Včera som namiesto vychádzky sedel. Bola to opäť náhoda, na poslednú chvíľu sme sa ocitli v kine MAX. O filme Lietajúci Cyprián som si už niečo prečítal v recenziách, vnímal som reklamnú kampaň a tiež pozitívne reakcie známych, ktorí film videli. Musím uznať, že vo filmovom marketingu sa už trochu vyznáme...
Ale nič nie je jasnejšie ako vlastná skúsenosť a prax nad teóriou. Pravda nie je vo hviezdach, ale na plátnach kín... Jakubisko nás už naučil, že film je film, aj keď čerpá inšpiráciu z histórie. Dávna realita môže byť niečo celkom iné. Teraz mi je už jasné, že film sa nemusí držať ani legendy. Veď už Jánošík to ukázal dosť jasne v mnohých spracovaniach.
Historický filmový príbeh je filmový a píšu ho naši súčasníci, je to o ich pohľade a o ich názoroch na veci minulé. Lietajúci Cyprián z filmu ma trochu sklamal. Nie herec, herecky to bolo takmer dokonalé, ale skôr mám výhrady k dynamike filmu, ktorá bola taká, že môj sused v kine si párkrát "schrupol" a mne sa tiež chvíľami otvárala sánka (zívanie je "nákazlivé").
Marketing bol úspešný, kúpil som si lístok do kina (5 €) a to ostatné už nie je podstatné, prežil som. Vcelku to bol dobrý film, ale v mojej stupnici filmárskej kvality sa umiestnil len v oblasti slušného priemeru. Veď je náš, aj keď Cyprián nakoniec neletel na krídlach podľa Da Vinciho, ale skončil ako neúspešný paraglidista...
Už sa teším na nový Jakubiskov film o Svätoplukovi. Jakubisko by sa však mal poponáhľať, kým sa Svätoplukov kôň na hrade nesplaší.
Bola by to hanba, keby sa medzičasom podarilo "sochoborcom" Svätopluka odstrániť a je mi úplne jedno, ako ho sfilmuje Jakubisko - či to bude kráľ, alebo "len" veľký panovník starých Slovanov (Sclavus), či starých Slovákov (Sclavus).
Keď sa nad tým problémom zamyslím "historicky", vlastne národy v tom čase vôbec neboli jasné, šlo o teritóriá a panovníci komunikovali v latinčine, takže pena na ústach je úplne zbytočná na oboch stranách. Ide len o slovíčka a zástupný problém... Svätoplukova doba bola zlatým vekom malej globalizácie, ktorá logicky zanikla.
2010/08/15
2010/08/13
O prachu a čase
"Prach si, a na prach sa obrátiš". Je to veta pripomenutia márnosti všetkého nášho úsilia na tomto svete, je to aj o tom, že naše telo je pominuteľné. Je to aj o tej "špirále", ktorú spomína vo svojom článku Vlado Gregor.
Pri pohľade na všeobecnú skromnosť a uniformitu textov na náhrobných kameňoch som sa zamyslel a napadlo mi, prečo tam o človeku, ktorý odíde z nášho duchovného sveta, neuvádzame viac faktov z jeho života? Obvykle je tam meno, rok narodenia a rok úmrtia, prípadne nejaký verš bez historickej hodnoty. (Hviezdička - krížik podľa symboliky, ale správne by tam mala byť hviezdička aj na konci, lebo každý koniec je aj začiatkom...)
Nebolo by zaujímavé zanechať viac informácií budúcim generáciám historikov? Aspoň základné údaje, kde sa narodil, kde pracoval, kadiaľ v živote chodil, ako pochodil, čím sa vyznamenal, čo spôsobil...? (Koľko blogov napísal... :).
Čím viac som túto tému v duchu spracovával do konkrétnej podoby, tým viac sa zvyšovala moja pochybnosť o dôležitosti priebežných faktov zo života človeka pre všeobecnú informáciu o súčasnej spoločnosti a civilizácii pre budúce generácie.
Je pravdou, že sme nadšení aj z úplne banálnych textov, vykopaných spopod nánosu vekov, ale predsa... Jednoduchosť a uniformita nápisov na náhrobkoch sú zrejme aj vyjadrením istej rovnosti v hodine smrti, návratom k prachu.
