Ruská zmrzlina v úvodzovkách

Inšpiroval ma zaujímavý článok na webe, ktorý radšej nespomeniem a písalo sa tam o Ruskej zmrzline v súčasnosti:  

"Jednalo se o jakousi směs cukru, našlehaného ztuženého tuku a vybraných chemických dochucovadel, to vše sevřeno mezi dvě oplatky. Oplatky chutnaly jako kartonový papír a to mezi tím jako izolační pěna s cukrem."

Skrátka, že už to nie je to, čo bývalo. Neodolal som a kúpil som aktuálnu Ruskú zmrzlinu aj ja. Zjedol som ju, ale teraz musím konštatovať, že ten český gurmánsky popis jej konzumácie a chuti je veľmi blízko pravdy. Premenujte toto čudo na Ukrajinskú zmrzlinu a Ukrajinci vám nepoďakujú. Pokiaľ výrobca neprejde na iné suroviny, prípadne aj na inú technológiu, môže to premenovať ako chce, a nič sa nestane, ani politika nepomôže. 

Čas sa naplnil

Sľúbil som napísať jeden článok každý de po dobu 90 dní. Ten čas sa naplnil a odteraz budem písať len ak budem mať o čom (keď sa mi bude chcieť). Úplná názorová sloboda. príjemné dni želám.

Čas zrodu zemiakov

Všetko raz začína a všetko raz aj končí. Napríklad také zemiaky na jar začínajú klíčiť aby z každého klíčka vyrástol nový zemiak. V lete alebo na jeseň ich vykopeme a bude z nich zemiaková kaša, alebo zemiaky mastené maslom. Niektoré skončia pečené v trúbe. Keď sme boli malí, založili sme si na lúke ohník a piekli sme zemiaky v pahrebe. Aj my sme ako zemiaky, náš čas musíme prežiť. Nevieme, čo bude zajtra, ale zemiaky, ak ich zasadíme, vyrastú.

Utorkové zamyslenie

Ospravedlňujem sa tým šiestim čitateľom, ktorí si včera otvorili moju prázdnu stránku wabovín. Nie, nebola to cenzúra, tá sa dnes robí inak, bol to len "modrý" pondelok. Pamätníci vedia, že v dávnych časoch sa síce chodilo do roboty po víkende, ale s pracovnou morálkou a tobôž s pondelkovým výkonom to nebola žiadna sláva. Dnešná doba je iná, každý deň rovnaký, aj výkony sú rovnaké každý deň. Proste 50 odtieňov šedej...

Ja tiež pracujem "home office", ale na pondelkovom výkone sa to včera odrazilo ako kedysi. Nemiešam síce maltu, na wabovinách môžem pracovať aj systémom "copy-paste", môžem sa vrátiť do minulosti. Faktom je, že súčasnosť už nie je taká pestrá ako minulosť, keď sa každý deň odvíjal nový príbeh. O budúcnosti radšej nehovorím. Aká bude a či bude? Držte mi (si) palce a vlejte si do stránok na internete trochu optimizmu.  

Jazyk symbolických adries

Počítače pracujú zásadne len podľa programu. Na najnižšej úrovni riadenia sú spúšťané inštrukcie, "strojového kódu", ktoré sú pevne dané. Táto zbierka inštrukcií je všetko čo počítač dokáže, ale robí to presne, veľmi rýchlo a môže robiť súčasne viac operácií (multitasting). Procesor nič iné nevie, len vykonať to, čo mu káže spustená inštrukcia. Strojový kód by sa dal prirovnať k obyčajným vojakom, ktorí nemyslia, vykonávajú len rozkazy veliteľa. 

Nad vojakmi (nad strojovým kódom) je vyšší jazyk symbolických adries. Ten zase realizuje príkazy z vyššieho velenia, teda plní úlohy, kombinuje inštrukcie podľa zadania programátora. Tento jazyk je aj pre človeka trochu čitateľnejší, už to nie sú samé nezáživné čísla v dvojkovej sústave, ale zapamätateľné symboly. Program napísaný v jazyku symbolických adries sa do  procesorovej reči prekladá pomocou assemblera (prekladača). 

Nad tým všetkým sú skutočné programovacie jazyky rôzne orientované. V týchto jazykoch vzniká program, napísaný takmer ľudskou rečou podľa zámeru objednávateľa. Iné formy ľudského vyjadrovania nie sú vhodné na jednoznačný a systémový opis problému a jeho riešenia. Celý tento systém je podobný, ako v bežnom živote, v organizácii spoločnosti. 

Na začiatku je problém, objednávateľ riešenia a na konci vykonávateľ. Ako v politike. Preto je za všetky zlé (aj dobré) rozhodnutia zodpovedný politik (objednávateľ), nie počítač.

Procesor