Politický adrenalín

Na stránke www.aktuality.sk je článok o dvanástich hrozných poslancoch EP. Môžeme byť hrdí, máme v tom zozname svojho zástupcu: Peter Šťastný. Posúďte sami:

V zdôvodnení sa hovorí, že inicioval vo frakcii EPP-ED vznik monitorovacej skupiny pre Slovensko napriek tomu, že Slovensko má demokraticky zvolený parlament a legitímnu vládu, čím vznikol dojem, že na Slovensku chýba demokratický systém a nerešpektujú sa ľudské práva a práva občanov.

Škrtám ho zo svojej kandidátnej listiny a s ním aj oficiálnu kandidátku strany č. 5.

Čas úvah

Neviem, ako to urobiť, aby úvaha nevyznela len ako odraz momentálnej nálady autora. Písať v "depke" je odvážne. Ľudia s umeleckým nadaním si môžu dovoliť aj to, lebo aj negatívne emócie pôsobia na čitateľa, vyvolávajú súcit, zlosť, škodoradosť, jednoducho záujem a podobne, ale čo ja, keď ma už čitatelia upozorňujú na veľké medzery?

Včera som sa už chytal pomyselného pera zastrčeného pod klávesnicou, ale ma zaskočil pracovný príkaz, aby som uvaril niečo jednoduché na obed. Namiesto listovania stránkami gurmána som vzal peňaženku s párom drobných a zašiel som do neďalekého supermarketu a tam som sa zahral na fajnšmekra.

Osem balíčkov s bravčovým stehnom som prebral, kým som našiel ten najkrajší kúsok. Podotýkam, že ešte som nevedel, čo z toho bude. Potom mi padol do oka krásny veľký zeler a bolo rozhodnuté, bude to bravčové na zeleri. Poistil som to ešte slaninou a čínskou kapustou na šalát.

Predpokladám, že recept nečakáte, tá výsledná chuť je aj tak jasná. Dopadlo to výborne, nie som vôbec v šoku, pred jedlom som si dal, za náprstok moku... čo to táram, bol to riadny aperitív (50 ml) Staroslovanskej hrušky s extra veľkými kúskami ovocia, veď nie som krtko od deda Mládka. Chutilo. Aj hotové dielo podporené ešte kúskom feferónky a varenými zemiakmi chutilo výborne, tak nepíš o tom!

Popritom všetkom, život plynie za oknami svojim zúrivým tempom - ešte neskončila finančná kríza, ktorá sa postupne prelieva do morálnej krízy človečenstva, už sú za dverami ďalšie voľby do systému na zvládnutie našej európskej spoločnosti a za oknami sú aj prejavy klimatických zmien, za ktoré sami (ne)môžeme... Tak plynie bezvýznamný čas...

Život nás učí

Potreboval som narýchlo umyť auto, tak som zašiel do samoobslužnej autoumyvárky na mincový automat. Platí sa pol eurom, prvý mi pustil vodu asi na 20 sekúnd a mala to byť minúta. Druhý ešte kratšie. Na tretiu a štvrtú mincu som skúsil šampón, ale ten ani necekol. Už som tušil, že z tohto "lacného" umývanie nič nebude.

Zašiel som reklamovať do kancelárie zlodejstvo automatu. Po dvoch telefonátoch mi slečna usmievavá oznámila, že mám počkať kým príde technik, lebo je v meste a príde asi za 15 minút. Nevydržal som čakať ani 10 minút, ušiel som so stratou 2 € do najbližšej automatickej umyvárne, kde som zaplatil za kompletné umytie 10 €, teda spolu ma to umývanie stálo 12.

Poučenie: Do zlodejskej samoobslužnej umývačky už nikdy viac...

Cestou domov som zašiel do supermarketu, mal som domov priniesť šalát k obedu. Chcel som kúpiť aj zopár lacných rožkov, ale pri zásobníku stál starší pán so šedinami a neohrozene strkal svoju prednú končatinu hlboko do kopy rožkov holými rukami preberal a obchytkával tučné rožky do nekonečna. Zrazu mi zašla chuť na čerstvé pečivo.

Poučenie: Vyšší vek a šediny nie sú zárukou múdrosti a ohľaduplnosti...

Šaty a človek

V predchádzajúcom článku som sa zaoberal pohľadom na ľudskú nahotu, niekto by si mohol myslieť, že som propagátor nudizmu, ale nie je to tak. Som individualista a patrím k plavkovej väčšine. Všetky spolky, hoc aj na základe nahoty, sú mi proti srsti, som ochotný združovať sa len do relatívne voľných a oblečených spoločenstiev.

Výchova nepustí, v otázke FKK som neutrál, ktorý síce patrí k tradičnej väčšine, ale nemá podstatné výhrady proti inej kultúre prirodzenej voľnosti. Pravdou je, že kultúra "naturizmu" pri pohľade z vonku má istú príťažlivosť (možno neopodstatnenú), ako som to načrtol v predchádzajúcom článku...

