Prieskum VM

Na produkovanie prieskumov verejnej mienky máme niekoľko agentúr. Pracujú aj na objednávku, takže zrejme plnia aj príkazy objednávateľa. Zvyčajne používajú na zisťovanie stavu verejnej mienky svojich  "respondentov". Tí by mali predstavovať pomer, v akom existujú rozhodujúce skupiny obyvateľov. Výsledky výskumov verejnej mienky od rôznych organizácií sa odlišujú, ale nie veľmi, lebo by to bolo podozrivé.

Výskum "verejnej" mienky sa dá urobiť aj súkromne, rozhovormi v okruhu svojich známych. Nedávno som si takto urobil "štatistický" prehľad o stave našej spoločnosti. Málokto vám povie, že všetko je v najlepšom poriadku, tak ako má byť. Je to pochopiteľné a prirodzené, tí čo podnikajú majú problémy, ale keby ich nemali, nebolo by to hádam ani podnikanie s istým stupňom rizika. Tí, ktorí živoria, tí sa snažia len žiť každodenne...

Tí ktorí žijú, musia sa starať o každodenné prežitie z mála svojich príjmov a rôznymi druhmi snažení. Tiež nie sú spokojní, až na malé výnimky ľudí nenáročných, ktorí nečítajú noviny a nepozerajú televíziu, len chcú žiť. Paradoxom však je, že cieľom médií je tvarovať verejnú mienku istým daným smerom práve u tých, ktorí chcú hlavne žiť. Buď majú vzbudiť spokojnosť "más", alebo ich vyburcovať k "revolúcii", podľa aktuálnej potreby.

Tak som si povedal, po takomto súkromnom mini prieskume, že podnikatelia majú zásadne negatívny názor na realitu v ktorej žijú, ale sú aj výnimky, ktoré okrem sťažností na prostredie aj žijú. Spokojne a plnohodnotne. Tým nemyslím len dovolenky v najdrahších destináciách.Vraj sa to prostredie stále zhoršuje, na vládnucich úrovniach štátu sú vraj neschopní ľudia. Záhadou ostáva, kde sú tí schopní, čo to vedia lepšie.

Na našej dvojke RTVS som si tento týždeň všimol dve relácie. Podobné svojim rámcom, ale trochu iné prístupom moderátora, témou i hosťami. Prvá bola od Havrana. Z hostí som poznal len  jedného. Témou bola "apokalypsa", teda smery vývoja ľudskej spoločnosti a s tým súvisiace možnosti konca sveta (ľudstva, čo je presnejšie). Téma v týchto časoch aktuálnejšia ako v roku 2012, keď mal nastať koniec sveta podľa majského kalendára.

Nebudem komentovať moderovanie besedy skákaním do reči, to je teraz módne ako to zvláštne cestovanie v čase spôsobom: "vidíme sa zajtra". Uznávam, že niekedy sa to bez toho skákania nedá, ale treba to vedieť. Mal som kolegu, ktorému bolo ťažké skočiť do reči, ale bez toho by som sa nebol dostal k slovu. Po čase som sa to naučil, ale musel som sledovať jeho dýchacie periódy.

Aby som sa vrátil k besede,  zaujali ma názory a vyjadrenia Ondreja Herca, lebo práve čítam jeho knihu "Dobre organizovaný netvor". Je to síce kniha o fantastike v literatúre, ale stojí na reálnom pohľade na realitu ľudskej spoločnosti v historickom kontexte. Vyjadrenia sú tam tvrdé, ale podopreté citáciou rôznych autorov zo sveta. Objektívne musím uznať, že to vyznieva ako veľmi potrebná a aktuálna diagnóza našej "civilizovanej" spoločnosti.

Druhou reláciou bola Lampa s Hríbom. Tu by som hádam skonštatoval len to, že v besedách o fyzike a vesmíre sa mu darí oveľa viac ako v politike a v spoločenských otázkach. Vo fyzike totiž divák celkom prirodzene chápe, že práve naivné otázky smerujú k fundovaným, ale laicky pochopiteľným vyjadreniam odborníkov.

