Štyri mačky

Včera mi prebehli cez cestu štyri mačky, našťastie ani jedna nebola čierna. Aj tak som očakával následky, ale nič zlé sa nestalo. Už som si myslel, že párny počet sa vzájomne vynuluje, ale nie je tomu tak - tento zvrat je z minulej éry a je mi protivný ako všetky mačacie povery dohromady, lebo mačky mám rád. Aj kočky v Česku (ale aj doma).

Dnes sa mi mačacie prebehy vypomstili, dopadol som ako insitný minister. Najprv som odišiel do garáže a až tam som zistil, že nemám kľúč. Ponáhľal som sa do práce, čas na cestu som mal presne vypočítaný do poslednej sekundy, takže to bol škrt cez rozpočet s návratom domov a znovu do garáže. Potom som musel letieť ako minister a nakoniec som aj tak meškal 10 minút.

Porada, na ktorú som sa ponáhľal skončila ako "hoplapo", tak sa kedysi hovorievalo poradám, ktoré boli o ničom, bez efektu. Som zrelý na ministerské kreslo. Alebo je to len obyčajná "hosipa", či združený mačací efekt?

Trhový klientelizmus

Podľa (zjednodušenej) definície, klientelizmus vzniká uprednostňovaním ponúk zo strany priateľov, kamarátov, kolegov či rodinných príslušníkov. Tak nejako to niekedy funguje aj v trhovom systéme na trhovisku. Aj dnes je sobota a ja som sa čiastočne správal podľa zásad klientelizmu.

Rajčiny som síce nakúpil u neznámej mladej trhovníčky (u mladých sa dobre nakupuje), lebo jej plody boli prirodzene vlastné, veľké a mäsité, ale neboli uniformné, ako tie z externej EÚ. To som bral ako záruku pravdivosti tvrdenia, že vyrástli tu neďaleko, v tomto kraji. Cestou domov som sa zastavil v malom obchodíku na kvalitné pečivo a tam mali tiež v ponuke aj rajčiny. Jedna ako by druhej z oka vypadla a všetky boli z veľkoskladu. Papriku som nekupoval, aj keď tá ponuka bola najsilnejšia a lákavá, lebo už včera som obral svoje prvé, čo chutia najlepšie.

Čerešne som kúpil od starkých, ktorých z trhoviska dobre poznám. Iní mali aj krajšie, ale prečo by som nepotešil známych? Od inej mojej obľúbenej trhovníčky som nechcel nič, ale za pozdrav a úsmev mi vnútila so zľavou svoj najväčší kel, aj keď som ho nemal v itinerári... No nekúp to!  Klientelizmus ako vyšitý. Priesady ružičkového kelu som nakoniec kúpil tiež u známej babky "mäsiarky" (predáva mäsové výrobky), lebo nikto iný už také drobnosti neponúkal. Celý kraj je už v tomto čase zameraný na papriky.

Tento spôsob jari a leta je môj, vy asi máte iný, ale ja vám to nevyčítam. V tom je krása trhoviska, tu nikto na nikoho nenadáva, nikto sa na nikoho nevyhovára, nevyvyšuje sa ako v tom veľkom trhovom princípe politiky, že mu niekto pošliapal záhon a tak podobne. Dokonca niektorí politici (a "podnikatelia") sa neštítia ani hrubostí. My nie! My obyčajní ľudia nie sme, na rozdiel od politikov, dosadení do svojich rodín podľa zásad klientelizmu. Sme náhodný, prirodzený výber a viažu nás len tie rodinné a priateľské trhové vzťahy.

A slušnosť.

Malá a veľká

     Pani premiérka mi včera objasnila kvantifikáciu korupcie. Vraj sa delí na malú a veľkú. To mi pripomenulo niečo, čo je v živote nevyhnutné. Myslím si, že bojovať proti korupcii, tej veľkej podľa vládneho programu je niečo podobné, ako keby veterné mlyny bojovali proti vetru. Na veľký vietor treba iné regulačné mechanizmy. Veď sa na to pozrime zblízka - v politických stranách sa dávajú dohromady kamaráti podobného zmýšľania. Tam vznikajú kamarátske okruhy veľkého formátu, ale aj tie malé.

     Po voľbách víťazná strana (zoskupenie) zostavuje vládu a obsadzuje posty od najvyššieho po najnižšie svojimi ľuďmi. Akože odborníkmi. Po ďalších voľbách sa to celé zopakuje s novými okruhmi, alebo si len tí istí presadnú na iné stoličky a pretože nič nie je večné, daný čas treba využiť na realizáciu programov rastu kont a nových významných priateľstiev. Na vysokej úrovni. Ak treba, kamaráti predchádzajúcej moci sa odpíšu a namiesto nich nastúpia noví. Podľa programu idú pochopiteľne pri tejto výmene s cenou dolu...

