Aj v dospievaní je zemská (i ženská) príťažlivosť základom našej súdržnosti. Pôsobí všade a niekde dokonca aj nepriamo, ako v tom vtipe, ktorý dávali nedávni vo vtipe za stovku. Čosi také, že pre muža je zle, keď prížažlivosť zemská je silnejšia ako príťažlivosť ženská. Dospievajúca mužská mládež ešte iste nevie, o čom to je, lebo ešte má úplne jasno v týchto základných príťažlivostiach, respektíve v tej jednej a tú druhú vníma len teoreticky, prípadne literárne a v poetických metaforách.
Neviem, ako je to u ženského pokolienia, kedy sa u nich stáva gravitácia k protikladom príťažlivou. Bude to asi vtedy, keď objavia svoje body "G". Z dievčaťa sa vtedy stáva prvýkrát žena a z chlapca začína trčať biologický muž. Intímne sa to spozná ťažkými erotickými snami a "polúciami". Teda tak to je u začínajúceho chlapa. Čo cítia dievčatá pri prvej menštruácii, to je pre mňa veľká neznáma. Možno to berú ako výzvu a zároveň, tie zodpovednejšie, aj ako výstrahu. Život začína naplno a vážne. Bolo to pekné obdobie, len škoda, že to bolo tak dávno...
Upozornenie: Táto úvaha možno nie je "genderovo" korektná, je viac o biológii než o filozofii :)
2013/10/17
2013/10/14
Slovenský kandidát
Po dlhšom čase píšem a som tu. Bol som v kine na novom slovenskom filme Kandidát. Rád chodím na slovenské filmy, nie je ich tak veľa aby sa to nedalo stíhať. Vcelku môžem konštatovať pozitívny trend vývoja kvality našich filmov. Samozrejme, nájdu sa aj prepadáky, ale tie sa nájdu aj u "veľkého brata"...
Ku Kandidátovi som sa dostal čistou náhodou a náhodou som sa tesne pred tým dozvedel niečo o jednom zo scenáristov a to bolo to dráždivé, čo ma bezprostredne nútilo kúpiť si lístok na tento film. Trochu som sa tešil, ako ho skritizujem, lebo... Skrátka tak bolo a po 15 minútovej úvodnej reklame (v TV bývajú aj 20 minútové) začal film. Hneď, priamo a bez varovania, úvodné titulky skoro ako z detskej vystrihovačky mali navodiť atmosféru modernej pretechnizovanej doby.
Druhým typickým znakom kina bola vysoká úroveň akustického tlaku v sále, ale to ide ako vždy, hlavne na konto premietačov, trochu nahluchlých a trochu závislých na všeobecnej mienke davu, že čo je hlasité, to je pekné. Podobne ako sa kedysi na vojne hovorilo, že čo je mokré, to je čisté, preto sa chodby pred kontrolou zhora riadne polievali vodou. Ale aby som neodbočoval, to sú len tie vonkajšie znaky premietania filmov v multikinách. Trochu ma znechutilo hneď na začiatku, že ten začiatok je takmer zhodný s trajlerom, ktorý visí na internete. Obával som sa, že tých pár klišé bude všetko "lákavé", čo vo filme je...
Nebolo to tak, film sa začal rozbiehať celkom "moderným" štýlom, teda dynamickou kamerou, aj zrýchlenými presunmi auta, čo v tých momentoch poukazovalo na grotesku. Štýl filmu, to je druhá vec, ktorá stojí za zmienku, totiž v oficiálnom označovaní sa uvádza, že je to thriller / komédia. S tým sa dá celkom súhlasiť, len by som k tej komédii jemne pridal aj "bláznivá". To je nakoniec pozitívom filmu, že sa neorientuje na aktuálnu politickú situáciu na Slovensku, aj keď je o prezidentskej voľbe. Tým sa stáva trochu nadčasovým, lebo naša "kapitalistická" spoločnosť sa asi tak skoro nezmení a isté liečivé "kvapky" potrebuje ako soľ.
Isté styčné body s našou konkrétnou realitou tam však sú, ale iba v náznakoch a to je dobre, lebo voľby skončia a reklamní mágovia ostanú bašovať ďalej. Bohužiaľ taký je svet, že reklama si často myslí, že je večná a že si môže dovoliť všetko, že dokáže aj nemožné. Pravdou však je, že reklama sa môže a niekedy sa aj obracia proti vlastnému zmyslu.
