Drótovať, flekovať

Tak nejako sa ozývali kedysi hlasy drotárov v našich dedinách. Drotár šiel po ulici, zväčša tlačil bicykel a vykrikoval predmet svojho podnikania. Smaltované hrnce sa po čase prederavili a aby ich nebolo treba vyhodiť, zavolal sa do dvora drotár. Nožnicami na plech vystrihol dva krúžky s dierkou. Vypýtal si od gazdinky trochu múky a vodu na zarobenie kvásku, ktorý potom použil ako lepidlo, či tmel pod plechové "fľaky". Tie priložil z oboch strán diery a železným nitom ich spojil.

Okrem drotárov chodievali aj "handrári". Tí zbierali staré šatstvo a iné nepotrebné handry. Ako bonus dávali za to ľuďom lacné kuchynské riady, taniere a misky. V oblasti zberu druhotných surovín sa pohybovali aj "kožkári". Tí podobne ako handrári zbierali kože z domácich zvierat. Na jeseň sa na dolniakoch objavili predavači jabĺk a iného ovocia z oblasti Prievidze, kde bol prebytok úrody.

Všetko zaniklo, len zberači starého nábytku sa občas prejdú ulicou, samozrejme autom s tlampačom. Všetkých týchto "lacných Jožkov" nahradili supermarkety. Na vozoch nám vozia ovocie a zeleninu zo Španielska, a dokonca aj z Afriky (nielen južné ovocie). Rajčiny síce vyzerajú ako rajčiny, ale chuť nechávajú vo svojej domovine a tak je to aj s inými druhmi. Naše sady sa scvrkávajú.

V dnešných časoch nastupujú nový "lacný Jožkovia", len sa už nevolajú drotári ani handrári, sú to vymakaní marketingoví manažéri. Chodia z bytu do bytu so vzorkom svojho výrobku, majú slušné, ale "vlezlé" a neodbytné správanie. Sú oblečení v kvalitných oblekoch a pre zvýšenie efektu ich zvykne sprevádzať aj sympatická žena ako doplnok. Včera ponúkali akési parfumy.

Fascinujúci je ich perfektne nacvičený výstup, len im ho nesmie potenciálny odberateľ prerušiť. Po úvodných zdvorilostných frázach vytiahol balíček, v ktorom bola akási voňavka pre ženy. Potom nasledovala stať o voňavkách pre mužov... Tu som ho prerušil, že sa zbytočne namáha, tak mi vzal ponúknutý darček a stále slušne, ale sklamane sa porúčali. Iste aj neúspešný odchod majú nacvičený.

Samostatnou kapitolou je telefonický marketing. Kde áno a kde nie, zoženú si vaše telefónne číslo a žiadajú vás o chvíľu času na anketu, alebo vás po nacvičenom monológu pozvú na seansu, kde zažijete prekvapenia a čo to vám dajú aj zadarmo. Nič nemusíte kúpiť, leda ak z vďačnosti za obed zadarmo. Všetko je možné odmietnuť už v zárodku, ak máte srdce z kameňa a svedomie vám dovolí strápniť volajúceho.

Najnovším hitom je právnický telefonický marketing. Dodnes nie som schopný prísť na to, či je to dobré, alebo nie. Volala mi jedna slečna z akejsi právnickej kancelárie, že mi môžu poskytnúť výhodné právnické služby... V tom momente som si začal spytovať svedomie, čože som to nekalého vykonal, keď ma chcú zachraňovať právnici? Lebo čo keď moje číslo našli v registri trestov? Som presvedčený, že ho mám panensky čistý, ale ktovie? Nedaj Bože, aby som takú službu potreboval.

Právny štát, to je pojem, ktorý sa občas dostane do diskusií, ale zväčša sa používa len ako kladivo na čarodejnice. Čo znamená telefonický právny marketing z pohľadu štátu, to je otázka. Zrejme právnici nemajú do čoho pichnúť... Môže to znamenať, že dôvera v právo hlboko poklesla a ľudia sa radšej dohodnú mimo práva a súdu. To by nebolo zlé.