V politike to neplatí, lebo politike sa rozumieme všetci (myslíme si to). Skrátka, tá diskusia o potrebe byť v organizácii NATO vyznela ako tlak na jednu bránku bez brankára. Zaklincoval to sám Hríb, keď povedal, že on by do takejto diskusie nikdy nepozval napríklad Jána Čarnogurského, lebo má iný (vraj extrémistický) názor. Čosi mi to pripomenulo, teda časy dávno minulé, ktoré sa nám takto okľukou vracajú ako ozvena.    

Zajtra

Zajtra je pojem, ktorý sme si vymysleli, aby nám nebolo smutno, že žijeme len dnes. Na druhej strane, chvála Bohu, že máme zajtra, nemusíme všetko zvládnuť dnes, niečo odložíme na zajtra. Šťastní ľudia veria na zajtrajšok a spoliehajú sa naň. Aj to je jeden zo spôsobov, ako byť šťastným, netreba hneď "pro pírko přes plot skočit", aj zajtra bude dnes.

Neviem prečo ma dobré nápady prenasledujú vždy na cestách. Je to škoda, lebo keď zaparkujem doma, je po nápadoch. Jazdím už osobným autom dosť dlho, nemám proti autám žiadne výhrady. Len jednu. Alebo dve? O tej jednej ani neviem, či sa to hodí dať na papier, aj keď to má istú súvislosť s papierom. Toaletným. Predstavte si tú situáciu, že ste mali na obed bryndzové halušky so žinčicou.

Po obede sadnete do auta a zakrátko sa ocitnete k kolóne, ktorej sa hovorí "zápcha". A vy v aute, po pol hodine dlhého státia a občasného posunutia, dospejete k úplne opačnému záveru. Čo s tým? Diaľnice nie sú posiate parkoviskami s kompletným vybavením. Určite vás napadne, že podľa vzoru moderných výletných autobusov by mali na každé sedadlo auta montovať aj také malé chemické oné.

Druhú vec, ktorú odporúčam výrobcom automobilov, by som nazval Notebúk, keby už tento výraz nebol zaužívaný v inej oblasti. Stačil by zápisník, ktorý by sa nasadil na hlavu a zapisoval by automaticky myšlienky do textového súboru v externej pamäti hlavy. Ešte by som odporúčal šifrovanie na úrovni vodičovho IQ, aby sa citlivé informácie nedostali do nepovolaných rúk. Ostatné bude zajtra...

Jesenné hry

Je to možno paradox, ale aj v jesennom čase príroda intenzívne žije. Nastávajú v nej veľké zmeny a zmena je predsa život. Aj keď ide o prípravu na spánok a odumieranie detailných častí rastlín. Veď aj my, čo sa nazývame najinteligentnejšími tvormi, po čase odídeme ako tie jesenné listy. Hľadal som vo svojom živote opakovaný jesenný princíp, ale nič také som neobjavil. Hádam iba mierna zmena nálad a koniec letného stravovania. Znamená to, menej zeleniny z blízkeho okolia a tá sa nedá nahradiť rajčinami zo Španielska, ani paprikou z Maroka.

Tak či onak, spoločenské zmeny s príchodom tejto jesene prichádzajú medzi nás. Akoby sa začalo obdobie prejedania, aj na najvyššej európskej úrovni sa "griluje". Keby to nebolo smutné, bolo by smiešne pomenovať skúšanie schopností nových "aparátčikov" na úrovni "komisie" grilovaním. Médiá však potrebujú svoju hru a nám tým len dokazujú, že ide o hru. Keď si však pozrieme platy týchto funkcionárov, už to nie je obyčajná hra, ale pyramídový hazard. 

