Clubcard

Dnešný deň som nadväzoval na svoje staré zvyky. Strávil som skoro hodinu v čakárni u lekára. Snažil som sa znalecky pozorovať prítomných pacientov, ale nič zvláštne sa nestalo. Len jedna pani sa na mňa hneď od začiatku milo usmievala, vraj sme sa už dávno nevideli. Je to pravda, doteraz neviem kam ten úsmev zaradiť. Je mi to ľúto, zmohol som sa len na opätovanie úsmevu.

Pre istotu som si preventívne kúpil papierové noviny, tie "čo sú" a dúfal som, že s nim zabijem kus času. Nebolo ho veľa, len som preletel titulky, niekoľko monotematických stránok o aktuálnom stave voľby generála prokurátorov a udalosti včerajšieho dňa zo včerajšieho televízneho a internetového spravodajstva. Na internete stačí kliknúť a je po novinách. Tieto som musel opatrovať spolu so svojou zdravotnou kartou až po ich ekologickú likvidáciu.

V supermarkete som sa zastavil cestou domov len tak, bez konkrétneho cieľa. Hneď pri vchode ma zastavil mladý muž predvádzajúci špeciálny rýchloobväz. Podal som mu testovací prst, vyzeralo to super a ani nepýtal celú ruku. Nekúpil som, cena bola vyššia o 3,- € ako môj odhad. V rámci 100 jarných kilometrov som prešiel obchodom bez ďalšieho odporu. Kúpil som iba kus dobre vyzerajúcej slaniny. Aj tak som pri pokladni získal špeciálny bonus: úsmev pokladníčky. A to  nemám ani "clubcard". 

Zmena je život

Nemôžem si pomôcť, ale môj blog sa mi opäť páči (ha ha). Myslím tým na súlad obsahu a formy. Pritom to bolo tak jednoduché, pohrať sa s návrhom farieb a trochu doladiť celkový vzhľad. Som spokojný aj s usporiadaním rubrík. Napríklad:

Vyhľadávanie - celkom užitočná vecička. Sám to občas používam keď hľadám niečo, o čom už mám len hmlistú predstavu. Napríklad "chlieb" sa nachádza v ôsmych článkoch. Odporúčam využívať.

Obľúbené príspevky - náhodou som objavil túto vymoženosť v ponuke blogspotu. Je to zoznam najčastejšie navštevovaných príspevkov (bolo za obdobie 7 dní, teraz som nastavil 30).

Perly ducha - o čo iné, než o perly ducha môže ísť pri slovách a vetách, ktoré sa rodia z myšlienok? Hovorí sa, že v každej knihe sa nájde niečo múdre. Niekedy je škoda čítať celú knihu, stačí len tá ojedinelá múdrosť. Podobne aj v článkoch na internete. Takéto "perly" teda šetria čas. Iste, je to môj len pohľad. Občas niečo nájdem. Ak sa dá, je tam vždy aj odkaz na originál. 

Trvalé hodnoty - to hovorí samé za seba, trochu zamyslenia a trochu duchovna, pohľad do kultúrneho diania mimo hlavného prúdu, to nikdy nie je na škodu. 

Technológia blogovania, tak som ošacoval zaujímavé rady a nápady, ako na to pri blogovaní. Jednoducho povedané návody, ako byť úspešným. To všetko na stránke "rozhľadňa". Časom možno pribudnú ďalšie.

Aktuality siete - to je pohľad do mojej čítačky aktualít "google reader".  Potom je už len obsah wabovín a zoznam článkov podľa rubrík. To všetko pre každého, kto sa zaujíma o minulosť tohto môjho blogovania. 

Hádam mi tento vzhľad chvíľu vydrží. Keby to tak išlo aj s ľudskými vlastnosťami, ak sa niektorá neosvedčí, vymeniť ju, doladiť charakter a zosúladiť obsah s formou...