Tiež to môže znamenať, že väčšina z nás sa pohybuje v medziach zákona a nie je v konflikte s právom iných. To by hádam tiež nebolo zlé. Núka sa mi na záver také prirovnanie, že právnici sú ako tí drotári, plátajú diery na deravých hrncoch. Drotári museli drôtovať len dovtedy, kým sme nezačali používať kvalitné (a drahé) riady, diery sa prestali vyskytovať a tak postupne zaniklo drotárske remeslo.

po...

Gabriel Šípoš sa vo svojom blogu zamýšľa nad zlou taktikou média "Sme" pred voľbami. Vlastne priznáva, že Sme robí politiku, v tomto prípade podľa neho kontraproduktívne. K môjmu úžasu dospel k celkom logickému záveru, že nám chýba "alternatívny denník". V tejto súvislosti som si spomenul na nedávny článok Filipa Struhárika na jeho blogu, že "Fico má vlastný denník". Nejakou divnou kombináciou k tomu dospel, možno v obave z konkurencie pre jeho domovské médium skritizoval nového majiteľa Pravdy.

Pre mňa je v našich papierových médiách príliš veľa poloprávd, preto si v zásade žiadne noviny nekupujem. Pre istotu som si hneď pozrel aj moje internetové portfólio "denných" informácií a nenašiel som tam žiaden "mienkotvorný" slovenský denník, ak nepočítam blogy. Tie mi dávajú dostatočne pestrý obraz reality a dostatočne pravdivý, aj keď, samozrejme všetkému ani na blogoch netreba veriť. Tiež je tam veľa straníckej propagandy, ale na to sa dá použiť jednoduchý filter. Niekde stačí čítať len titulky a niekedy stačí aj meno známeho autora... Rozhodne si svoje názory tvorím bez mediálnych barličiek. Žiadúce sú fakty.

Včera som chvíľu počúval televíznu diskusiu pod Lampou, kde sa v podstate zaoberali podobným problémom, že čo bolo v médiách pred voľbami... Naivne som si myslel, že stále platí novinárska prax, ktorá si (kedysi) vyžadovala overenie informácie z dvoch nezávislých zdrojov. Prítomnému redaktorovi stačilo, že ON verí akejsi nahrávke, ktorú dostal nevedno od koho na stôl. Kde je viera, tam nie sú potrebné argumenty a fakty blednú závisťou.

Silne mi to pripomenulo Mečiarove najlepšie časy, keď nachádzal ráno na stole akési zaujímavé informácie z neznámeho zdroja. Nikto vraj nevie, kto z pozadia poťahuje za nitky keď marionety konajú a to je trochu nepríjemné. Ono je to v skutočnosti obludnejšie, ako sa zdá. Médiá vládnu z pozadia viac ako by sme si mysleli. Už za "komunistov" ich priliehavo nazvali siedmou veľmocou (len zabudli, že lož nemá krídla). V Lampe sa asi míňa petrolej a v Hríbovom rybníku nápadov sa voda nenápadne vyparuje a to kapry nemajú rady.

Komárom

Horúcou politickou témou týchto dní sú komáre. Ak náhodou po voľbách Fico stratí vládu, na komárov si už nikto nespomenie, tak radšej tento spot venujem komárom už teraz. Teda, nech zhynú komáre! Osobne ma ešte veľmi neobťažili, len dnes ráno, keď som sa vybral do volebnej miestnosti, ma obleteli hneď ako som vyšiel von. Našťastie ma netrafili. Možno v tom bolo aj kus politiky, aby som si to nerozmyslel a šiel voliť. Ako by tušili aj komáre, aké číslo som si vybral a tiež chcú svetlú budúcnosť pre svoje deti a vnúčence...

