Vtipné vety (1)

Rady starnú generačne...

Hodina duchov

Keď sme boli malí, strašili nás polnočnou hodinou duchov. Časy sa menia a duchovia majú v modernej dobe iné maniere. Práca ma dnes priviedla do môjho starého kolektívu, kde sa mi ušiel jeden z desiatich počítačov. Všetky sú udržiavané na aktuálnej výkonnostnej úrovni, vrátane softvéru, tak je to v podstate jedno, kto kde sedí, aj tak sme všetci na jednej sieti.

Mojou úlohou bolo modifikovať dokumentáciu k projektu, čo okrem textu obsahovalo aj zmeny na dvoch výkresoch. Keď som už mal všetko hotové, chystal som sa zapísať aktuálny stav a odísť na obed, na monitore sa objavila správa v tom zmysle, že spracovateľovi softvéru je ľúto, že moja práca je stratená. Vtom zaznel poludňajší zvon na kostolnej veži a monitor v zápätí nadobro zhasol. Márne boli moje vzdychy a snaha o záchranu.

Rozhorčene som sa posťažoval kolegom, ale namiesto údivu sa začali smiať, či neviem že ten počítač sa každý deň, presne o dvanáste hodine uvedie do hypnotického spánku so stratou všetkých neuložených dát... Veru som to nevedel a ani systémový analytik vraj netuší, čím to je, ale už to trvá nejaký čas. Hodina duchov a poludníc v modernom vyhotovení. Aj v dnešnej dobe je niečo medzi nebom, zemou a počítačmi.

Malé katastrofy sa naozaj stávajú každodenne. A vedci v CERN-e sa trápia s malými čiernymi dierami...

Titanský súboj v Maxe

U Anety som avizoval túto moju dojmovú recenziu (12:33), ktorá ešte nie je napísaná, tak si musím pohnúť a idem na vec.

V poslednom období po Avatarovi som si dal predsavzatie, že ak do kina, tak len na 3D. Predo mnou videli Súboj titanov už niekoľkí členovia rodiny, ich odporúčania boli pozitívne, tak som nenápadne vytvoril situáciu a išli sme do kina. Nie som pamätník starého súboja, tak moje očakávania boli otvorené každej možnosti v oblasti filmových dojmov.

Trnavský Max mi je sympatický už od Avatara, tak som sa celkom tešil. Miesto sme mali trochu bokom, ale vydržali sme nápor oneskorencov, ktorí sa počas reklám predierali cez nás na svoje lepšie miesta. Prekonali sme aj sklamanie z dvoch dlhých návštevníkov s vysokým posedom, presne v našom zornom poli, v dôsledku čoho som si dve hodiny naprával chrbticu vzpriameným sedením ako v škole.

Tak som zbieral malé drobné čierne bodíky ešte než začal film. Po nasadení 3D okuliarov som zaregistroval nápadné stmavnutie obrazu, na čo som si musel zvyknúť a ani priestor 3D nebol vo filme príliš dokonalý... Napriek všetkému som sa uvoľnil a sústredil som sa na film. Čakal som dynamiku, ale nie len takú z dynamickej kamery a nastrihaných kúskov scén. Táto umelá dynamika mi pripomenula prvú časť nášho najnovšieho Jánošíka.

Ani efekty a počítačové animácie v Súboji titanov nedosiahli výraznú úroveň Avatara (to je môj súčasný etalón :). Očakával som dokonalejšie spracovanie. Nebudem popisovať dej, ani masky a hercov, o tom píše zasvätene "Riddick", tí pre mňa nie sú až tak dôležití. Vcelku mi začiatok filmu pripadal dosť zdĺhavý a ani finále ma príliš nepresvedčilo.

Nebudem to viac naťahovať, môj zážitok s mládežou a pukancami na začiatku je rovnaký, ako popisuje Riddick, iba mobily nesvietili a ani napomádovaný pubertiak nesedel v našej blízkosti. Zo sály som vychádzal mierne rozčarovaný. Keď som hľadal číselné vyjadrenie môjho dojmu zo Súboja titanov a porovnanie s Avatarom (10 bodov), tento film dostal u mňa len 3 body.

Záverečný gól a isté vysvetlenie ma čakalo až doma vo forme správy, že Súboj titanov nebol natočený ako 3D, až dodatočne bol prepracovaný do tohto formátu. Neviem ako je to možné a či je to vôbec pravda, ale ak áno, tak by som podľa mojich zásad na tento film ani nemal ísť. O veľa by som neprišiel, ale ako sa hovorí, je lepšie raz vidieť film, ako dvakrát o ňom čítať...
________

Fundovaná recenzia: Mariňák Perseus... (Vojtěch Rynda, Lidové noviny)

Hudba sfér

Dnes to bude trochu osobné, tak tí čo ma nemajú radi osobne, nemusia to čítať :) Včera som náhodou, pozde večer chvíľu počúval a pozeral v TV Mariána Vargu, jeho hudbu a jeho interpretáciu vlastných skladieb. Pri tom som prišiel na to, že hudba je vlastne rovnaké "zázračno" ako duša človeka.

