Stránky

29 júna 2009

Ako teatrológ...

Ako sa má cítiť človek, keď príde prvýkrát do divadla, kde je pre neho všetko nové? Nevie kam skôr oči zavesiť a na predstavení vníma a skúma všetko čo mu príde pred oči, čo mu vojde do uší, ale aj pod zadok...

Tým posledným elementom sú "sedátka" v novom Štúdiu SND, ktoré sú horšie ako v poslednom kine tesne pred jeho zatvorením z dôvodu finančnej neefektívnosti, po štyridsaťročnej prevádzke. Výkyvné operadlá ma nútili celý čas rozmýšľať nad ich účelnosťou, ale aj tak som neprišiel na pointu, len som v duchu vŕzgal spolu so "sedátkom".

Už len preto som sa tam musel cítiť ako teatrológ... V obecenstve som síce nehľadal kolegov, ale prostredie som vnímal intenzívne až kým nezhasli svetlá v sále.

Manželstvo je ťažký životný údel, ale aj sranda. Tanec toreadorov je značne priliehavý názov tejto úctyhodnej inštitúcie (a divadelného predstavenia). Inak povedané, tento kus nemá vo svojej podstate chybu a hodí sa na takú komornú scénu, akou je Štúdio a múdrosti o manželstve, aj keď sú všeobecne známe, sa hodia do života ako opakovanie pre matku múdrosti.

V skutočnosti nie som teatrológ, tu iba ako, len sa tak hrám inšpirovaný "Bútľavou vŕbou", kde Filip ľutuje (kritizuje) kritikov, tak prečo sa nenechať poľutovať tiež, hoci aj len "ako"? Ale aby som sa vrátil k meritu veci, "dívadlo" to bolo pekné, vtipné, ale... A tu je kameň úrazu, ak sa človek kriticky pozrie na výkony divadelníkov, pričom sám skončil s divadelníctvom v štvrtej ľudovej...

Marián Geišberg - na scéne bol neúnavný, aj sme sa občas zasmiali nad životnými múdrosťami. Manželský dialóg medzi ním a Kamilou Magálovou bol brilantne zahraný, ale smiať sa, či nie? Lebo sme to my sami, manželia a manželky, vysmievaní na otvorenej scéne. Geišberg bol v ohromnom fyzickom aj hereckom nasadení počas celého predstavenia. Zo dva "brbty" v závere tu preto môžem spokojne zamlčať. :)

Kamila Magálová - v ten deň som sa s ňou stretol dvakrát, raz takrečeno u nej na Čiernej Vode a druhýkrát v divadle. Ona to mala o kvapku ľahšie ako Marián, v prvom dejstve pokrikovala na manžela zo zákulisia (ako doma? :), ale v poslednom dejstve si to rozdali s Geišbergom "face to face" naživo na scéne. Bol to koncert a chvíľami, ako som už povedal, aj zrkadlo...

Zuzana Fialová... povedať, či nie? Ale hej, trochu sklamala. Trochu nehodnoverné, divadelné, ale je pravda, že tá rola bola ťažká a tak trochu sa vzďaľovala "normálu", preto jej výkon nakoniec bol možno primeraný, tá postava tak asi mala pôsobiť...

Ján Króner ako doktor a uspokojovač chorej manželky bol absolútne bez chybičky.

Juraj Slezáček ako kňaz, veľa príležitosti v tej epizódnej úlohe nemal, iba sa v pravý okamih ukázať štandardne, tak ako sa ukazuje v "panelákovom" seriáli, kde je vari najlepší aj s Božidarou...

Viera Topinková zahrala slúžku perfektne a napokon zopár "čučoriedok" z VŠMU tam excelovalo ako štipka exotického (erotického) korenia.

Neviem, čo by som ešte... Aha, scéna jednoduchá, zvuk miestami rušivý, šepkárka neviditeľná... :)

Réžii (Ľubomír Vajdička) by som želal, nabudúce trochu inovatívnejší prístup...

Až som sa zapotil, ale našťastie nie som naozaj ten oný, prepytujem divadelný kritik, tak toto pusťte jedným okom dnu a druhým von aj s pointou...

:)

.

10 komentárov:

  1. Divadelný kritik by z Teba nebol. :-)
    A zásadne nesúhlasím, že manželstvo je ťažký životný údel. (Aj keď to potom zjemňuješ tou "srandou".) Náhodou manželstvo je super. Môžeš v ňom rozohrať celú paletu svojich vnútorných i vonkajších kvalít (menej či viac exkluzívnych). Je to ako permanentné naštudovávanie koncertu pre sólový nástroj a orchester, symfónie, symfonickej básne, operety i opery súčasne. Bez obáv, že pri falošnom tóne Ťa dirigent zo skúšky vyhodí alebo v lepšom prípade Ti vynadá či zosmiešni Ťa. Úlohu dirigenta si totiž manželia menia podľa aktuálnej situácie. (Pravdou je, že dobrý orchester je s dirigentom v symbióze. Ak nie, tak nastupuje ten "Tvoj" ťažký údel.) :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Silvia, ako hovorieval jeden minister financií, teraz prezident: "To je ale hluboké nedorozumění"...

