Môj predchádzajúci článok mal dve témy, ktoré inak spolu absolútne nesúvisia. Pod pojmom "drahí analytici" som myslel v dobrom na všetkých čitateľov blogov, ktorí čítajú a hodnotia, na nikoho konkrétneho. Konkrétne ručím iba za seba :) lebo som pravidelný čitateľ mnohých blogov a trochu sa poznám.
Partition o "mastičkároch" bola úplne, ale úplne o iných životných situáciach, mimo internetu a blogov. Veď kto by sa tu vedel červenať doslova? :) Táto časť, napriek tomu, že vyznieva ako oslava falošných úsmevov, je v skutočnosti o spoločenskom takte a vychádza z mojej pozitívnej životnej skúsenosti.
Ale nič v blogoch netreba brať do slova a do písmenka...
Takže ešte raz, mea culpa...
Asi mám útlm. Akosi som to o tých mastičkároch vnímala bez špeciálnych pocitov. Tak normálne, všeobecne.
OdpovedaťOdstrániť:-)
Silvia, o veciach morálky by sa vraj nemalo diskutovať, ale o spoločenskom takte, ktorý hraničí s pretvárkou, aj o spoločenských konvenciách hádam áno. :)
OdpovedaťOdstrániťPočul som dnes, že vraj je (spoločensky) absolútne neprípustné, obuť si ponožky do sandálov (kto to vymýšľa?).
Ja som si iba raz vyšiel v sandáloch bez ponožiek a doplatil som na to.. čo teraz? Je to moja skúsenosť...
Ale v Kaluge by som sandále neskúšal.. :)
:-)
OdpovedaťOdstrániťPrečo? Veď letá aj tu bývajú teplé...
Neviem o tom, že by sa sandále museli nosiť bez ponožiek. Nie je to totiž spoločenská obuv. Naopak - obuv, ktorú nosíme kvôli pohodliu. A to niekto pociťuje bez ponožiek, niekto s ponožkami.