Profiblog radí, nepísať spoty v presných intervaloch, nepísať rovnako veľké a nedávať príliš veľké množstvo reklamy... Najľahšie sa mi dodržuje posledná vec, najnovšie aj prvá, len minulý týždeň som sa skoro presne triafal do 24 hodinovej frekvencie. Polepším sa...Povedal som, že už nebudem toľko písať o mojej práci, ale dnes som mohol byť svedkom, alebo aj účastníkom nešťastnej udalosti na rýchlostnej ceste pri Seredi. Možno práve svojmu šéfovi vďačím za to, že ma zdržal v práci kategorickou požiadavkou na dodanie výsledku môjho snaženia ešte dnes.
Pred Vlčkovcami nás policajti nasmerovali na vedľajšie cesty, takže do Serede som sa dostal po málo používaných cestách tretej triedy. Plne naložený nákladiak s vlekom nás dosť dlho poprašoval zvíreným prachom, našťastie na jednej križovatke zastal a pustil nás dopredu, ani on nevedel, kadiaľ do Serede, tak som mu len ukázal na komíny bývalej Niklovky..
Tragická nehoda mi pripomenula a dúfam, že nielen mne, že na tejto ceste sa to naozaj preháňa s rýchlosťou. Ráno, aj po práci sa naháňame v blízkosti maxima 120 - 130 a to nehovorím o tých nad 140 km/hod... Ako by sme nevedeli, že práca nie je zajac a neutečie. Budem si to od zajtra pripomínať. Len keby tak všetci chlapi za volantom.... aj ženy.
Práca asi neutečie. Škoda, že čas áno. (Nehľadaj súvis...) Až si spravím vodičák, hádam budem aufmerksam. Ale dúfam, že hlavne ostatní. Najhoršie je, keď človek obozretný je, no kvôli druhému... :(
OdpovedaťOdstrániťNuž, v tomto prípade to asi nebola rýchlosť - autobus takú 130-ku väčšinou nevyvíja... A ten, do ktorého v plnej sile "naparil" stál (čiže zavadzal). Mne ako laikovi to evokuje syndróm mikrospánku - bolo slnko, teplučko, ľudia v autobuse asi podriemkavali... Je to len fantazírovanie, ale rýchlostné komunkácie popri množstve výhod prinášajú aj zdrvujúce nehody.
OdpovedaťOdstrániťaventerra, práca neutečie, láka samotná rýchlosť a pocit, že čas sa dá dobehnúť... A okrem toho tiež kvalita ciest a hlavne kvalita áut. Ak je šofér ubezpečený, že má 8 airbagov a nič sa mu nemôže stať, ľahko riskuje. Stresovaní ľudia možno považujú rýchle premiestňovanie za spôsob relaxu..
OdpovedaťOdstrániťsilviah, neviem, o čo išlo v tomto prípade, ale fakt je, že aj autobusy na diaľnici sa pohybujú oveľa rýchlejšie ako kedysi... ale viem aj čo je to mikrospánok, ten sa v v takýchto podmienkach ľahko vyskytne.
Včera, ešte pred Trnavou som stretol oproti idúci kamión, ktorý sa pohyboval celkom na okraji cesty (krajnice), keď náhle zmenil smer a zaradil sa do pruhu... Možno ho zobudili moje svetlá.
vysoká rýchlosť je vždy rizikom, či s autom s 8 airbagmi alebo s nijakým..Poznám jedného machra, ktorý rád vyhlasuje, že jazdí rýchle a bezpečne.. mal už 8 kolízii, jednu vážnu, no nie zas až tak vážnu (asi bohužiaľ), aby neriskoval ďalej..
OdpovedaťOdstrániťvysoká rýchlosť je nežiadúca.. vo všetkom.. aj v samotnom žití... :))
všetko si treba náležite vychutnať.. aj pohodovú jazdu. :)
spôsob relaxu? možno áno. ale keď si to predstavím, príde mi to nielen nefér voči ostatných, ale neskutočne neskutočné. zlé.
OdpovedaťOdstrániťNuz musim sa priznat, ze tym usekom aj ja obcas dost "letim" :-((((
OdpovedaťOdstrániťpustovníčka, je možné, že sa tam denne stretávame, alebo predbiehame, tak sa prosím usmej, keď ma predbiehaš (alebo naopak)...
OdpovedaťOdstrániť