Súmrak na plátne

Včera sme boli v kine, na filme Súmrak. Nevedel som na čo ideme, nechal som sa presvedčiť bez predchádzajúcej prípravy. Skončilo to neslávne, moja prvá reakcia po skončení filmu bola, že je to neskutočná somarina (chcel som napísať kravina, ale to sa nehodí).

Nemusím opisovať dej, je v recenziách, vraj to je film pre tínedžerov, tak to by sedelo. Od istého času nemám rád upírske filmy, lebo je to spojenie neskutočna s realitou (kto verí na upírov, môže mi oponovať). Scifi mi nevadí, lebo tam je to jasné, všetko je vymyslené, je to zvyčajne o vzdialenej technickej budúcnosti, ktorá má s realitou spojitosť iba cez všeobecné ľudské myslenie.

V závere filmu je scéna, kde sedí otec Belly pri stole a oproti nemu upír, ktorý miluje jeho dcéru. Nič zvláštne, len chvíľu ticho sedia a to vyvolalo tínedžerské pišťanie všetkých (okrem nás dvoch), ako teraz v Eurovíznej súťaži na STV. Doteraz som nepochopil, čo ich vzrušilo... Fakt je, že upír mal taký smiešny účes, ale to sa teraz nosí...

(Zajtra idem k holičovi, lebo už sa začínam ponášať na tínedžera).

Jediné, čo ma na filme potešilo, boli pekné panoramatické zábery lesov a hôr, trikové sekvencie a akčné scény, také rýchle, že ich bolo ťažké sledovať... Upíri sú vraj neskutočne rýchli.