Trvanlivosť náhrobných kameňov a nápisov na nich je tiež z pohľadu ďalekej histórie veľmi krátka, zvlášť keď si uvedomíme, že spoločnosť si vyberá a uchováva na všetkých možných médiách dôležité informácie. Archívy sú preplnené, lenže je tu aj skúsenosť z Alexandrie, archívy nie sú večné...
Nepredvídané katastrofy a zlomy často zmenia všetky naše predpoklady, čo sa malo zachovať, to sa zničí - len náhoda rozhodne o tom, čo prežije budúce veky. Možno teda aj tie mená a letopočty sú z pohľadu histórie tak trochu trúfalosťou - kockou, ktorú hádže čas...
Pri pohľade na všeobecnú skromnosť a uniformitu textov na náhrobných kameňoch som sa zamyslel a napadlo mi, prečo tam o človeku, ktorý odíde z nášho duchovného sveta, neuvádzame viac faktov z jeho života? Obvykle je tam meno, rok narodenia a rok úmrtia, prípadne nejaký verš bez historickej hodnoty. (Hviezdička - krížik podľa symboliky, ale správne by tam mala byť hviezdička aj na konci, lebo každý koniec je aj začiatkom...)
Nebolo by zaujímavé zanechať viac informácií budúcim generáciám historikov? Aspoň základné údaje, kde sa narodil, kde pracoval, kadiaľ v živote chodil, ako pochodil, čím sa vyznamenal, čo spôsobil...? (Koľko blogov napísal... :).
Čím viac som túto tému v duchu spracovával do konkrétnej podoby, tým viac sa zvyšovala moja pochybnosť o dôležitosti priebežných faktov zo života človeka pre všeobecnú informáciu o súčasnej spoločnosti a civilizácii pre budúce generácie.
Je pravdou, že sme nadšení aj z úplne banálnych textov, vykopaných spopod nánosu vekov, ale predsa... Jednoduchosť a uniformita nápisov na náhrobkoch sú zrejme aj vyjadrením istej rovnosti v hodine smrti, návratom k prachu.
Trvanlivosť náhrobných kameňov a nápisov na nich je tiež z pohľadu ďalekej histórie veľmi krátka, zvlášť keď si uvedomíme, že spoločnosť si vyberá a uchováva na všetkých možných médiách dôležité informácie. Archívy sú preplnené, lenže je tu aj skúsenosť z Alexandrie, archívy nie sú večné...
Nepredvídané katastrofy a zlomy často zmenia všetky naše predpoklady, čo sa malo zachovať, to sa zničí - len náhoda rozhodne o tom, čo prežije budúce veky. Možno teda aj tie mená a letopočty sú z pohľadu histórie tak trochu trúfalosťou - kockou, ktorú hádže čas...
2010/08/10
Nový svetový (môj) poriadok
Nie je ľahké písať do takto vynoveného blogu. Musím dávať pozor, kam kladiem nové písmená, aby boli slová pekne upratané. Je to podobné, ako keď si urobím po dlhšom čase poriadok na pracovnom stole. Snažím sa potom nové veci ukladať v zmysle svojho "spisového" poriadku. Ak vôbec nejaký mám...
Na svojom pracovnom stole som už dávno neupratoval. Mám tu zmes papierov z práve dokončeného projektu, zmes dôležitých podkladov i zbytočností, aj veľmi dôležitých VIP papierov (VIP - Veľmi Interesantný Papier). Len tak zbežne som to teraz prelisoval - je tam okrem vecí na vyhodenie aj jedna vlastná a jedna požičaná kniha a papierová servítka, na ktorej mám poznačenú e-mailovú adresu, nedávno získanú pri poháriku dobrej slivovice od dobrej známej.
Niekedy je dobré urobiť si taký poriadok aj v hlave. S tým nemám problém, v tej virtuálnej rovine sa ľahko upratuje. Tam sa mi darí udržiavať poriadok vďaka tomu, že mám dobrý "spisový" poriadok. Dokonca mám jasno aj v politike - viem kto, kde, kedy a s kým a prečo, lebo nikto nikdy nie je sám... Podstata poriadku tkvie v systéme. Je to aj o tom, že zbytočnosti si netreba odkladať a hlavu treba udržiavať v kondícii (nie hlavou o múr) a k tomu sú dobré aj na prvý pohľad zbytočné údaje. Napríklad také heslá, krížovky a PIN kódy, ktorými sme dokonale obkolesení.
