Ste sme, či en?

Ani Shakespeare by nevymyslel ťažšiu dilemu pre Hamleta, keby to písal dnes. Pozrel som sa konečne k tým, čo "nie sú ako oni" ale sú len "en". Len čas ukáže, čo znamená veľké "N". Vraj nezávislosť, ale pre skeptikov nemá u nás nezávislosť, ani niekde inde v tomto svete, pravdivú definíciu. Proste sme a budeme, ako keby nezávislosť neexistovala. Všetci sme na niečom závislí.

Vo sfére novín sa nezávislosť ani nedá očakávať. Zaujímavé bude to, či vznikne názorová konkurencia starého a nového myslenia. Kde je staré a kde nové? No, zatiaľ na oboch stranách mince je staré. Možno bude konkurencia, len v reklamnom priestore, o ktorý nakoniec a hlavne ide. Možno budú písať rovnako, tam aj tam (tamtamy počuť ďaleko). Zatiaľ sa zdá, že ide o zhodu na dvoch rôznych portáloch, teda zvýšila sa kvantita.

V oblasti blogov "sme" a "en" to asi nebude dlho vyzerať inak, ako doteraz. Zdvojením bude zdôraznená kvantita. Zdá sa však, že prvotnou kategóriou (a nadlho dominantnou) bude hlavne na "en" politika v rovnakom ponímaní ako doteraz na "sme". Ako by to aj mohlo byť inak, keď zlaté jadro starých "kádrov" emigrovalo zo "sme na "en"? Uvidíme, ako sa hovorí. Jadro je tam, kde sa čosi deje. Nechýba tam ani bloger, ktorý svojich čitateľov nazýva "debilkovia". To je perspektíva.

Novembrový bezdomovec

Stál na rohu rušnej ulice, na hlave mal "budajku" a v rukách trápil gitaru. Spieval svojim neškoleným hlasom, ako jeho slávny vzor: "Sľúbili sme si lásku, sľúbili vravieť pravdu len...". Z vrecka ošumelej vetrovky mu trčala nedopitá fľaša vína od neznámeho darcu. Charita sa ešte stále nosí. Pani v strednom veku sa pri ňom zastavila, chvíľu zasnene počúvala a keď prestal spievať, podotkla:
- A teraz zaštrngajte kľúčmi!  
- Aj by som zaštrngal, aby sa všetko vrátilo, ale ja už kľúče nemám.

Proč to udělal?

Hneď to preložím: Prečo to urobil? Mám na mysli českého prezidenta a jeho nedávny významný rozhovor z Lán. Nieže by som mal chuť vracať sa k tomu, čo české médiá odvtedy preberajú ako najdôležitejšiu vnútro a možno aj zahraničnú udalosť. Aby som bol presný, nezaoberajú sa vôbec, ale vôbec tým, čo povedal, len tým okrajovým českým vulgarizmom. V angličtine to nikomu nevadí. Na internete v diskusiách sa občas dohadovali opravári článkov o tom, čo je dôležitejšie: obsah, alebo forma? Tu je príklad toho, čo je dôležitejšie pre médiá: forma. Forma je vhodná k tomu, aby sa nehovorilo o obsahu. A vo to de... 

Kúpte si v 13, 14, 15, 16, 17, atď

Obchodná politika softwarových spoločností je často neodbytná. Mali sme operačné okná, ani neviem koľko ich už bolo - napríklad 95, 98, astala vista, sedem, osem a čoskoro bude desať. Každý z nich bol dobrý, do istej miery a do istého času. Spočiatku systém fungoval nezávisle, ale od 98 už čiastočne sledovaný z "nebies". Teraz sú okná úplne závisle na "cloude". Kvôli vylepšeniam. Niekedy sa zdá, že hackeri sú  súčasťou obchodnej politiky softwarových spoločností. 

Napríklad taký ZPS. Vyskúšal som verziu 13, padla mi do ruky ako uliata, tak som si ten program pri ponuke verzie 14 kúpil. Nie je dôležité, za koľko, dostal som zľavu ako vo výpredaji. O chvíľu ponúkali verziu 15. Tiež za tú originálnu cenu (orientačne). Len čo som si zvykol, bola tu ponuka na verziu 16. Za rovnakú cenu. Už ponúkajú verziu 17, tiež za tú istú sumu. V každej novinke je zopár drobných vylepšení, ale...

Predstavte si, keby som si kúpil od verzie 13 každú novinku, už by som zaplatil za (v podstate) ten istý základný program 5x. Ďakujem. Už by to bolo podobné ako ponúka istá firma istý program s prívlastkom 365, ktorý treba každý rok zaplatiť znova. Ešte sofistikovanejšie je, neukladať si svoje výtvory doma, ale niekde na opačnom konci sveta.

Ktosi kdesi napísal, že takzvané "sociálne" siete sú najlepším sledovacím nástrojom. A keby len to a keby len  tie. Už v sci-fi aktoch X sa píše: Všetko je v oblakoch (či vo hviezdach?). Je to tak. Aj keď  "sci-fi žáner zanikol, sci-fi práve žijeme, ostáva len fantastika" (voľne podľa eseje O. Herca).


  

Odchody

Zobrala poloprázdny kufrík a vybehla z domu. Navždy. Už sa nikdy nevráti domov. To je scéna z knihy, ktorú práve čítam. Aké je to ľahké pre mladého človeka. Ľahké sú odchody z domu. Stačí poloprázdny kufrík, pohľad do svetlej budúcnosti a celý svet je zrazu novou scénou pre divadlo zvané život.

Časom si okrem rodiny, zvykáme aj na rôzne maličkosti, ktoré sa spájajú s domovom. Zdanlivo bezvýznamné, ale v súhrne, aj jednotlivo tvoria široký pojem domova, tvoria rekvizity našich spomienok a tie sú stále bohatšie. Už nestačí malý kufrík, aby sme sa zbalili. Sme spojení s mnohými vecami, ktoré by nám v cudzom svete veľmi chýbali. Zdanlivo.

Keď odchádzame na dlhšiu dovolenku, všetko milé a priateľské nechávame doma. Premyslíme si celý dovolenkový pobyt, aby sme si zbalili to čo nutne potrebujeme a pribalili aj to, čo nám trochu pripomenie pojem domova. Preto tie veľké cestovateľské kufre. Pre tie zdanlivé zbytočnosti, bez ktorých by sme prežili, ale s ktorými nám je lepšie.

Čím sme starší, tým ťažšie je zbaliť sa na dlhší pobyt mimo domova. Keď je zle, keď príde náhla choroba, či úraz, odvezú nás tak ako práve sme a prežijeme aj bez domova. Ak prežijeme. V lepšom prípade prežijeme, inak prídeme o pojem domova. Potom nás odprevadia do neznáma. S niečim najnutnejším na zakrytie nahoty. Aby sme sa ešte naposledy podobali na civilizovaného človeka, ktorý tu žil. V tom lepšom prípade.