Včera podvečer to však vyzeralo hrozivejšie, hlúčik susediek mávajúcich rukami pod lipou sa rozčuľoval, čože je toto za svet, keď sa kvôli komárom nemôžeme pokojne ani porozprávať? Nedávno sa sťažovali, že čo je to za počasie, keď stále prší a prší... Od zajtra budú bedákať, že je horúco a mohlo by zapršať. Veru tak to chodí. Naše susedky si rady zaklebetia, inak povedané, vymieňajú si čerstvé informácie, ale aj také čo už trochu zapáchajú a sú po záruke... Niektoré sú všetečné ako markíza a iné iba joj-kajú.

Čo ma nepáli, by som nemal hasiť, lebo nie som hasič, tak by to na dnes stačilo o komároch, lebo ako sa zdá, som zatiaľ voči nim dočasne imúnny. Veď uvidíme po voľbách, či prestanú štípať mojich spoluobčanov. Ak neprestanú, vytiahneme do boja proti komárom (a kliešťom) s repelentmi...

Som majster

Dnes iba pár slov...

Už pol roka pečiem chlieb v domácej pekárničke, pridŕžam sa receptov. Dnes som bol lenivý a nehľadal som žiaden recept, prvýkrát som dávkoval suroviny od oka, ale s citom. Vodu, mlieko, jogurt, múku soľ, ocot a droždie. Pre zlepšenie chuti rascu a ľanové semienka počas miesenia. Výsledkom je najkrajší a najchutnejší chlieb, aký som kedy upiekol.
Dnes som zložil tovarišské skúšky na domáceho majstra pekára.

Obrtlík

Niekedy potrebujem zvláštne veci. Tak už nejaký čas premýšľam nad jedným drobným a užitočným vynálezom do domácnosti. Neprezradím čoho sa dotýka, len náznakovo, že ide o tú malú intímnu miestnôstku, kde aj kráľ Svätopluk chodil pešo. Na hrade mal iste svoj vyhradený kút s dierou v podlahe, ale vonku musel za kríky, ako všetci poddaní.

Pravdupovediac, ten môj vynález nemá nič spoločné so Svätoplukom, rovnako ako nenávistné tirády na blogoch proti odhaleniu jeho sochy na bratislavskom hrade. Nechápem, skadiaľ berú Svätoplukovi opozičníci takú istotu, veď existuje také oslovenie v liste od pápeža, že Svätopluk je kráľ, tak budeme ďalej hľadať dokument, v ktorom sa píše, že kráľ nie je? Na východe by povedali "I tak še da". Tak sa bazíruje na tom, že síce mohol byť kráľ, ale nebol korunovaný. V Kocúrkove by to lepšie nevymysleli.

Tak, či onak, Svätopluk bol vládcom Veľkomoravskej ríše a teda aj panovníkom našich slovenských a slovanských predkov. Vôbec nie je dôležité ako sa vyvinul dnešný názov Slovák. Slová sa menia úplne zákonite a prirodzene sa s časom vyvíjajú. Sme tu a budeme tu aj v budúcnosti... Slová sú niekedy zavádzajúce. Aj to "sme", také poctivé slovo a čo z neho urobil Mečiar... Teda ak sa dobre pamätám, bolo to za jeho panovania, keď sa roztrhla stará mládežnícka Smena a jej odtrhnutá časť sa nazvala SME a teraz nevieme, čo sme a čí sme... Tomu sa hovorí čaro nechceného.

Kam ma to doviedol ten nevinný obrtlík, až do tajomných mediálnych zákutí... Patrí sa dokončiť myšlienku, tak som teda vošiel do železiarstva a pýtal som si obrtlík. Čakal som, že bude nasledovať niekoľko minút otázok a odpovedí na telo, ale nič také sa nestalo. Predavačka mi rovno ukázala na skrinku, kde bolo niekoľko obrtlíkov rôznych veľkostí.

Obrtlík sa mi však už vôbec nehodil do krámu, lebo pôvodnú myšlienku som na mieste činu modifikoval na iné čudo, ktoré ešte nemá meno. Počkám teda do blízkych volieb a potom ho pomenujem. Dovtedy sa budem modliť, aby Svätopluk ostal na hrade, aby zajtra neodcválal s Hlinom dolu z kopca.