Európska komisia však myslí aj na budúcnosť, stará sa o životné prostredie. Napríklad aj tak, že chce zakázať olovo v "guľkách". Náboje do strelných zbraní sa teda nebudú môcť vyrábať z olova, lebo olovo je jedovaté. Už sa nemusíme obávať, v prípade vojny, že sa otrávime, keď nás niekto postrelí, či zastrelí. Podobne aj zajace, vtáky a lesná zver budú lovené bez olova, ekologicky.

Vŕta mi ale v hlave otázka, akým materiálom bude olovo nahradené. Plasty to asi nebudú, lebo nemajú dostatočne veľkú hmotnosť a streľba by bola nepresná. Čo teda? Najskôr, vychádzajúc zo skúsenosti z "moderných" vojen, to bude ochudobnený urán. A je to! Ťažký, presný a pôsobí aj dlho po streľbe. Tešme sa... 

Múry a murári

Téma múrov nie je politická, ale skôr historická. Ktovie odkedy sa stavajú múry na ochranu vlastnej civilizácie pred barbarmi, ale najznámejší je Veľký čínsky múr. Je to systém opevnení v severnej Číne, o ktorom sa hovorilo, že je to jediná stavba na zemi, ktorú vidieť z vesmíru, teda z obežnej dráhy okolo zeme. Veľký čínsky múr má celkovú dĺžku 6700 km.

Čínsky múr bol postavený "nedávno", stavali ho od 15. do 17. storočia. Vraj sa tam dávno predtým  stavali podobné opevnenia. Múr mal chrániť Čínu pred mongolskými vpádmi. Nie je mi celkom jasné, nakoľko ju ochránil, ale dnes už patrí len medzi svetové kultúrne dedičstvo a Čina žije obvyklým spôsobom v spolupráci so svetom.

Ešte skôr ako čínsky múr, bol Rimanmi v Anglicku postavený "Hadriánov val". Začali ho stavať v roku 122, bol dlhý len 117 km a siahal od Severného mora po Írske more. Boli v ňom zabudované pevnosti a vedľa neho viedla cesta. Rímsku ríšu nezachránil. Je tiež súčasťou svetového dedičstva UNESCO, teda to čo sa z neho zachovalo.

Z novodobých múrov treba spomenúť "berlínsky múr" a v súvislosti s ním aj "železnú oponu", ktorá sa tiahla po hraniciach "socialistického tábora" so Západom. Berlínsky múr je známym symbolom studenej vojny. Vydržal 28 rokov, keď padol spolu so železnou oponou. Zdá sa, že myšlienka murovania múrov sa ujala aj v "modernej" západnej civilizácii. Po zbúraní berlínskeho múra bola myšlienka múrov a železných opôn opäť oživená.

Vo svete sa vyskytli aj iné "opony" tzv. "bambusová opona", bola obdobou európskej železnej opony vo východnej Ázii. Kaktusová opona bola vysadená na Kube v roku 1961 kubánskou armádou v dĺžke 13 km pozdĺž severovýchodného plota oddeľujúceho americkú základňu v provincii Guantánamo. Neskôr bola doplnená americkými a kubánskymi mínovými poľami v "zemi nikoho". Označenie "ľadová opona" bolo používané pre hranicu medzi USA a ZSSR v Beringovom prielive.

V roku 2000 začal Izrael stavať ochranný múr - bezpečnostnú bariéru okolo západného brehu. Múr má viac ako 400 km a skladá sa z vysokého múra a oplotenia z ostnatého drôtu. Medzinárodný súdny dvor vyzval Izrael na odstránenie múra, ale toto rozhodnutie nebolo záväzné, tak múr stojí.

V roku 2006 vybudovali Spojené štáty 1100 km dlhý "sofistikovaný" múr na hranici s Mexikom. Mal zabrániť nelegálnym imigrantom v prenikaní do USA a tiež mal slúžiť proti pašovaniu drog z Mexika. Do istej miery sem patria aj súčasné "schengenské hranice" EÚ.