Na isté vyváženie by som teraz rád opísal svoj dojem z iného priestoru, ale v podobne ľudskej záležitosti. Bolo to na termálnom kúpalisku s vynikajúcou horúcou vodou, ktorá má podobné zloženie ako voda v Mŕtvom mori a je na isté spektrum chorôb liečivá.

Bolo to moje prvé plávanie v tomto roku, tak som si to patrične užíval, ale aj posedenie v preplnených bazénoch s horúcou morskou vodou na moju kostru pôsobilo blahodarne. Z dlhej chvíle som pozoroval ľudí a robil som si malú súkromnú štatistiku o obraze československého (...) národa, lebo také býva zloženie návštevníkov kúpaliska.

Vyšlo mi to tak, že prevládajúca väčšina nás sú ľudia stredného a vyššieho veku, zväčša chlapi s pupkami, s boľavými chrbticami a plešinou, alebo so šedinami. O ženách v tejto vzorke tiež nemožno povedať, že sú štíhle a mladistvo krásne, aj keď vcelku zásadne krajšie ako muži, čo je pochopiteľné...

Samozrejme, že je to dané liečebným charakterom kúpeľov, kde si poväčšine chodia ľudia liečiť neduhy nadobudnuté opotrebením prácou, nesprávnymi návykmi a tiež aj vekom. Túto súkromnú mini štatistiku som tu uviedol s cieľom priblížiť dané prostredie, v ktorom sa tentokrát moje pozorovanie uskutočnilo.

Naskytol sa mi tam v hojnom počte pohľad na ľudí v strednom veku a starších, zväčša s nadváhou a poznačených životom. V plavkách. Vnímal som ich stav s pochopením a realisticky, lebo už začínam chápať aj ja, o čom je život...

Zaujímavý zlom nastal, v čase odchodu, keď sa výletníci prezliekli z plaviek do civilného oblečenia. Už to neboli polonahé telá s nedokonalými postavami a neistou chôdzou, ale zrazu to boli vážení páni a ctihodné dámy... Oblečenie zmenilo ich fazónu na spoločensky obvyklú a tak som ich hneď vnímal v duchu tej starej pravdy, že šaty robia človeka.

Donaha

Najdôležitejším lákadlom článku je nadpis. Už druhý deň mi hlavou blúdi nahota, ale nie v takom prenesenom význame slova, že nič, len prázdno v makovici, láka ma nahota ľudskej prirodzenosti. Nedávno som čítal, že už aj na jednom slovenskom termálnom kúpalisku otvorili nudistickú sekciu, na streche jednej z budov areálu kúpaliska.

Je tam vraj bazén a všetko čo k tomu patrí a je to tak vysoko, že z okolia tam nemožno ani z ďaleka nahliadnuť. To jediné mi tam pripadá trochu proti zmyslu nahoty, skrývať svoje nahé telá pred zvedavcami zvonka... To aby som si objednal vyhliadkový let helikoptérou, keď sa budem chcieť pokochať... Trochu drahé krochkanie...

Ale teraz už vážne, na nahote je niečo príťažlivé. Už raz som tu o tom písal, ako som vnímal ženy na pláži v prevedení hore bez, na Istrii a bol som prekvapený, ako sa ženy jedna od druhej líšia, už to neboli uniformované manekýnky v plavkách, ale každá pútala "nenápadné zraky" inou formou svojej príťažlivosti. Vtedy sa predo mnou otvoril nádherný svet pestrosti ženskej krásy...

Bolo to prekvapivé, milé aj vzrušujúce. Vidieť a tváriť sa, že nevidím, už to samé je vzrušujúce ako zahryznutie do zakázaného ovocia... Nemal som príležitosť k rozhovoru s takto odetou ženou a stále ma to láka, skúmať sám seba, kam by moje oči a hlavne myseľ hoc aj periférne stále blúdili. A to hovorím len o "hore bez" :).

Raz sme tam zablúdili, celá skupina plavkatých na riadnu nudistickú pláž a zbadali sme sa až keď sme ich videli hrať volejbal - muži i ženy vyskakovali za loptou a cimprlátka im poletovali vzduchom. Tam nebol čas hodnotiť dojmy, lebo hneď ako sme zistili svoj omyl, vycúvali sme do bezpečne odetého priestoru. Skrátka, verejná nahota je lákavá a pre celoživotného plavkáča je to terra inkognita, nepreskúmaný terén, mapa s nápisom Hic sunt leones...

Nehovorím, že v súkromí sme si to nevyskúšali, to by sme neboli ľudia, aby sme svoje tajné chúťky neskúsili v praxi, ako raz keď sme si sadli štyria k jednej veľkej bonboniére a chutnali sme bonbóny až kým neostala za pár minút prázdna. Tak sme si vo štvorici splnili detský sen o tom, že nás raz zatvoria do cukrárne a budeme jesť iba samé dobroty.

Len k tej verejnej nahote na pláži akosi nedošlo...
Stále tu však isté šance sú, hoci aj v Štúrove na streche...