V stresovej situácii som začal loviť v staropamäti to nešťastné číslo a zakrátko sa vynorilo nad hladinu. Odvtedy viem, že stres zvyšuje aktivitu a schopnosti mozgu. Viem, že si nemusím žiaden PIN, ani žiadne heslo zapisovať. Stačí trocha stresu a mám ho späť. Heslá preto mením často, z čisto tréningových dôvodov a nikdy si ich nezapisujem... Mám na ne computer v hlave a každodenný stres poruke.
Na svojom pracovnom stole som už dávno neupratoval. Mám tu zmes papierov z práve dokončeného projektu, zmes dôležitých podkladov i zbytočností, aj veľmi dôležitých VIP papierov (VIP - Veľmi Interesantný Papier). Len tak zbežne som to teraz prelisoval - je tam okrem vecí na vyhodenie aj jedna vlastná a jedna požičaná kniha a papierová servítka, na ktorej mám poznačenú e-mailovú adresu, nedávno získanú pri poháriku dobrej slivovice od dobrej známej.
Niekedy je dobré urobiť si taký poriadok aj v hlave. S tým nemám problém, v tej virtuálnej rovine sa ľahko upratuje. Tam sa mi darí udržiavať poriadok vďaka tomu, že mám dobrý "spisový" poriadok. Dokonca mám jasno aj v politike - viem kto, kde, kedy a s kým a prečo, lebo nikto nikdy nie je sám... Podstata poriadku tkvie v systéme. Je to aj o tom, že zbytočnosti si netreba odkladať a hlavu treba udržiavať v kondícii (nie hlavou o múr) a k tomu sú dobré aj na prvý pohľad zbytočné údaje. Napríklad také heslá, krížovky a PIN kódy, ktorými sme dokonale obkolesení.
V bežnom živote si bežný človek zapisuje PIN kódy na kúsky papiera a skladuje ich spolu s kreditkami v peňaženke... Aby boli pekne poruke (pre prípadných zlodejov tiež...:). Ja to tak nerobím (nie som bežný.:), môj systém mi to nedovoľuje. Vkladám si papieriky do hlavy...Z dávnejšej minulosti si spomínam na takú malú príhodu s telefónnym číslom jedného suseda, ktoré bolo veľmi ťažké na zapamätanie. Boli to vtedy iba štyri číslice, ale v hrozne ťažkej kombinácii. Skúšal som si na to číslo napasovať nejakú mnemotechnickú pomôcku, ale aj tá sa mi rýchlo vyparila. Vlastne som to číslo nikdy nepotreboval, až raz na vzdialenej dovolenke.
V stresovej situácii som začal loviť v staropamäti to nešťastné číslo a zakrátko sa vynorilo nad hladinu. Odvtedy viem, že stres zvyšuje aktivitu a schopnosti mozgu. Viem, že si nemusím žiaden PIN, ani žiadne heslo zapisovať. Stačí trocha stresu a mám ho späť. Heslá preto mením často, z čisto tréningových dôvodov a nikdy si ich nezapisujem... Mám na ne computer v hlave a každodenný stres poruke.
2010/08/02
Letný strih
Pristrihol som svoj blog na spôsob leta. Vynechal som niektoré veci, ktoré sa neosvedčili a zbytočne zaťažovali stránku pri načítavaní. Napríklad aj "Google Friend Connect" a dúfam, že som tým nestratil verných čitateľov. Myslím si, že klonovanie blogu na spôsob sociálnej siete nie je tá správna idea, ak je to blog určený všetkým, tak sú všetci rovnako vítaní. Zmenil som farebné usporiadanie a pridal som niektoré nové prvky. Myslím si, že občasná zmena nezaškodí, zmena účesu podstatu človeka, ani blogu nezmení...