Múry postavené v Čechách a neskôr aj na Slovensku sa označujú ako "segregačné", lebo ich postavili na ochranu obyvateľov v mestách pred neprispôsobivými susedmi. Na Slovensku ich je vraj až 14. Do istej miery sem patria aj múry a bariéry okolo víl a honosných domov zbohatlíkov.

No a to najnovšie nakoniec... Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk potvrdil začiatok prác na múre, ktorého vybudovanie na takmer 2000 kilometrov dlhej hranici ešte v júni navrhol gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Ihor Kolomojský. Odhad nákladov sa vtedy pohyboval na úrovni 100 miliónov eur. Zrejme je už aj dodávateľ jasný, lebo v niektorých úsekoch ho začali stavať...




Niet sa čo čudovať, poučení i nepoučení z murovania histórie je veľa. Že by za tým boli slobodní murári? Otázne je, kam nás to dovedie a k čomu to bude dobré.



Zdroj informácií: wikipedia, internet

Kremrola má dva konce

Zvláštne sú tie konce, ktoré sa tvária ako začiatky, kým sa do kremrole niekto nezahryzne. Je to otázka náhodného výberu, ale nikdy to nie je jasné. Keď sa už zahryzneme do jedného konca kremrole, odrazu sa stane z toho konca začiatok. Ten druhý koniec ostane navždy koncom. Tak je to aj s letom, akonáhle raz začne, už sa môžeme dočkať len jeho konca. Tomu, čo je medzi začiatkom a koncom leta, sa hovorí uhorková sezóna.

V tomto roku sa urodilo dosť uhoriek. Užili sme si z nich niekoľkokrát aj "kvašáky" a máme naložené aj na zimu. Symbolicky som dnes na trhu kúpil posledné kilo malých nakladačiek, ktoré som naložil do slaného nálevu, aby z nich boli posledné tohtoročné "kvašáky". Ktovie, čo nám prinesie jeseň. Dúfam, že nebude horúca, len zahmlená a trochu sychravá. Taká má byť. Nech potom prvý sneh prinesie prvú a (poslednú) zimnú snehovú radosť, aby sme sa tešili na skorý príchod jari.

Leto bolo horúce, ale už sa teploty miernia. Dokonca nastalo aj prímerie a hrany hláv štátov sa postupne obrusujú. Hádam len okrem tej našej. Všeličo sa vyjasnilo, všeličo sa globálne pospájalo do súvislostí. Stačí čítať aj medzi riadkami internetu, ako kedysi v novinách. Nedávno som videl a počul peknú diskusiu na čt2 Zábavné na nej bolo to, ako jedna strana argumentovala: Je to tak, ako ja tvrdím, lebo aj všetci Holanďania si to tak myslia a to je múdry národ.

U nás si niektorí jednotlivci hovoria, že my sme hlúpy národ, teda ak tá argumentácia platí aj opačne (a prečo by neplatila?), hlúpy je ten, kto to hovorí a ak to hovorí hlupák, nie je jeho výrok pravdivý. Logika nepustí a sranda musí byť. Mal by to byť trend tejto jesene, isté upokojenie a humorný nadhľad, lebo jeseni nesvedčí, keď je horúca.

Tak a už je po mojej sobotňajšej kremroli, téma i ja sme boli mierne vyčerpaní. Nieže by už nebolo o čom, ale treba aj pracovať, nielen klábosiť. Mimochodom, od dnešného dňa si zavádzam presne stanovenú pracovnú dobu. Každý deň odrobiť dve hodiny na niečom užitočnom. Aj keby nebolo čo. S výnimkou soboty a nedele, aby som bol synchrónny s pracujúcimi. Tí majú 8 hodinovú pracovnú dobu, ale vieme dobre ako to chodí, tiež robia len dve hodiny (okrem výnimiek).

Určite mi ostane čas na podobné neužitočné písanie ako toto.