Goya's Ghosts

Goyove prízraky - do kina ma priviedlo odporúčanie mojej dcéry a som rád, že som ju poslúchol, ani nie tak pre krásu, alebo pohodu pri sledovaní filmu, ale pre silu výpovede a drsnú pravdepodobnosť zobrazenia doby z dávnej (vlastne ani nie tak dávnej) minulosti Európy (1792) - v časoch politickej nestability a veľkých historických zmien...

Ako sa to pozná, v danej dobe, že práve prebiehajú historické zmeny? Politické nepokoje, to máme v živej pamäti a zažívame to takmer v pravidelných intervaloch, historické zmeny sa vlečú, až príde k zlomu v podobe násilia, revolúcií a vojen.

Doba španielskej inkvizície, vpádu Napoleona i jeho porážky Angličanmi dáva možnosť vyniknúť silným mužom, karieristom ktorí bezohľadne obracajú kabát podľa vetra. Povedal by som, nič nové pod slnkom, ale ten hrozný príklad z filmového príbehu Miloša Formana je poučný.

Je dobré vedieť, ako veci v historických zlomových časoch prebiehajú, poznať ich mechanizmy a spoznávať včas ľudí, ktorí si menia ideológiu a presvedčenie na počkanie, pre svoj vlastný prospech... Pravdu povediac, neverím tomu, že ľudia, alebo ľudstvo sa poučia.

Princípy ostávajú nezmenené, menia sa iba dostupné prostriedky, aj politický boj, aj krágľovanie aj korupcia, aj zneužitie moci to všetko nadobúda nové a nové formy, ale podstata sa nemení... Keby som mal povedať, ako že nechcem, čo týmto filmom Forman chcel povedať, povedal by som asi toto.

_______________________________________________________________________
Réžia: Miloš Forman, scenár: Jean-Claude Carriére a Miloš Forman, hudba: Varhan Orchestrovič Bauer
Hrajú: Natalie Portman, Javier Bardem, Stellan Skarsgård, Randy Quaid

Tunel

Dnes som mal obrovské šťastie, motal som sa okolo tunela s takým silným svetlom na konci a ani som o tom nevedel, až neskôr v práci som si uvedomil, ako ľahko som mohol do toho tunela vojsť... Uvoľnená páka pod autom...

Jazda diaľnicou, bolo obrovským šťastím, že sa to nestalo tam a vtedy... Zaisťovacia skrutka zrejme vypadla asi v polceste na diaľnici, myslel som, že je to kamienok vymrštený z auta predo mnou, bol to taký zvuk.

S uvoľnenou pákou som prešiel bez problémov, až na koniec mesta, kde som sa rozhodol zastaviť na malý nákup. Výborné rozhodnutie, inak som mohol minimálne ostať trčať kdekoľvek na ďalšej ceste. Po nákupe, pri cúvaní predný koniec páky spadol na zem...

Provizórna oprava trvala zhruba hodinu, neďaleko je rýchloservis, technik prišiel so zdvihákom, vliezol pod auto, v daždi, nasadil páku na svoje miesto a zaistil ju skrutkou. V servise potom na zdviháku opravu dokončil a mohol som pokračovať v jazde...

Príčina? Včera som si dal vymeniť opotrebené kĺby páky radenia. Pri spätnej montáži technik nedotiahol zaisťovaciu skrutku...

Ja som sa náhodou znovu narodil...

Času je málo...

Je mi fajn, som pozitívne naladený, oblak dobrej nálady mi visí nad hlavou (na vlásku) len padnúť a padnúť. V tomto kúte ťukám do klávesnice, v kúte oproti mi hrajú Dríšľakoviny cigánsku muziku. Čo viac by som mohol chcieť.?

U Silviah je (pekný) nový článok o mini-búrke, ktorá prešla aj nad mojou hlavou. Aká bola krátka, tak bola bujará. Keď som v daždi, prikrčený kráčal z garáže do najbližšej krčmy schovať sa, krčil som sa viac ako obvykle, lebo hromy a blesky sa naháňali tesne nad strechami, mal som taký pocit.

Keď som už popíjal pivko, na otvorenej terase, s plechovou strechou, už som sa nebál (veď ani štamgasti okolo sa nebáli), nebadane som pohľadom skontroloval uzemnenie trámov a stĺpov, všetko bolo ako má byť, tak mi pivo chutilo... To bolo včera.

Dnes sa nemám čím chváliť (preto píšem o včerajšku). Dnes sa tak trochu hanbím, lebo som sa zabudol v robote... Tak som sa zahĺbil do práce (aj to sa mi stáva), že som prestal vnímať čas. Čo už s časom, aj bez neho sa človek niekedy zaobíde. Niekedy je okamih večnosťou, inokedy večnosť okamihom.

Aha, teraz sledujem čas - už píšem 22 minút... som zvedavý, za aký čas ste sa dočítali až sem, a či vôbec?... To nie je výzva ku komentárom, beztak si už zvykám na život bez nich... ja viem, práca je prvoradá a času je málo... Tak si hovorím, dnes večer s básnikom

Ešte môžeme | Piť čaj v tichu večera | a oheň v krbe kŕmiť | hoci aj vodou... | Na nohách nás hrejú | štrikované papuče.......