Sú prázdniny a ja už vlastne dovolenkujem. Zbieram životné inšpirácie aj na cestách, ale nezabúdam ani na internet. Niekedy mám pocit, že svet je tak malý, že sa zmestí do niekoľkých internetových stránok. Mám svoj základný výber v "čítačke" a je tam všetko čo potrebujem. Občas niečo pridám, občas vyradím. Čítačka má tú výhodu, že niekedy stačí prejsť iba titulky, prípadne krátky "perex" a ďalšie otváranie je zbytočné, šetrí mi čas... Môj základný zoznam má asi 30 položiek.
Tak či onak, okolo blogov sa logicky vytvárajú čitateľské "kluby". Ich nepísané (alebo písané) členstvo sa časom mení, aj keď "skalní" čitatelia ostávajú... Je isté, že časom sa môže meniť aj obsah blogu, jeho kvalita a čiastočne aj zameranie. Hodnotenie kvality je tu však značne problematické. V lepšom prípade je blog zaujímavejší a získava nových čitateľov, v opačnom prípade ich stráca. Stráca ich aj v čase dovoleniek. Ak blog nie je zárobkovou činnosťou, netreba sa tým príliš zaťažovať, platí tu nedeformovaný princíp ponuky a dopytu. Taký malý trhový princíp, kapitalizmus na hranie.
Sú prázdniny a ja už vlastne dovolenkujem. Zbieram životné inšpirácie aj na cestách, ale nezabúdam ani na internet. Niekedy mám pocit, že svet je tak malý, že sa zmestí do niekoľkých internetových stránok. Mám svoj základný výber v "čítačke" a je tam všetko čo potrebujem. Občas niečo pridám, občas vyradím. Čítačka má tú výhodu, že niekedy stačí prejsť iba titulky, prípadne krátky "perex" a ďalšie otváranie je zbytočné, šetrí mi čas... Môj základný zoznam má asi 30 položiek.
Tak či onak, okolo blogov sa logicky vytvárajú čitateľské "kluby". Ich nepísané (alebo písané) členstvo sa časom mení, aj keď "skalní" čitatelia ostávajú... Je isté, že časom sa môže meniť aj obsah blogu, jeho kvalita a čiastočne aj zameranie. Hodnotenie kvality je tu však značne problematické. V lepšom prípade je blog zaujímavejší a získava nových čitateľov, v opačnom prípade ich stráca. Stráca ich aj v čase dovoleniek. Ak blog nie je zárobkovou činnosťou, netreba sa tým príliš zaťažovať, platí tu nedeformovaný princíp ponuky a dopytu. Taký malý trhový princíp, kapitalizmus na hranie.
2010/07/23
Leto nekončí, show must go on
Opäť som vonku nameral 42,5°C na slnku. Na slnku meriam preto, lebo... Ak vyjdem von a som na slnku, stávam sa jeho terčom a útočí na mňa práve tá slnečná teplota, tej sa musím brániť a ochladzovať sa. Bránil som sa aj včera podvečer, po krátkej a intenzívnej práci v záhrade. Najlepšia obrana je vraj útok, hovoria šachisti, tak som cestou z garáže zaútočil na najbližšie "osviežovadlo" zvané bufet. Je to celkom obľúbené miesto pre svoju neformálnosť, nie je to žiaden novodobý "pub", ani klasická krčma. Sedí sa na terase a je tam vždy chládok a pivo sa točí.
Už z diaľky bolo vidieť, že je tam plno smädných ľudí. Čapovali správne vychladenú desinu. Prisadol som si ku dvojici mládežníkov. Všetky stoly naokolo boli čiastočne obsadené kolektívom nepíšucích blogerov... Každý prísediaci tam rozprával svoj príbeh, hodnotili politiku a ohovárali susedov (ktovie, možno, za to neručím). Niektorí lenivci dokonca iba sem-tam vyhlasovali svoje statusy ako na facebooku - ešte jedno čapované, prosím... O rôznorodosť tvárí tam tiež nebola núdza. Pilo tam rôzne vekové zloženie, mne sa pri stole ušiel ročník 1982. Pripojil som sa k reči, lebo točili okolo televíznych seriálov a na tie mám dosť vyhranený názor.