Prvá polovica filmu vyniká množstvom vulgarizmov, teda hrubosťou vyjadrovania "mocných". Akoby spojenie moc a peniaze zároveň znamenalo hrubosť a prízemnosť. Ako by neboli iné formy vedenia pracovného kolektívu, len spupná nadradenosť šéfa, hlavne keď je zároveň majiteľ. Také sú dnes vzory vo filmovom svete a tak sa aj menší tvorcovia snažia byť veľkými.
Ešte sa vrátim k hercom, hoci nie som sledovač jojkárskych a iných seriálov a zo všetkých seriálov mám len taký nejasný obraz, ako grafity toho posledného grafitového umelca. Keď som uvidel hlavného predstaviteľa so strniskom ako Martin Dejdar v jednom slabšom českom seriáli, mal som taký prvý dojem, že som doma a omylom pozerám panelák (a či čo). Ale uznávam, že to je len môj malý problém nedostatočnej informovanosti. Inak môžem hercov vo filme len pochváliť, a dokonca odpúšťam aj tomu jednému scenáristovi (nemenujem). Stvárnenie všetkých rolí bolo dokonale hodnoverné, aj u tých, akože podradnejších, ale také tam vlastne ani neboli. Každá rola bola v tom príbehu nosnou. Ako sa hovorí, niet malých rolí v živote.
Skoro by som zabudol prezradiť pointu detektívneho trileru... Radšej nie, lebo sa oplatí ísť do kina a nechať sa prekvapiť. Prekvapenie tam je, aj keď trochu tušené a je tam samozrejme aj politické pozadie, veď ako inak pri voľbe prezidenta v "rozvíjajúcej sa demokracii". Divák ostane po celý čas v istom, trochu "seriálovom" napätí, ale dočká sa. Rozhodne ten film je položený na dobrých hereckých výkonoch postáv hodnoverne stvárnených (aj vďaka dobrej réžii). Zrejmé je aj isté komediálne zveličenie. Páčila sa mi aj jedna perfektná scéna Česko-Slovenskej prestrelky. S humorom totiž ďalej zájdeme...
V kine s nami boli zväčša mladí ľudia. Chválim, že pri vyslovených vulgarizmoch tam nebola až taká ozvena, len ojedinelé zareagovanie. To je prísľub do budúcnosti. Mám rád slovenskú filmovú tvorbu, držím jej palce. Preto som možno trochu menej objektívny, ale nech, lebo by som filmárov rád povzbudil. Aj keď poukážem na to, čo sa mi nezdá najlepšie. V tomto filme sú pozitíva a hlavne celkovú úroveň stvárnenia príbehu, pre jeho nadčasovosť, chválim.
Ku Kandidátovi som sa dostal čistou náhodou a náhodou som sa tesne pred tým dozvedel niečo o jednom zo scenáristov a to bolo to dráždivé, čo ma bezprostredne nútilo kúpiť si lístok na tento film. Trochu som sa tešil, ako ho skritizujem, lebo... Skrátka tak bolo a po 15 minútovej úvodnej reklame (v TV bývajú aj 20 minútové) začal film. Hneď, priamo a bez varovania, úvodné titulky skoro ako z detskej vystrihovačky mali navodiť atmosféru modernej pretechnizovanej doby.
Druhým typickým znakom kina bola vysoká úroveň akustického tlaku v sále, ale to ide ako vždy, hlavne na konto premietačov, trochu nahluchlých a trochu závislých na všeobecnej mienke davu, že čo je hlasité, to je pekné. Podobne ako sa kedysi na vojne hovorilo, že čo je mokré, to je čisté, preto sa chodby pred kontrolou zhora riadne polievali vodou. Ale aby som neodbočoval, to sú len tie vonkajšie znaky premietania filmov v multikinách. Trochu ma znechutilo hneď na začiatku, že ten začiatok je takmer zhodný s trajlerom, ktorý visí na internete. Obával som sa, že tých pár klišé bude všetko "lákavé", čo vo filme je...