(Štefan Chrappa: Na obojku, Limerick, 2001)

Sny, realita a vnímanie sveta

O snoch i o snívaní bolo už popísaných veľa listov papiera, vytvarovaných veľa bytov na disketách, HD, alebo na CD či DVD, preto ak si myslíte, že toto bude nosenie dreva do lesa, nečítajte...

Včera sa mi podarilo zdriemnuť na pol hodinu, po obede, v obývačke na gauči a prebudil ma zvláštny sen, spojený s realitou. V mojom sne buchli železné dvierka, to ma zobudilo a ten zvuk bol súčasne aj reálny - buchli dvierka na neďalekej bráničke.

Bolo to naozajstné spojenie sna s realitou. Môj sen o zatvárajúcej sa bráničke sa odohral o zlomok sekundy skôr, ako sa udalosť naozaj stala. Je to prvý dokázaný prípad predvídania budúcnosti? Ale vážne, som skeptik a hľadám aj iné možné vysvetlenia, napríklad...

1. bránička, keď sa v realite zatvára, jej pánty vydávajú "nemastený" zvuk, ktorý má iste aj zložku v oblasti ultrazvuku. Moje ucho (telo) zaregistrovalo ten zvuk a príslušné výkladové centrum mozgu mu priradilo obraz škrípajúcich dvierok s následným buchnutím... Na buchnutie som sa zobudil s obrazom sna, ktorý sa presne zhodoval s realitou...
2. Buchli dvierka, na čo som sa zobudil a príslušné výkladové centrum mozgu tomu zvuku priradilo obraz zatvárajúcich sa dvierkach, ale preto, že som v tom momente ešte spal, udalosť zaradilo do sféry sna so spätnou platnosťou... Udalosti vo sne majú iný priebeh času, dokonca nemusia mať vôbec časový priebeh, vyskytnú sa v okamihu, keď dostaneme signál z podvedomia do vedomia..
   

Podobný prípad sa mi stal raz na pracovnej ceste, bolo to školenie o CAD, niekde v Čechách. Ubytovaný som bol v hoteli spolu s kolegom na dvojposteľovej izbe. On sa večer zúčastnil nejakej akcie, ja som spal. Snívalo sa mi, že chrápem a že ma niekto budí..... A bol to fakt, naozaj som chrápal a naozaj ma kolega budil.... :) (ale tváril som sa aj naďalej, že spím...).

To bol historicky prvý prípad (pokiaľ som informovaný), že spiaci človek počuje svoje vlastné chrápanie... O výklade snov sú popísané snáre, ale ja nechcem vedieť, ako niekto vykladá moje sny. Ja si ich aj tak vyložím podľa svojho.

Napríklad sen, ktorý by mal znamenať niečo zlé, si vyložím presne naopak, pomyslím si, že to bude znamenať šťastie a sen, ktorý by mal znamenať niečo dobré, príjemné, si vyložím, nie naopak, ale... ale rovnako presne tak, že to znamená niečo dobré...

U mňa je to tak, aj s poverčivosťou... Všeobecne sa chápe prebehnutie čiernej mačky ako nešťastie, u mňa naopak, je to dobré znamenie.. alebo ak niečo zabudnem a musím sa vrátiť, v tej chvíli si uvedomím, že je to dobré znamenie a vyhol som sa tým niečomu zlému... Pre mňa vlastne neexistujú zlé znamenia, iba dobré...:)

Tak, tak, je to v pohľade na svet...



Na záver myšlienka z webu:

Vidí veci a pýta sa: "Prečo ?". Ale ja snívam o veciach nevídaných a pýtam sa : "Prečo nie?".

A kto sa chce úplne zapliesť do neskutočna, tak tu.

Slovenské rádiá

Niekedy sa zabávam sám, veď ani to nie je na zahodenie. Pri cestovaní autom, počúvam hudbu, ale už nenastavujem rádiá do predvoľby, jednoducho preladím ďalej, ak ma omrzia hoci aj jemné melódie. Nemám žiadne slovenské rádio, ktoré by som nejako zvlášť preferoval, alebo ignoroval.

Často prepínam celý rozsah a nenachádzam tú vhodnú hudbu pre (môj) daný okamih, tak ma to priviedlo k zisteniu, že v celom rozsahu som ešte ani raz nenatrafil na vážnu hudbu a niekedy by padla na úrodnú pôdu. Viem, že sa to dá riešiť CD, alebo kazetou, ale rádio je jednoduchšie.

Privítal by som takú dohodu všetkých slovenských rádií (celoplošných máme skoro 12), v ktorej by sa zaviazali na hranie vážnej hudby, každé rádio jednu pol hodinu raz za 12 hodín, tak aby sa striedali a potom znova. Bola by to štafeta, za ktorú by som bol vďačný a možno nielen ja. Tá hudba by znela éterom nepretržite.