Mladíci sa len tak medzi rečou pochválili, že oni si z komunizmu veľa nepamätajú, lebo stihli byť iba iskričkou, ale za pionierov ich už nevzali... Ja si pamätám oveľa viac, ale nebol som ani iskričkou, ani pionierom. Šupli ma na strednej škole rovno za zväzáka a tým aj moja socialistická politická kariéra skončila. Ale to nie je dôležité, nie o tom som chcel. Náš rozhovor sa začal televíznymi seriálmi, ktorými ma vtiahli do nezáväznej debaty. Bola to celkom podnetná seriálová výmena skúseností.
Netvrdím, že diskusia bola podnietená mojim veľkým pivom, ani ich, neviem koľkým. Proste to bolo zaujímavé, aj keď sme nemali rovnaký repertoár. Iste si už aj oni čosi odsedeli pri obrazovke, či pri monitore. Ja, s mojim jediným obľúbeným seriálom Stargate SG1, som tam síce bol ako chudobný príbuzný, moc som sa nemohol rozťahovať, ale boli tolerantní a neťahali ma do podrobností tých ich. Napriek tomuto môjmu postihnutiu viem o mnohých seriáloch, ktoré bežali a bežia v TV. Niečo, čo stačí na povrchnú, naoko zasvätenú krčmovú reč, lebo keď sa rečník vytasí rovno s pointou, netreba už siahodlhé vysvetľovanie, na vyzvanie oponentov to stačí...
Postupne sme sa v reči dostali aj do hlbšej minulosti a bol som hviezdou, keď som im povedal, že som sa narodil cez druhú svetovú vojnu... Mal som na tvári týždňové strnisko, tak tomu nebolo ťažké uveriť, aj sám seba by som o tom presvedčil pred zrkadlom... Zdá sa, že mladých tá stará história zaujíma a vedia si už niečo uvedomiť z ľudskej vývojovej špirály, ktorá sa stále opakuje len s inými hercami a kulisami. Je im jasné, že vždy ide o moc a to všetko s ňou spojené. Láka ich to, aj keď to ešte nezažili na vlastnej koži. Hovorí sa, že moc má mocné a rôznorodé účinky, dokonca vie aj meniť charaktery... Jej vedľajším produktom je vždy pokrok, alebo úpadok spoločnosti a občas nejaká tá všeobecná kríza. Veď aj to už poznáme zo skúsenosti na vlastnej koži.
Rovnako zaujímavé bolo dnešné stretnutie s mojim bývalým kolegom. Hneď po podaní rúk, po rokoch čo sme sa nevideli, vystrelil na mňa priamo svoj názor na súčasnú politickú situáciu u nás. Potešilo ma, že je podobný tomu, ktorý som si z politickej "reality show" vyprodukoval ja sám, aj keď čítam blogy a on iba noviny... Tým nechcem povedať, že ma blogy v politike akosi ovplyvňujú, skôr iba znechucujú, často sú to len psychologické sondy do stavu duše a myslenia autorov...
Nesúhlasím s tým, čo sa tam teraz objavilo, že my Slováci sme hlupáci. Je pravda, že máme isté spozdenie v odhaľovaní podvodníkov, dôjde nám to zväčša, až keď nás podvedú. Teda aspoň to, ale hlúpi nie sme, aj keď ten autor vyhovuje kritériu hlúposti. Veď uvidíme ako bude, ani mladých netreba podceňovať, tiež sa im časom oči otvoria. Všetko čo je dané výchovou a mladíckym vzdorom sa časom ustáli v rovnovážnej polohe skúsenosťou nadobudnutej múdrosti. Len medzitým neprísť o gate... (ani o star-gate). Tí dvaja mladíci z krčmy v tom už majú jasno, ja im verím, lebo sú dobre vychovaní. Dokonca mi pri odchode aj ruku podali a to sa v krčme často nestáva...
Už z diaľky bolo vidieť, že je tam plno smädných ľudí. Čapovali správne vychladenú desinu. Prisadol som si ku dvojici mládežníkov. Všetky stoly naokolo boli čiastočne obsadené kolektívom nepíšucích blogerov... Každý prísediaci tam rozprával svoj príbeh, hodnotili politiku a ohovárali susedov (ktovie, možno, za to neručím). Niektorí lenivci dokonca iba sem-tam vyhlasovali svoje statusy ako na facebooku - ešte jedno čapované, prosím... O rôznorodosť tvárí tam tiež nebola núdza. Pilo tam rôzne vekové zloženie, mne sa pri stole ušiel ročník 1982. Pripojil som sa k reči, lebo točili okolo televíznych seriálov a na tie mám dosť vyhranený názor.