Nebolo to tak, film sa začal rozbiehať celkom "moderným" štýlom, teda dynamickou kamerou, aj zrýchlenými presunmi auta, čo v tých momentoch poukazovalo na grotesku. Štýl filmu, to je druhá vec, ktorá stojí za zmienku, totiž v oficiálnom označovaní sa uvádza, že je to thriller / komédia. S tým sa dá celkom súhlasiť, len by som k tej komédii jemne pridal aj "bláznivá". To je nakoniec pozitívom filmu, že sa neorientuje na aktuálnu politickú situáciu na Slovensku, aj keď je o prezidentskej voľbe. Tým sa stáva trochu nadčasovým, lebo naša "kapitalistická" spoločnosť sa asi tak skoro nezmení a isté liečivé "kvapky" potrebuje ako soľ.
Isté styčné body s našou konkrétnou realitou tam však sú, ale iba v náznakoch a to je dobre, lebo voľby skončia a reklamní mágovia ostanú bašovať ďalej. Bohužiaľ taký je svet, že reklama si často myslí, že je večná a že si môže dovoliť všetko, že dokáže aj nemožné. Pravdou však je, že reklama sa môže a niekedy sa aj obracia proti vlastnému zmyslu.
Prvá polovica filmu vyniká množstvom vulgarizmov, teda hrubosťou vyjadrovania "mocných". Akoby spojenie moc a peniaze zároveň znamenalo hrubosť a prízemnosť. Ako by neboli iné formy vedenia pracovného kolektívu, len spupná nadradenosť šéfa, hlavne keď je zároveň majiteľ. Také sú dnes vzory vo filmovom svete a tak sa aj menší tvorcovia snažia byť veľkými.
Ešte sa vrátim k hercom, hoci nie som sledovač jojkárskych a iných seriálov a zo všetkých seriálov mám len taký nejasný obraz, ako grafity toho posledného grafitového umelca. Keď som uvidel hlavného predstaviteľa so strniskom ako Martin Dejdar v jednom slabšom českom seriáli, mal som taký prvý dojem, že som doma a omylom pozerám panelák (a či čo). Ale uznávam, že to je len môj malý problém nedostatočnej informovanosti. Inak môžem hercov vo filme len pochváliť, a dokonca odpúšťam aj tomu jednému scenáristovi (nemenujem). Stvárnenie všetkých rolí bolo dokonale hodnoverné, aj u tých, akože podradnejších, ale také tam vlastne ani neboli. Každá rola bola v tom príbehu nosnou. Ako sa hovorí, niet malých rolí v živote.
Skoro by som zabudol prezradiť pointu detektívneho trileru... Radšej nie, lebo sa oplatí ísť do kina a nechať sa prekvapiť. Prekvapenie tam je, aj keď trochu tušené a je tam samozrejme aj politické pozadie, veď ako inak pri voľbe prezidenta v "rozvíjajúcej sa demokracii". Divák ostane po celý čas v istom, trochu "seriálovom" napätí, ale dočká sa. Rozhodne ten film je položený na dobrých hereckých výkonoch postáv hodnoverne stvárnených (aj vďaka dobrej réžii). Zrejmé je aj isté komediálne zveličenie. Páčila sa mi aj jedna perfektná scéna Česko-Slovenskej prestrelky. S humorom totiž ďalej zájdeme...
V kine s nami boli zväčša mladí ľudia. Chválim, že pri vyslovených vulgarizmoch tam nebola až taká ozvena, len ojedinelé zareagovanie. To je prísľub do budúcnosti. Mám rád slovenskú filmovú tvorbu, držím jej palce. Preto som možno trochu menej objektívny, ale nech, lebo by som filmárov rád povzbudil. Aj keď poukážem na to, čo sa mi nezdá najlepšie. V tomto filme sú pozitíva a hlavne celkovú úroveň stvárnenia príbehu, pre jeho nadčasovosť, chválim.
2013/09/28
Abcdef-z
Citácia abecedy v titulku naznačuje množstvo námetov, ktoré sa tadiaľto v medzičase prehnali. Bohužiaľ všetky mimo klávesnice. Waboviny teda zívajú prázdnotou a už dlhší čas pripomínajú noty na bubon. Vidieť to aj na poklese návštevnosti. To by však nemuselo byť, lebo v archíve sa nachádza dosť "múdrostí", ktoré sú vhodné aj na opakovanie. Čo bolo, to bolo a terazky ideme ďalej...