Hudba je súčasťou a možno aj podmienkou života, je jedinečným prejavom duše. Vidím Mariána Vargu, ako sa kláti nad klávesami, ale vidím aj jeho dušu, ktorú vkladá do hry aby poletovala priestorom. Cítim to a moja duša hltá tie tóny a melódie, obrazy vytvorené inou dušou. Hudba je súčasťou duše a spev vtákov je dôkazom faktu, že aj zvieratá majú svoju dušu.

Určite má dušu aj celý vesmír, veď pochádza od rovnakého stvoriteľa, ktorého sme si pomenovali Boh. Boh je dušou vesmíru a všetkých živých i neživých vecí v ňom. Všetko tu do seba zapadá a podriaďuje sa stanoveným zákonom v neustálom pohybe, v nekonečnej zmene. V relatívnom pokoji, či v kolíziách nutných pre zrod nových foriem.

Organová hudba to všetko najlepšie vyjadruje. Nie náhodou si našla miesto v kostoloch.

Môj vzťah k organovej hudbe pochádza z kostola. Bežný organista v dedinskom kostole príliš nevynikal, málokedy vybočil z naučenej melódie, ale raz prišiel na návštevu organista odniekiaľ z vesmíru, bol slepý a náš starý organ konečne dostal príležitosť ukázať, čo v ňom je. Chlapci vzadu ledva stačili ťahať mechy, babky sa vo vytržení začali pohoršovať kvôli "svetskej hudbe" v chráme.

Organová hudba je však iba jedna. Je rovnako božská, ako svetská. Napĺňa fyzikálny priestor i nehmotné duše v súzvuku a spolupatričnosti vesmíru.

Fa je fajn

Aby som bol úplne presný, facebook je fajn. Som na internete viac čitateľ ako autor, ale to tak asi tak vychádza u každého blogera. Na jeden stvorený spot mi pripadne tak odhadom cca 55 prečítaných. Najčastejšie čítam blogy na blog.sme.sk, ale už som prečítal aj niečo na novom blogovisku pravda.sk.

Obával som sa, že s blížiacimi voľbami bude stúpať krivka kvantity a klesať kvalita spotov. S prekvapením zisťujem, že to nie je až také zlé, dokonca sa objavujú sem tam aj seriózne spoločensko-politické úvahy a analýzy. Trochu sa zmiernila aj jednofarebnosť názorov, zdá sa, že obe pozičné strany sa chcú zapojiť do predvolebnej diskusie.

Keď už sme u diskusií, treba povedať, že aj tam sa zmiernili reaktívne tóny. Prvé internetové diskusie, na ktoré som v závere minulého storočia náhodne narazil, boli pre mňa šokujúce pre neuveriteľnú vulgárnosť a hroznú žumpu, ktorú tam niektorí vylievali. Našťastie tie časy sú už definitívne preč. Na blogu sme aj vďaka snahe adminov o čistotu diskusií. Je to chvályhodné.

Slušnej diskusii na blogoch prispel, podľa môjho názoru, tak trochu aj facebook, ktorý v užšom kruhu vstrebáva potrebu niektorých ľudí voľne a bez obalu sa vyjadrovať. Prekvapuje ma, že to dosť láka aj nežnejšiu polovičku nášho ľudstva... Aj by som tu niečo jemné zacitoval z vlastnej skúsenosti, ale klávesnica mi to nedovolí... :)
______________________________
pod čiarou: Zvláštnou bútľavou vŕbou sú na facebooku skupiny. Na ukážku niektoré:
Študentské
- Mám strašnou chuť se učit, ale naštěstí se umim ovládat... - 48 543 členov
- Kdybych trávil tolik času učením jako jsem na facebooku, byl bych Einstein! - 10 960 členov
Akože vtipné
- Je vedecky dokázané, že fajčenie skracuje vašu cigaretu - 26 066 členov
Akože degradujúce
- Keby debilizmus kvitol, tak niektorí ľudia chodia ako botanická záhrada...! - 14 456 členov
Akože eroticko-intímne
- Žena bez bruška je jak hrnček bez uška, žena bez riti je jak váza bez kvítí - 17 792 členov
- Mám malý prsa, protože spím na briše :D - 16 662 členov
A nakoniec vulgárne
- Som za kazdu p.covinu, ale ..... rozhodne volit nebudem... 26 182 členov
- Někdy je potřeba se na všechno vy.rat... - 18 563 členov
- Nervy v p..i - 274 členov