Blog náš každodenný

Daj nám dnes, aj keď to nie je k prežitiu nutné, vypestovaná závislosť si to žiada. Z času na čas sa pozriem aj do seba, aby som vedel aký som a kam kráčam. Týždenná prestávka v blogovaní sa nepáči ani mne. Je to tak, že bublinky námetov vo mne vyskakovali a vzápätí sa rozprskli bez úžitku. Obzerám sa aj vôkol seba, na svet v dosahu môjho zásobníka "RSS" a čo vidím? Nie výsosť Poľany hory, ale slobodné živorenie blogerov.

Najväčší "blogosvet mienkotvorný" je už zahľadený sám do seba a do veľkej politiky. Niekedy to vyzerá tak, ako keď si záhorák naloží slivky do suda a začnú kvasiť. Slivky sú v predtuche budúcej slivovice.  "Bublá" to tam a občas je na hladine aj pena. Omamné výpary sa rozplývajú po okolí, to je proste "iné kafe", taká zvláštna "social network", ale slobodný svet je tu mimo hlavného prúdu, na hobby platforme. Individualisti však aj tu prichádzajú k poznaniu, že v jednote je sila.          

Napríklad taká "sieťovka" Róberta Dydu mi začína pripadať celkom zaujímavá práve tým, že do nej prispieva pohyblivý kolektív autorov. Nemusím predsa čítať každý príspevok, ale viem, že tam občas nájdem stále žiariace "hviezdy" z blogu-sme. Aj tento trend ako na "sieťovke" mi začína byť sympatický. Aj to, ako tí ktorí majú čo povedať len tak od srdca a od duše hľadajú svoj mikrosvet, kde nejde o masovosť, o rekordy. Ide len o pokoj a pohodu s istotou, že sa vzájomne vieme "vypočuť" a niekedy aj pochopiť.

Ak som už začal o svojom "mikrosvete", musím spomenúť aj "priestor-net" Jána Maršálka, tiež slobodný "net", snažiaci sa o spojenie individualít do uvažujúceho kolektívu. Svojim zameraním je o niečo náročnejší, napriek tomu, alebo práve preto sa tam objavujú nekonformné názory, na prvý pohľad poznačené duchovnou sférou autorstva. Zdá sa mi, že aj tento smer je potrebný a zaujímavý pre mňa ako čitateľa i účastníka "vše obsahujúcej" diskusie o "Všehomíre".

Do tretice spomeniem (na jeden "spot" to stačí) ešte "rozhľadňu" Martina Mikláša, užitočný to blog, hĺbajúci o tajoch i o užitočnosti blogovania, nielen pre vlastné potešenie. Aj tu je vidieť snaha o kooperáciu na úrovni autorstva. Nuž teda, taký je asi trend. Dyda nadviazal na Filipovskú tradíciu, ale aj moje waboviny už majú čosi za sebou, "priestor-net" nadväzuje na  duchovnú tradíciu a rozhľadňa čerpá z bohatej skúsenosti na poli podnikania a marketingu. Je toto váš čas na kooperáciu s wabovinami? Stačí sa ozvať...


       

Reklama na reklamu

Jedna naša televízia vyhlásila pred niekoľkými dňami "najdepresívnejší" deň v roku. Akosi sa mi to nezdalo, ale dnes to už chápem. Kto sleduje naše komerčné televízie skôr, alebo neskôr musí prepadnúť pesimizmu. Tak napríklad "jojka", ktorá sa drží nalinkovanej línie seriálovej televízie sa v spravodajstve zameriava na čiernu kroniku. Je to obludné, ako dokázali z niekdajšej zastrčenej rubriky v novinách urobiť akože spravodajskú reláciu. Popri "promi" novinách o prominentoch a obe tieto kategórie majú spracované v bulvárnej forme. Marka si zase podľa mojich postrehov drží imidž straníckej televízie.