Včera som zadal 31 DKP a ďalších príslušných údajov do bločkovej lotérie, teraz som v napätí, aká výhra sa mi ujde. Ak to bude viac ako 1000 €, objednám si nejakú luxusnú jesennú dovolenku.Ak to bude menej, aj tak to poteší. Ak to nebude nič, bude to absolútne podľa skutočného očakávania. Nič sa nedeje, bločková lotéria má veľa etáp a konzumný život prináša stále nové a nové bločky. Tak toto bolo písmeno "B" a "L" ako bločková lotéria. Ešte mi ostáva veľa písmen.
Včera som zadal 31 DKP a ďalších príslušných údajov do bločkovej lotérie, teraz som v napätí, aká výhra sa mi ujde. Ak to bude viac ako 1000 €, objednám si nejakú luxusnú jesennú dovolenku.Ak to bude menej, aj tak to poteší. Ak to nebude nič, bude to absolútne podľa skutočného očakávania. Nič sa nedeje, bločková lotéria má veľa etáp a konzumný život prináša stále nové a nové bločky. Tak toto bolo písmeno "B" a "L" ako bločková lotéria. Ešte mi ostáva veľa písmen.
2013/09/20
Nový telefón
Taký obyčajný titulok a napriek tomu sa pod ním skrýva zaujímavý článok (sic). Skutočne to bude o telefóne a nepriamo aj o jeho majiteľovi. Musím to však upresniť, bude to o dvoch telefónoch, z ktorých každý má inú charakteristiku a "charakter". Jeden je "múdry", teda "smart" a druhý je "hlúpy", teda len taký obyčajný "fón".
Pred nejakým časom som sa zmodernizoval, namiesto starého mobilu, ktorý sa, ako to v dnešných časoch býva, asi po dvoch rokoch odobral do večných lovíšť. Nie že by sa pokazil, to nie, pokazil sa iba konektor, cez ktorý sa nabíja batéria. Taká maličkosť, ale bez nej to nejde. Nejaký čas som batériu nabíjal v ešte staršom mobile, kde kupodivu pasovala a konektor fungoval. Len tá výmena a neustále štartovanie ma skoro prestalo baviť.
Kúpil som si teda môj prvý "smartfón", lebo keď už, tak nech to je to najlepšie. Práca s ním je jednoduchá, tak intuitívna, že aj pravnučka, ktorá nemá ešte ani rok, si na ňom vie spustiť hudbu z Youtube. Neklamem, mám na to aj videodôkaz. Skrátka, úplná spokojnosť. Až na to, že nabíjať ho treba každý druhý, tretí deň. Výhodná vecička, má to wifi, foťák aj dátové pripojenie na internet. Doma to človek nevyužije, ale na cestách je to vítané.
Raz mi došla hláška, že by som mal aktualizovať operačný systém. Iste to poznáte, to je to, s čím každú chvíľu otravujú "okná" od úrovne 7 vyššie. Reaálne pomýšľam na to, že by už bol čas prejsť na inú platformu. Nepáči sa mi, že niekto myslí za mňa, a hlavne za mojim chrbtom, potom mi pošle nejaký nedorobok, či vylepšenie, ktoré je nevítanou zmenou k horšiemu, ktorý o dva dni zase musí opravovať. Človek má v obchode pocit, že kupuje hotový výrobok a pritom je to len polotovar.
Vráťme sa však k múdrosti mobilov. V tom mojom smartfóne mám (mal som) dve karty od dvoch operátorov. Taká vymyslenosť z čias, keď ešte konkurenčná súťaž nespôsobila skoro naprostú podobnosť programov u operátorov. V tomto prípade však z toho vyšiel riadny rachot. Odsúhlasil som tú inštaláciu aktualizácie systému, veď to bolo prvé sťahovanie. Prekvapenie došlo až vo faktúre, keď mi môj najlepší operátor za to naúčtoval 30 €. Keby som to bol sťahoval cez "druhého" mal by som to za jedno euro! To človeka, mierne povedané, nahnevá.