Mladíci sa len tak medzi rečou pochválili, že oni si z komunizmu veľa nepamätajú, lebo stihli byť iba iskričkou, ale za pionierov ich už nevzali... Ja si pamätám oveľa viac, ale nebol som ani iskričkou, ani pionierom. Šupli ma na strednej škole rovno za zväzáka a tým aj moja socialistická politická kariéra skončila. Ale to nie je dôležité, nie o tom som chcel. Náš rozhovor sa začal televíznymi seriálmi, ktorými ma vtiahli do nezáväznej debaty. Bola to celkom podnetná seriálová výmena skúseností.
Netvrdím, že diskusia bola podnietená mojim veľkým pivom, ani ich, neviem koľkým. Proste to bolo zaujímavé, aj keď sme nemali rovnaký repertoár. Iste si už aj oni čosi odsedeli pri obrazovke, či pri monitore. Ja, s mojim jediným obľúbeným seriálom Stargate SG1, som tam síce bol ako chudobný príbuzný, moc som sa nemohol rozťahovať, ale boli tolerantní a neťahali ma do podrobností tých ich. Napriek tomuto môjmu postihnutiu viem o mnohých seriáloch, ktoré bežali a bežia v TV. Niečo, čo stačí na povrchnú, naoko zasvätenú krčmovú reč, lebo keď sa rečník vytasí rovno s pointou, netreba už siahodlhé vysvetľovanie, na vyzvanie oponentov to stačí...
Postupne sme sa v reči dostali aj do hlbšej minulosti a bol som hviezdou, keď som im povedal, že som sa narodil cez druhú svetovú vojnu... Mal som na tvári týždňové strnisko, tak tomu nebolo ťažké uveriť, aj sám seba by som o tom presvedčil pred zrkadlom... Zdá sa, že mladých tá stará história zaujíma a vedia si už niečo uvedomiť z ľudskej vývojovej špirály, ktorá sa stále opakuje len s inými hercami a kulisami. Je im jasné, že vždy ide o moc a to všetko s ňou spojené. Láka ich to, aj keď to ešte nezažili na vlastnej koži. Hovorí sa, že moc má mocné a rôznorodé účinky, dokonca vie aj meniť charaktery... Jej vedľajším produktom je vždy pokrok, alebo úpadok spoločnosti a občas nejaká tá všeobecná kríza. Veď aj to už poznáme zo skúsenosti na vlastnej koži.
Rovnako zaujímavé bolo dnešné stretnutie s mojim bývalým kolegom. Hneď po podaní rúk, po rokoch čo sme sa nevideli, vystrelil na mňa priamo svoj názor na súčasnú politickú situáciu u nás. Potešilo ma, že je podobný tomu, ktorý som si z politickej "reality show" vyprodukoval ja sám, aj keď čítam blogy a on iba noviny... Tým nechcem povedať, že ma blogy v politike akosi ovplyvňujú, skôr iba znechucujú, často sú to len psychologické sondy do stavu duše a myslenia autorov...
Nesúhlasím s tým, čo sa tam teraz objavilo, že my Slováci sme hlupáci. Je pravda, že máme isté spozdenie v odhaľovaní podvodníkov, dôjde nám to zväčša, až keď nás podvedú. Teda aspoň to, ale hlúpi nie sme, aj keď ten autor vyhovuje kritériu hlúposti. Veď uvidíme ako bude, ani mladých netreba podceňovať, tiež sa im časom oči otvoria. Všetko čo je dané výchovou a mladíckym vzdorom sa časom ustáli v rovnovážnej polohe skúsenosťou nadobudnutej múdrosti. Len medzitým neprísť o gate... (ani o star-gate). Tí dvaja mladíci z krčmy v tom už majú jasno, ja im verím, lebo sú dobre vychovaní. Dokonca mi pri odchode aj ruku podali a to sa v krčme často nestáva...
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)