Dostal som list. Je to neuveriteľné, ale nie je to žiaden e-mail, je to skutočný hmatateľný papierový list, aké sa písali v minulom storočí (a možno sa niekde píšu dodnes). Nesťažujem sa, som dojatý, lebo autor toho listu má dar rečí i písma a svojský literárny štýl, ako dobrý bloger.
Pripomenulo mi to časy dávno minulé, mal som také obdobie, že som písal listy každodenne. Je to neuveriteľné, aj v súčasnosti opäť píšem denne, ale sú to listy elektronické, ktoré sa viac približujú k bezprostrednému rozhovoru. Píšem články na blog a diskutujem s rovnako zaťaženými...
Niekedy si tú dnešnú elektronickú komunikáciu predstavujem ako obojstranný monitor, z jednej strany sedím ja, z druhej strany adresát a vzápätí si vymeníme úlohy.
Takmer dokonalé je to pri video rozhovore, vtedy sa dokonca aj monitor stráca, stáva sa len akousi priehľadnou stenou, cez ktorú sa vidíme a počujeme, podobne ako to vidieť vo filmoch pri rozhovore návštevníka s odsúdeným väzňom - na jednej strane slobodný človek, na druhej uväznený...
Vďaka za list a všetkých pozdravujem...
Všetko má svoje ,,pre a proti". V minulosti nemali ľudia veľkú možnosť zvoliť si formu vzájomnej komunikácie, keďže bola len tá listová a občas telefonická. Dnes sú formy komunikácie oveľa širšie,je len na človeku, akú si slobodne zvolí, aká mu vyhovuje. V krajnom prípade môže všetky možnosti ,,vypnúť" a vrátiť sa k tej listovej... :)
OdpovedaťOdstrániťKaždopádne je klasický list veľmi príjemnou nostalgiou.. :)
Svätá pravda, všetko má pre a proti a niektoré veci dokonca prídu samé od seba a tým sa hovorí "osud" :)
OdpovedaťOdstrániťklasický list je zaujímavý, len dlho trvá, kým naňho príde odpoveď. Takže u mňa boduje "elektronika"... .-)
OdpovedaťOdstrániťSilvia, aj u "elektroniky" môže prísť odpoveď po dlhšom čase... :)
OdpovedaťOdstrániťVeru list má svoje čaro. Už veľmi dlho som klasický list nenapísal. A ani nedostal. Tak isto sa nejak vytratili aj pohľadnice k sviatku. Poznal som ľudí čo hrali šach cez listy. Taká partia trvala mesiace. Partia dosahovala vysokú úroveň, lebo bolo veľa času na rozmyslenie a ďalší ťah sa dal prekonzultovať so širším okolím.
OdpovedaťOdstrániťTak to vypadá, že ručne písaný list je len nostalgickou spomienkou.
wabt, máš pravdu. A niekedy ani vôbec nepríde... :-)
OdpovedaťOdstrániť