po...

Gabriel Šípoš sa vo svojom blogu zamýšľa nad zlou taktikou média "Sme" pred voľbami. Vlastne priznáva, že Sme robí politiku, v tomto prípade podľa neho kontraproduktívne. K môjmu úžasu dospel k celkom logickému záveru, že nám chýba "alternatívny denník". V tejto súvislosti som si spomenul na nedávny článok Filipa Struhárika na jeho blogu, že "Fico má vlastný denník". Nejakou divnou kombináciou k tomu dospel, možno v obave z konkurencie pre jeho domovské médium skritizoval nového majiteľa Pravdy.

Pre mňa je v našich papierových médiách príliš veľa poloprávd, preto si v zásade žiadne noviny nekupujem. Pre istotu som si hneď pozrel aj moje internetové portfólio "denných" informácií a nenašiel som tam žiaden "mienkotvorný" slovenský denník, ak nepočítam blogy. Tie mi dávajú dostatočne pestrý obraz reality a dostatočne pravdivý, aj keď, samozrejme všetkému ani na blogoch netreba veriť. Tiež je tam veľa straníckej propagandy, ale na to sa dá použiť jednoduchý filter. Niekde stačí čítať len titulky a niekedy stačí aj meno známeho autora... Rozhodne si svoje názory tvorím bez mediálnych barličiek. Žiadúce sú fakty.

Včera som chvíľu počúval televíznu diskusiu pod Lampou, kde sa v podstate zaoberali podobným problémom, že čo bolo v médiách pred voľbami... Naivne som si myslel, že stále platí novinárska prax, ktorá si (kedysi) vyžadovala overenie informácie z dvoch nezávislých zdrojov. Prítomnému redaktorovi stačilo, že ON verí akejsi nahrávke, ktorú dostal nevedno od koho na stôl. Kde je viera, tam nie sú potrebné argumenty a fakty blednú závisťou.

Silne mi to pripomenulo Mečiarove najlepšie časy, keď nachádzal ráno na stole akési zaujímavé informácie z neznámeho zdroja. Nikto vraj nevie, kto z pozadia poťahuje za nitky keď marionety konajú a to je trochu nepríjemné. Ono je to v skutočnosti obludnejšie, ako sa zdá. Médiá vládnu z pozadia viac ako by sme si mysleli. Už za "komunistov" ich priliehavo nazvali siedmou veľmocou (len zabudli, že lož nemá krídla). V Lampe sa asi míňa petrolej a v Hríbovom rybníku nápadov sa voda nenápadne vyparuje a to kapry nemajú rady.

Komárom

Horúcou politickou témou týchto dní sú komáre. Ak náhodou po voľbách Fico stratí vládu, na komárov si už nikto nespomenie, tak radšej tento spot venujem komárom už teraz. Teda, nech zhynú komáre! Osobne ma ešte veľmi neobťažili, len dnes ráno, keď som sa vybral do volebnej miestnosti, ma obleteli hneď ako som vyšiel von. Našťastie ma netrafili. Možno v tom bolo aj kus politiky, aby som si to nerozmyslel a šiel voliť. Ako by tušili aj komáre, aké číslo som si vybral a tiež chcú svetlú budúcnosť pre svoje deti a vnúčence...

Včera podvečer to však vyzeralo hrozivejšie, hlúčik susediek mávajúcich rukami pod lipou sa rozčuľoval, čože je toto za svet, keď sa kvôli komárom nemôžeme pokojne ani porozprávať? Nedávno sa sťažovali, že čo je to za počasie, keď stále prší a prší... Od zajtra budú bedákať, že je horúco a mohlo by zapršať. Veru tak to chodí. Naše susedky si rady zaklebetia, inak povedané, vymieňajú si čerstvé informácie, ale aj také čo už trochu zapáchajú a sú po záruke... Niektoré sú všetečné ako markíza a iné iba joj-kajú.

Čo ma nepáli, by som nemal hasiť, lebo nie som hasič, tak by to na dnes stačilo o komároch, lebo ako sa zdá, som zatiaľ voči nim dočasne imúnny. Veď uvidíme po voľbách, či prestanú štípať mojich spoluobčanov. Ak neprestanú, vytiahneme do boja proti komárom (a kliešťom) s repelentmi...

Som majster

Dnes iba pár slov...

Už pol roka pečiem chlieb v domácej pekárničke, pridŕžam sa receptov. Dnes som bol lenivý a nehľadal som žiaden recept, prvýkrát som dávkoval suroviny od oka, ale s citom. Vodu, mlieko, jogurt, múku soľ, ocot a droždie. Pre zlepšenie chuti rascu a ľanové semienka počas miesenia. Výsledkom je najkrajší a najchutnejší chlieb, aký som kedy upiekol.
Dnes som zložil tovarišské skúšky na domáceho majstra pekára.

Obrtlík

Niekedy potrebujem zvláštne veci. Tak už nejaký čas premýšľam nad jedným drobným a užitočným vynálezom do domácnosti. Neprezradím čoho sa dotýka, len náznakovo, že ide o tú malú intímnu miestnôstku, kde aj kráľ Svätopluk chodil pešo. Na hrade mal iste svoj vyhradený kút s dierou v podlahe, ale vonku musel za kríky, ako všetci poddaní.