Nahnevaný som neváhal, zašiel som k "druhému", kde som si kúpil ten najhlúpejší telefón. Potešili sa, lebo také dnes už nikto nechce, len ja. Tak som svojho "najlepšieho" operátora preložil do "najhlúpejšieho" telefónu, kde z neho ostal len "fón". Koľko prevoláš, toľko zaplatíš. Wow. Žiadne pripojenie, ani modrý blesk, ani fotoaparát, proste nič, len telefón. Vlastne má jednu "múdrosť" - ledkové svietidlo. A čo je ešte dôležitejšie, treba ho nabíjať raz za dva týždne. Teraz rovnako aj ten smartfón (ktorý je vypnutý).
Smartfón beriem so sebou a zapínam len na cestách a keď sa stretnem s pravnučkou, aby si vybrala vhodnú hudbu. Ak mi teda budete volať, volajte radšej na telefón, nie na smartfón.
Pred nejakým časom som sa zmodernizoval, namiesto starého mobilu, ktorý sa, ako to v dnešných časoch býva, asi po dvoch rokoch odobral do večných lovíšť. Nie že by sa pokazil, to nie, pokazil sa iba konektor, cez ktorý sa nabíja batéria. Taká maličkosť, ale bez nej to nejde. Nejaký čas som batériu nabíjal v ešte staršom mobile, kde kupodivu pasovala a konektor fungoval. Len tá výmena a neustále štartovanie ma skoro prestalo baviť.
Kúpil som si teda môj prvý "smartfón", lebo keď už, tak nech to je to najlepšie. Práca s ním je jednoduchá, tak intuitívna, že aj pravnučka, ktorá nemá ešte ani rok, si na ňom vie spustiť hudbu z Youtube. Neklamem, mám na to aj videodôkaz. Skrátka, úplná spokojnosť. Až na to, že nabíjať ho treba každý druhý, tretí deň. Výhodná vecička, má to wifi, foťák aj dátové pripojenie na internet. Doma to človek nevyužije, ale na cestách je to vítané.
Raz mi došla hláška, že by som mal aktualizovať operačný systém. Iste to poznáte, to je to, s čím každú chvíľu otravujú "okná" od úrovne 7 vyššie. Reaálne pomýšľam na to, že by už bol čas prejsť na inú platformu. Nepáči sa mi, že niekto myslí za mňa, a hlavne za mojim chrbtom, potom mi pošle nejaký nedorobok, či vylepšenie, ktoré je nevítanou zmenou k horšiemu, ktorý o dva dni zase musí opravovať. Človek má v obchode pocit, že kupuje hotový výrobok a pritom je to len polotovar.
Niekedy mám pocit, že tie diery v systéme, ako v ementáli, tam naschvál vkladajú, aby potom mohli užívateľov nerušene kontrolovať. A ktovie, čo iné sa ešte pod tým skrýva. To nie je paranoja, ale zrejme reálny stav vecí. Veď je to divné, že prístup s najvyššou prioritou, do môjho (vášho) počítača má niekto zvonka. Nekontrolovateľne. Dokonca som niekde čítal, že na internete je zakázané používať nerozlúštiteľný kód... Maximálna sloboda internetu, veď kto nemá čo skrývať, nemá sa čoho obávať. Kto sa chce skrývať, nejde na internet...
Vráťme sa však k múdrosti mobilov. V tom mojom smartfóne mám (mal som) dve karty od dvoch operátorov. Taká vymyslenosť z čias, keď ešte konkurenčná súťaž nespôsobila skoro naprostú podobnosť programov u operátorov. V tomto prípade však z toho vyšiel riadny rachot. Odsúhlasil som tú inštaláciu aktualizácie systému, veď to bolo prvé sťahovanie. Prekvapenie došlo až vo faktúre, keď mi môj najlepší operátor za to naúčtoval 30 €. Keby som to bol sťahoval cez "druhého" mal by som to za jedno euro! To človeka, mierne povedané, nahnevá.
Nahnevaný som neváhal, zašiel som k "druhému", kde som si kúpil ten najhlúpejší telefón. Potešili sa, lebo také dnes už nikto nechce, len ja. Tak som svojho "najlepšieho" operátora preložil do "najhlúpejšieho" telefónu, kde z neho ostal len "fón". Koľko prevoláš, toľko zaplatíš. Wow. Žiadne pripojenie, ani modrý blesk, ani fotoaparát, proste nič, len telefón. Vlastne má jednu "múdrosť" - ledkové svietidlo. A čo je ešte dôležitejšie, treba ho nabíjať raz za dva týždne. Teraz rovnako aj ten smartfón (ktorý je vypnutý).