     Nedá sa očakávať, že verejné peniaze budú v najbližšej dobe spravovať ministri s mozgom napáleným na HDD (SSD). Aspoň zatiaľ nie. No a tá malá korupcia na úrovni lekárov, o ktorej hovorila pani premiérka? Asi mala na mysli niečo väčšie ako bonboniéru či fľašu vína, niečo také čo by sa dalo pokladať za chybu systému a keď už hovoríme o systémovej chybe, bumerang sa vracia späť ku vládnucej vláde. A už to nie je malý problém (malá korupcia) ale veľká vec. Nakoniec, aj oficiálne uprednostňovanie pacientov na základe ich solventnosti (ak to trochu preženieme) je vlastne legalizovaná systémová korupcia.

Re reklama

Kedysi dávno som zostrojil dekodér časového znamenia rozhlasu a ten mi pri každom znamení nastavil presný čas. Nebolo to až tak náročné, lebo to bývalo v tých časoch presne definované frekvenciou, počtom a dĺžkou jednotlivých impulzov. Dnes, v čase diverzifikácie rozhlasov, keď už ani čas nie je istý, by to bolo takmer nemožné.

Bolo by však užitočné vymyslieť niečo podobné na televíznu reklamu. Zariadenie na automatické vypnutie zvuku a obrazu počas reklamy. Predstavte si, že odrazu sa na obrazovke namiesto reklamy objaví napríklad akvárium s rybičkami a ticho, alebo príjemná hudba.

Aké kritériá by sa dali použiť na automatickú identifikáciu reklamy? Na Slovensku by to bolo dosť jednoduché, len by to chcelo nejaký elektronický obvod na emočné hodnotenie reči. Ak by sa vo zvuku objavil nabubrelý či infantilný prejav či neprimeraná intonácia, hneď by bolo jasné, že ide o reklamu.

Druhým kritériom by bola postupne vytváraná databáza začiatku reklamných šotov. Tá by sa potom neustále porovnávala s reklamou naživo a jasne by ju odhalila.Alternatívne, pre milovníkov bulváru a hltačov neužitočných informácií by sa pustila nová reklama na monitor, ale už jej opakovanie by bolo blokované.

Tretím kritériom by mohla byť pravdivosť. Elektronický obvod by odhalil klamstvo v reklame, alebo aj zavádzanie a zamlčiavanie pravdy v reklamnom slogane a takúto reklamu by následne zablokoval.

Pre masochistov a psychických hazardérov by bolo na diaľkovom ovládaní aj tlačidlo na odblokovanie blokovania reklamy. Verím, že čas na blokovanie reklamy raz príde. Alebo ľudstvo dostane rozum prirodzenou cestou.

Balónik na scéne

     Spomínam si na vyjadrenia politikov okolo pána Sulíka, keď si fakticky robili srandu z tajnej voľby prokurátora a potom na obrátené garde, keď slávnostne vyhlásil (spolu s premiérkou), že tajnú voľbu sväto-sväte zabezpečí. Nikto z novinárov im ten zásadný obrat nepripomínal. Zmena situácie mení reč a postoje. Tiež si spomínam, na časy pred voľbami, ako stál v jednom šíku s médiami proti Ficovi (myslím), a dnes sa čuduje, že istý denník sa snaží robiť to isté, len osoby a obsadenia sa trochu zmenili. On teraz vraví z nového postu, že "odtiaľ potiaľ".

     Ktovie, čo bude potom, ak sa dostane "potiaľ"? Z pozície moci ťažko očakávať pohladenie v rukavičkách.  Vyzerá to tak, že jediná oblasť, kde je všetko možné, je politika. Skutočnosť videná objektívne (vidím) je však taká, že médiá sú k tejto vláde veľmi láskavé. Do istej miery je to pochopiteľné, lebo ju pomáhali stavať na nohy a čo sa týka verejnoprávnej, tá už je "v norme", veď sa tam vrátil Hríb... Sulík píše vo svojom blogu o situácii pred voľbami "... lebo aj SME potrebuje upútať voličov...", čím hodnotí politický zástoj daného média na jednej lodi s vtedajšou opozíciou. Pred voľbami totiž ani z pohľadu novín nie sme čitatelia, ale voliči. Otázkou je, čo sme po voľbách?