Na prvý pohľad by sa zdalo, že stačí vypnúť TV prijímač, ale nie je to celkom tak. Webnoviny napísali, že televízie v SR odvysielali vlani viac než 637 tisíc reklám. Pomocou kalkulačky som prišiel k číslu  1745 reklám za deň. Neuveriteľné. Za hodinu je to priemerne 72 reklám (vo dne i v noci). Za reklamu vraj zaplatili zadávatelia 460 miliónov €. Po prepočte na staré koruny je to 13,8 miliardy Sk. Pekný balík, o ktorý sa televíziám oplatí biť bez ohľadu na diváka. A to hovoríme len o celoplošných televíziách.

Za reklamu teda každý obyvateľ Slovenska zaplatil 92 €, trojčlenná domácnosť 276 €. Na porovnanie - za verejnoprávnu TV zaplatí bežná domácnosť cca 56 € ročne. Tie reklamné peniaze neplatíme priamo, ale sú zahrnuté v cenách všetkých výrobkov. Tie sú zdrojom zisku výrobcov a dodávateľov, ktorí časť svojho zisku takto venujú televíziám, aby aj oni tvorili svoj zisk. Televízny program je popri tom len nutným zlom a cestou na ovplyvňovanie ľudí... Druhýkrát za to zaplatíme opäť všetci vo forme konzumu často dosť úbohých reklám a mediálneho masírovania. 


Popritom vraj zadávatelia využili menej ako 50% reklamného času, ktorý je k dispozícii podľa zákona. Boh nás chráň pred naplnením takéhoto zákona. O tom aká je naša reklama vtieravá a ktorá je "najvtieravejšia" sa v článku webnovín nič nepíše. Ameriku sme nedobehli, ale nie sme tak zlí. Tam sa vraj minulo na reklamu za 9 mesiacov minulého roku celkom 94 miliard USD. To vychádza približne 320 € ročne na obyvateľa. No veď ešte máme ďaleko k výkonnosti ich ekonomiky a ku stupňu ich blahobytu... Len sa touto cestou moc neponáhľajme.

Rutina

Sebakriticky priznávam, že som chlap, hrdina, občas dub a niekedy stroj. Chválil som sa, aký som poloprofesionálny pekár domáceho chleba. Dnes to už všetko nie je pravda, už nie som hrdina, ani dub, ale baran a pokazený stroj. Začalo to už na Silvestra. Bola mi pridelená úloha, upiecť silvestrovské oškvarkové pagáče. Ako kuchársky hrdina som zobral dva recepty a z každého som si vybral čo sa mi hodilo a piekol som krížené oškvarkové pagáče, dúfajúc že z toho vzídu mičurinské.

Dnes to už môžem priznať, zabudol som na soľ. Veď hovorím, dva recepty... Ako by som nevedel, že soľ je nad zlato. Pagáčiky svietili ako pozlátené, vajcový "prípečok" na povrchu sa ligotal, ale zlato to nebolo. Len dúfam, že sliepkam nášho domáceho dodávateľa vajec budú chutiť a vajcia budú znášať najbližší týždeň grátis. Verím, že im nejde o chuť, ale iba o príslušné výživné hodnoty bielkovín a uhlohydrátov a čo ja viem, čoho ešte. Na druhej strane moja silvestrovská kapustnica bola vynikajúca, o čom svedčí aj skutočnosť, že som ju sám ani po niekoľkých dňoch neodmietal.

Dnes som mal druhý Silvester. Teda aspoň čo sa týka soli. Rutina je dobrá vec, ale pri pečení chleba nie je dobré sa ponáhľať. Rutinne som zmiešal všetky suroviny len tak od oka a tak sa mi dnes podarilo upiecť chlieb vonkajšieho vzhľadu ako klasická tehla pálená (PT) a čo viac, bez štipky soli. Sliepkam ho nedám, až tak po vajciach netúžim! Aj keď je neslaný, je dobrý. Mne chutí (musí). Nabudúce zmením svoj rutinný prístup, teda aspoň ku chlebu. Sľubujem, že všetky suroviny riadne odvážim a namiešam presne podľa návodu.