Smartfón beriem so sebou a zapínam len na cestách a keď sa stretnem s pravnučkou, aby si vybrala vhodnú hudbu. Ak mi teda budete volať, volajte radšej na telefón, nie na smartfón.
2013/09/02
Verte, či neverte
Nedávno som písal o "vôňach" a "smradoch", ale na jednu príhodu som zabudol. Iste poznáte ten nepríjemný pach z alkoholických zvratkov. Tak také niečo som pred nedávnom zacítil vo svojej pracovni, ale za svet som si nevedel spomenúť, kedy som naposledy vypil nadmerné množstvo alkoholu. Rozhodne to nebolo v tomto storočí, ale tak dávno, že si to ani nepamätám.
Začali sme hľadať príčinu, teda zdroj toho zvláštneho pachu, ktorý bol tak neodbytný, že sa vôbec nedal vyvetrať. Na koberci, pod stolom, za gaučom a tak. A nič. Potom som si spomenul, že keď som to po prvýkrát zacítil, tlačil som nejaké dokumenty na laserovej tlačiarni. A vinník bol na svete! Je tam nejaká chémia, zohrieva sa to na istú teplotu. Len bolo divné, že to bolo cítiť aj keď som týždeň tlačiareň nezapol. Potom to zrazu prestalo. A nebolo cítiť ani vtedy, keď som zapol tlačiareň. To bolo fajn, ale bolo to podozrivé.
Pred pár dňami, keď som sa vrátil z mesta, som potreboval vytlačiť niekoľko strán textu. Podivný závan sa znova objavil. Napriek tomu som už na tlačiareň veľmi neveril. Začal som skúmať situáciu, spätne som dedukoval vplyv všetkých možných okolností. Zistil som, že ten zápach sa objavil vtedy, keď som sa vrátil z obchodu. Možno som niečo zvláštne kúpil... A kúpil som žuvačky. V oboch prípadoch to boli tie s číslom 5 a zelené. Aj majster tesár sa občas poseká. Stačilo privoňať a preniesť žuvačky do inej izby - pracovňa ostala čistá a smrad sa presťahoval. Výsledok vyšetrovania je teda jasný, tlačiareň je v tom nevinne.
Len neviem, kde budem odteraz skladovať ostávajúce žuvačky, lebo na počudovanie, žuvať sa dajú... Isteže, viackrát také nekúpim.
Začali sme hľadať príčinu, teda zdroj toho zvláštneho pachu, ktorý bol tak neodbytný, že sa vôbec nedal vyvetrať. Na koberci, pod stolom, za gaučom a tak. A nič. Potom som si spomenul, že keď som to po prvýkrát zacítil, tlačil som nejaké dokumenty na laserovej tlačiarni. A vinník bol na svete! Je tam nejaká chémia, zohrieva sa to na istú teplotu. Len bolo divné, že to bolo cítiť aj keď som týždeň tlačiareň nezapol. Potom to zrazu prestalo. A nebolo cítiť ani vtedy, keď som zapol tlačiareň. To bolo fajn, ale bolo to podozrivé.
Pred pár dňami, keď som sa vrátil z mesta, som potreboval vytlačiť niekoľko strán textu. Podivný závan sa znova objavil. Napriek tomu som už na tlačiareň veľmi neveril. Začal som skúmať situáciu, spätne som dedukoval vplyv všetkých možných okolností. Zistil som, že ten zápach sa objavil vtedy, keď som sa vrátil z obchodu. Možno som niečo zvláštne kúpil... A kúpil som žuvačky. V oboch prípadoch to boli tie s číslom 5 a zelené. Aj majster tesár sa občas poseká. Stačilo privoňať a preniesť žuvačky do inej izby - pracovňa ostala čistá a smrad sa presťahoval. Výsledok vyšetrovania je teda jasný, tlačiareň je v tom nevinne.
Len neviem, kde budem odteraz skladovať ostávajúce žuvačky, lebo na počudovanie, žuvať sa dajú... Isteže, viackrát také nekúpim.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)