    OdpovedaťOdstrániť
  3. no vidíš, už 2x ma Zuzka volala, aby som prišla do divadla a tá BA je tak ďaleko! :(

    OdpovedaťOdstrániť
  4. germa príď, BA mám len toť za humnami, prídem ti ju ukázať zblízka :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Nevidela som tú hru, tak neviem komentovať, no hry sú spravidla zhutnenou nadsádzkou reálneho života a zasmiať sa na sebe pri pohľade do nastaveného zrkadla je tiež umením života :). Myslím si, že realite sa veľmi približuje práve tá veta, že manželstvo je ťažký životný údel (lebo nesie so sebou obrovskú zodpovednosť) a sranda súčasne.
    Manželstvo je super...áno, ako definícia stavu a inštitúcia, zastrešujúca zákonným spôsobom spoločný život dvoch ľudí, lebo nič lepšie sa v histórii ľudstva nevymyslelo. Ale manželstvo ako spôsob spolunažívania zďaleka nie je super.. je to jeden obrovský kompromis, na ktorom musia poctivo pracovať obaja aktéri a výsledkom ktorého je množstvo príjemných životných chvíľ.
    O tom, že si úlohu dirigenta menia manželia podľa aktuálnej situácie trochu pochybujem. Je len jeden dirigent (a je jedno, či dirigentská palička je v rukách muža alebo ženy). Zato však netvrdím, že kvalitný orchester nedokáže hrať chvíľu aj bez dirigenta – to je prejavom práve tej symbiózy.. :)
    ...zas sa ospravedlňujem za dlhý koment... :(

    OdpovedaťOdstrániť
  6. mia, dlhé komentáre mi nevadia, dá sa nimi obvykle povedať viac... :) Zo života máme každý svoje skúsenosti, ale zovšeobecňuje sa obvykle akýsi "štatistický" priemer... :) zovšeobecňovať len vlastnú skúsenosť nie je cesta k pravde, je to len kamienok do mozaiky. Tu ide v podstate o posolstvo hry, komédie o manželstve tak ako ho stvárnil autor Jean Anouilh v Tanci toreádorov...
    "Našťastie sme smiešni, inak by bola celá táto historka smutná." je motto z programového bulletinu... :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Ospravedlnujem sa, ze az teraz, pozvanie som nasla trochu neskoro.

    Ale som tu, ciarky sledujem, je ich tam nestandardne malo :)

    Ako napisala kolegyna Silviah, teatrolog by z Vas nebol, ale je tam zopar zaujimavych postrehov, najma co sa tyka herectva. Tazko clovek hodnoti nieco, v com sa v skutocnosti nevyzna, pripadne sa vyzna pomenej. Treba byt pri tom velmi opatrny, najma ak sa taketo hodnotenia dostavaju na verejnost.

    Tanec toreadorov som, bohuzial, este nevidela, ale ked dopozeram a zide mi na um, zastavim sa tu este.

    A tie sedadla - jaj boze, aka pravda!

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Daria, máš pravdu (podobne ako Silvia), ja sa len tak občas hrám pre vlastné potešenie :) Pritom sa snažím vyhýbať jednoznačným posudkom, vlastne píšem iba o mojich dojmoch a to zdôrazňujem.

    Rozumiem preto tvoje poznámke o opatrnosti a snažím sa o to, aj keď sa to niekedy nemusí podariť :)

    Neštandardne málo čiarok :) je to moja achilovka, niekto mi tu už vyčítal veľa čiarok, tak sa do stredu ťažko triafa :), ale snažím sa.

    V novom SND som bol prvýkrát, tak moje dojmy preto boli aj tým poznačené.. Samotné divadlo ma oslovilo pozitívne, konkrétna sála Štúdia už menej, ale to čo je dušou divadlo, to je dlhodobá záležitosť a v tom treba chvíľu žiť.

    Som veľmi poctený tvojou návštevou, aj keď tak vyprovokovanou... Vďaka.

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Spokojne ma vyprovokujte aj inokedy, ale viditelne, aby som to nasla :)

    Rada si precitam.

    D.

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Daria, tak dobre, som rád.. istým pokračovaním tejto témy je aj môj článok: http://waboviny.blogspot.com/2009/07/india-mexico-ja.html

    Je to tam medzi inými vecami ako "Blogerské okno" so siedmymi odsekmi :)

    OdpovedaťOdstrániť