálne zaoberá otázkou českej povahy, Mariusz Szczygiel, poľský novinár a publicista a nakoniec Američan Jon Davis, odborník na IT a PR žijúci v Prahe. Všetci náramne vtipní, na spôsob anglického humoru, čo mi vyhovuje. Poliak hovoril pomerne dobre česky, Američana som si musel dešifrovať spôsobom simultánneho prekladania do českej hovorovej reči, ale to vôbec neubralo na humorných replikách. Kto mi neverí, nech beží rovno do archívu ČT1.