Pravdupovediac, ten môj vynález nemá nič spoločné so Svätoplukom, rovnako ako nenávistné tirády na blogoch proti odhaleniu jeho sochy na bratislavskom hrade. Nechápem, skadiaľ berú Svätoplukovi opozičníci takú istotu, veď existuje také oslovenie v liste od pápeža, že Svätopluk je kráľ, tak budeme ďalej hľadať dokument, v ktorom sa píše, že kráľ nie je? Na východe by povedali "I tak še da". Tak sa bazíruje na tom, že síce mohol byť kráľ, ale nebol korunovaný. V Kocúrkove by to lepšie nevymysleli.

Tak, či onak, Svätopluk bol vládcom Veľkomoravskej ríše a teda aj panovníkom našich slovenských a slovanských predkov. Vôbec nie je dôležité ako sa vyvinul dnešný názov Slovák. Slová sa menia úplne zákonite a prirodzene sa s časom vyvíjajú. Sme tu a budeme tu aj v budúcnosti... Slová sú niekedy zavádzajúce. Aj to "sme", také poctivé slovo a čo z neho urobil Mečiar... Teda ak sa dobre pamätám, bolo to za jeho panovania, keď sa roztrhla stará mládežnícka Smena a jej odtrhnutá časť sa nazvala SME a teraz nevieme, čo sme a čí sme... Tomu sa hovorí čaro nechceného.

Kam ma to doviedol ten nevinný obrtlík, až do tajomných mediálnych zákutí... Patrí sa dokončiť myšlienku, tak som teda vošiel do železiarstva a pýtal som si obrtlík. Čakal som, že bude nasledovať niekoľko minút otázok a odpovedí na telo, ale nič také sa nestalo. Predavačka mi rovno ukázala na skrinku, kde bolo niekoľko obrtlíkov rôznych veľkostí.

Obrtlík sa mi však už vôbec nehodil do krámu, lebo pôvodnú myšlienku som na mieste činu modifikoval na iné čudo, ktoré ešte nemá meno. Počkám teda do blízkych volieb a potom ho pomenujem. Dovtedy sa budem modliť, aby Svätopluk ostal na hrade, aby zajtra neodcválal s Hlinom dolu z kopca.

Pele-mele

Všetko, čo sa nehodí do žiadnej inej rubriky, patrí do pele-mele. V niekdajšom časopise "Mladý svět" boli v tejto rubrike rôzne zahraničné zaujímavosti a kuriozity, zvlášť z toho vzdialeného a nedostupného, západného sveta. V roku 1968 sa tam prvýkrát objavili aj také veci ako "call-girl", alebo "strip-tease", ale čoskoro sa písalo aj o AIDS. Vo vtedajších "našich médiách" to ešte bolo tabu, ale čitatelia Mladého světa mali výnimku, boli informovaní medzi prvými.

V duchu pele-mele sa teraz prenesiem do súčasnosti, do každodennej potreby, ktorou je je konzumácia jedla. Aj včera večer som zabudol na správnu životosprávu a špekuloval som nad tým, akú zaujímavosť si pripraviť. V ostatnom čase mi náramne chutí mlieko a výrobky z neho. Hlavne to originálne kravské mlieko, priamo od zdroja, teda z automatu prvovýrobcov. Nedávno som našiel v chladničke krabicové mlieko s nápisom 0,1% tuku... Na rehot, že vraj mlieko.

S veľkým sebazaprením som vypil za pohár bielej žbrndy, ktorá chutila ako zriedený latex. Nikdy som latex nepil, ale určite nechutí horšie ako nevlastná sestra mlieka s 0,1% tuku. Včera som to chudobné mlieko obišiel zďaleka, to nie je pre mňa primeraná strava a padol mi zrak na jogurt. Samozrejme plný smotanový jogurt od výrobcu, ktorého uznávam a konzumujem. A bola tam ešte májová bryndza, tak som skúsil novinku - do jogurtu som vmixoval asi 5 lyžičiek májovej bryndze a bolo to super, bombové.

Prší. A prší a prší... Televízne štáby sa vybrali, kam inam, ako do do obce Prša. V Prši prší, to je naozaj zábavné. V Prši napršalo, a riečka Suchá sa vyliala. Tam neďaleko je aj tá krajina, v ktorej sa voda sypala a piesok sa lial, veď to poznáte z maminých rozprávok. A prší nielen v Prši, prší aj tu, aj tam, aj všelikde inde. Kravčík nás varoval a stále varuje. Treba zlikvidovať lesné cesty a je to. Niečo na tom asi bude. Ešte že na Váhu máme priehradovú kaskádu z minulosti.

Ako zvyčajne, aj proti názorom Kravčíka sa našli oponenti. Bolo to síce už dávnejšie, ale ktovie, aké majú skóre dnes? Keď prší a prší... Ale vždy pršalo a dúfajme, že ešte dlho bude. Nie teraz a takto v jednom kuse, ale občas by predsa len malo napršať, aby to oteplovanie klímy nebolo také strašné... A aby nám rástli rajčiny, paprika, mak, mrkva, kukurica a petržlen, víno a tak ďalej.

atď.